Meno Gordon Matthew Thomas Sumner poznajú asi len hudobní nadšenci. Keď sa však tento umelec predstaví pod pseudonymom Sting, spozornejú poslucháči z viacerých generácií. Tento anglický spevák, skladateľ a hráč na basgitaru a gitaru má za sebou niekoľko dekád úspechu a hudobných znovuzrodení. Zjavne mu to však nestačí.
V úctyhodnom veku 71 rokov, ktorý by ste mu na pohľad vôbec netipovali, priniesol Sting v nedeľu, takmer presne mesiac po Košiciach, unikátny hudobný zážitok aj na bratislavský zimný štadión, kde sa predstavil už tretíkrát (v 2011 s orchestrom a naposledy v júni 2019). V rámci pokračovania turné My Songs ponúkol britský hudobník bohatý prierez svojou tvorbou z rôznych období, počnúc obdobím The Police s prvkami new wave a reggae cez jazzovo-artové albumy z deväťdesiatych rokov až po rockovejšie ladenú dnešnú tvorbu.
Rovnako ako v metropole východu aj v Bratislave hudobný večer odštartoval krátkym koncertom Stingovho syna Joea Sumnera. Ten predviedol svoje pesničkárske umenie na akustickej gitare v tvare Fender Stratocaster. Pod jeho skladbami hral minimalistický bubenícky podmaz. Jeho popovo-folková tvorba s prvkami country ma osobne až tak nezaujala. Aj keď uznávam spevácky rozsah a techniku 45-ročného hudobníka, jeho skladby jednoducho ďaleko zaostávajú za pesničkárstvom jeho otca.
Uznávam, že je asi ťažké chodiť v tieni takéhoto velikána, nebodaj ho aj prerásť. Osobne by som radšej privítal vystúpenie jeho sestry Eliot Sumner, ktorej hudobné aktivity sledujem už dlhší čas a jej štýl a pohľad na hudbu s dávkou hanblivosti a introvertnosti mi vyhovuje. Vo farbe hlasu a intonácii oboch potomkov sa určite nedá zaprieť genetetický materiál. Pri pesničke Hope od Joea napríklad zaznelo aj typické "hijó" príznačné pre Stinga.
V plnej sile
Po krátkom koncerte a mini pauze sa už valí z pódia veľkou energiou tradičná otváracia koncertná skladba speváka z druhého albumu The Police. Áno, je to Message in the Bottle. V pomyselnej fľaši nám Sting posiela jasný odkaz, že je tu a aj po 50 rokoch pôsobenia v hudobnej brandži podáva výkon v plnej sile. Vysoké, dlho podržané tóny príznačné pre jeho spev vyznievajú stále čisto. Jeho postava a kondička je hodná závidenia.
Vedľa neho stojí gitarista Dominic Miller, ktorý to s ním ťahá prakticky od rozpadu The Police. Mimochodom, vlani sa predstavil sólovo v rámci Konvergencií a v koncertnej sále slovenského rozhlasu predviedol veľmi kvalitný jazz-rock s latinsko-americkým šmrncom (reportáž). Gitarista, ktorému to zjavne ide aj bez Stinga, však s hudobníkom splynul natoľko, že bez jeho príznačného soundu a hudobných prvkov by skrátka nebolo ono, čo zaklincoval hneď v prvej skladbe veľmi vkusným sóličkom.
Po obrovských ováciách už totálne plného štadióna Ondreja Nepelu kapela nenechala nič na náhodu a rozhodla sa kuť železo, kým je horúce. Ako druhá skladba odznel asi najväčší popový hit hudobníka Englishman in New York. Tu sa predviedol aj mladý hráč na ústnej harmonike Shane Sager, ktorý šikovne suploval sopránový saxofón z originálnej nahrávky. Sager sa neskôr skvele predviedol aj v pesničke Brand New day, ktorej originálne harmonikové party nahral legendárny Stevie Wonder. Sting predtým zažartoval, že Shane má len 18 rokov, v skutočnosti je však minimálne o desať rokov starší (podľa tohto zdroja, presný vek sa nám zistiť nepodarilo). V každom prípade sa Wonderovej virtuozite vyrovnal statne a jeho frázy sledoval s nemým úžasom s trochou nadsázky aj samotný líder kapely.
Filozofujúci Sting
Na Stingovi ako aj celej jeho zostave je vidieť, že si už nejaký čas na pódiách odžili. Komunikácia s obecenstvom, rôzne aktivity ako rozospievanie a roztlieskanie sú prirodzenou súčasťou šou. V "englishmanovi" nechýba ani typický breakdown na spôsob veľmi "user friendly" štadiónového bubnovania á la We Will Rock You.
V ďalších scénach odznejú pesničky od The Police z new-waveových osemdesiatok, a to Every Little Thing She Does Is Magic a Spirits in The Material World, ktorá patrí k mojim osobným favoritom. Silný text a nápaditý, rytmicky prefíkaný hudobný podmaz z nej robí jednu z prvých vlajkových lodí filozofujúceho Stinga, ktorý už rozmýšľa o hudbe na svojich albumoch koncepčne. Je to zároveň prvá intuitívna skúsenosť speváka so syntetizátorom. Na koncerte odznejú aj prvé popevky "hijó" v podaní staršieho Sumnera. Mimochodom, skvelú verziu tejto piesne vydal aj Dan Bárta na albume Theyories. Vrelo odporúčam.
V pokračovaní zaznejú aj typické slaďáky na ktoré Miller vyťahuje svoju gitaru s nylonovými strunami. V takomto prevedení zahrá Fields of Gold a Shape of My Heart. Tá ma v duchu prenesie rovno do parku, kde mladá Natalia Portman sadí izbovú rastlinu svojho náhradného rodiča - nájomného vraha Leona, ktorého stvárnil v legendárnom filme Jean Reno. Scéna aj pesnička majú silný emotívny náboj a pre mňa je to skladba typu "jedna z milióna". Aj keď som sa jej za obdobie, odkedy ju poznám, trochu prejedol, padla stále dobre a navyše ju značne a s veľkým úspechom ozvláštnil vokalista Gene Noble, ktorý bol po zvyšok koncertu v úzadí. Ide o speváka, ktorý na R&B scéne nie je neznámy a spolupracoval s menami ako Usher, Jay Z, Alicia Keys či John Legend. V Shape of My Heart dvakrát spustil taký flow improvizácie s dokonalou kontrolou hlasu, že ho ľudia odmenili obrovskou dávkou potlesku i vokálnych prejavov sympatií.
Zo speváckej stránky bol pre mňa najslabším momentom koncertu Desert Rose. Originál spieval Sting ako duet s alžírskym hudobníkom Mohamedom Khelifatim, známym pod pseudonymom Cheb Mami. Jeho pasáže s typickou arabskou muzikalitou zvládal anglický spevák ťažko, v druhej polovici pesničky však atmosférou okúzlil Miller a všetko bolo v poriadku.
Novotina pre Netflix
Neboli to však len staré skladby, ktoré obecenstvo očarili. Zaznela napríklad aj hudba z Netflixáckeho anime seriálu Arcane. Pieseň What Could Have Been napísal napísal americký dídžej a producent Alex Seaver, známejší pod menom Mako, pre Stinga a huslistu Raya Chena, ktorého tentokrát nahradil ďalším svojím geniálnym sólom Dominic Miller. Zaznela aj ďalšia novotina - pesnička Rushing Water z albumu The Bridge. Na platni, ktorá vyšla v 2021, sa hudobník po jazzových úletoch a spoluprácach napríklad aj so Shaggym vrátil k rocku. Pesnička Rushing Water je prvá na tomto albume a dokonale ladí so svojím názvom, ide totiž o skladbu takzvaného vypaľovačkového typu, ktorá naživo funguje skvele.
Nesmel chýbať ani duet zo synom Joeom v ďalšej hĺbavej piesni z osemdesiatok - King of Pain. Koncert uzavrel hitovkou Every Breathe You Take. Napriek tomu, že ide o skladbu, na ktorú si veľa ľudí spomína ako na slaďák zo svadby či lyžovačky, jej text je temný. Sting priznal, že tu zdieľa paranoidné myšlienky a opisuje stalkerské scény žiarlivého milenca.
Po oficiálnom konci koncertu sa kapela vrátila ešte na dve prídavkové pesničky. Rýchla reggae skladba Roxanne je zo speváckeho hľadiska tvrdý oriešok a bol som zvedavý ako to 71-ročný spevák po takmer dvadsiatke skladieb rozlúskne. Dal to však na jednotku a nástroje museli byť kvôli Stingovmu komfortu podladené len o pol tóna, čo je pekný výkon. Koncert uzavrel piesňou Fragile, v ktorej sa sám sprevádzal na gitare a odohral i odspieval ju s veľkou istotou. Venoval ju ukrajinskému ľudu.
Vulgarizmy aj tanec
Ohlasy na skladby boli počuteľne pozitívne. Vedľa mňa síce rušil komfort z koncertu člen publika, ktorý si ho asi pomýlil s hokejovým zápasom. Povedal si však, že dobrý bude aj Sting a známe popevky hitoviek nahrádzal svojsky slovom "ko..ti". Napriek tomu som si to dokázal užiť a na niektoré skladby som si aj trochu latentne zatancoval. Síce spadám do generácie, ktorá Stinga zažila "v priamom prenose" až v druhej vlne, jeho piesne ma sprevádzali dlho a sú veľkou hudobnou inšpiráciou. Pozitívom nedeľného vystúpenia, ktoré by som vyzdvihol, je podpora mladších talentov. Okrem svojho syna tak ďalším tisíckam ľudí v Bratislave predstavil aj spomínaného harmonikára Shanea Sagera, speváka Genea Noblea ako aj druhú vokalistku Melissu Musique, s ktorou si jednu z piesní zaspieval ako duet a mohla tak predviesť svoj hlas popovej divy a rozsah.
Kým niektorí hudobníci majú tendenciu sa po rokoch hrania zakonzervovať a chodiť dookola v starých zabehnutých koľajach, Sting do tejto kategórie určite nezapadá. Znovuzrodiť sa dokázal už niekoľkokrát a na aktuálnej koncertnej šnúre vyťahuje skladby z rôznych období ako fotografie, ktoré však nie sú vyblednuté. Sú nadčasové a vedia osloviť aj teraz. Celkovo koncert hodnotím ako vystúpenie hudobníka, ktorý má síce už najväčšie vrcholy svojej kariéry pravdepodobne za sebou, vie však stále spoľahlivo, bez známky senility, arogancie či iných neduhov s pokorou odohrať koncert, ktorým podporí svoju rokmi budovanú značku. Sting skrátka naďalej zostáva zárukou kvality.
Autor: Tomáš Garai
Súvisiaci interpreti: Sting