Štvrtkový večer vo Fuge patril súčasnej veľkej nádeji pre svetovú gitarovú hudbu. Black Midi, štvorica mladých muzikantov z Londýna, ktorá si tento titul rozhodne zaslúži, prilákala do alternatívneho klubu v srdci Bratislavy vyše dve stovky fanúšikov. A mohlo by ich byť aj viac, keďže klub bol vypredaný už tri týždne pred koncertom.

Kým sa ľudia pomaly zbierali, zahrieval ich svojim elektronickým setom bratislavský umelec a hudobník Peter Janovický alias Herzog Herzog. Časť návštevníkov sa pohupuje do jeho experimentálneho beatu a ostatní sa socializujú na terase a pri bare. Vo vzduchu visí očakávanie nevšedného zážitku. 

Nečudo, veď každý, kto si pred koncertom čekol skvelý debut Black Midi s názvom Schlagenheim, ktorý vyšiel v júni tohto roka, či hocakú "lajfku" na internete, bol pravdepodobne šokovaný omračujúcou kvalitou týchto mladíkov a ich produkcie. A taktiež sa nestáva, aby v maličkom undergroundovom klubíku hrali nominanti na prestížnu Mercury Prize.


Skrátka, všetci majú v očiach hviezdičky a chystajú sa na taký malý sviatok. Nečakáme síce na žiadnu legendu, ale na mladú kapelu, ktorá má na konte zatiaľ jediný album, ale už vytiera zrak a ušné kanály celému svetu. Okolo 21:30 sa presúvame dnu, aby sme si v tlačenici chytili čo najlepšie miesta. Napríklad pri zvukárovi, lebo kamoš minule vravel, že je tam najlepší zvuk (neverte tomu, je to samozrejme blbosť).

Chalani sa konečne presúvajú cez dav na pódium. Jeden človek im nechcene vstúpi do cesty na schodoch a po menšej kolízii s organizátorom končí obliaty pivom. Myslím, že ten človek som bol ja. Geordie Greep (gitara, spev) sa s nástupom úvodnej skladby 953 tvári veľmi nekompromisne a prísne a kapela od samého začiatku cvála v svižnom, občas zdanlivo nelogicky prelomenom beate. Rýchlo, pomaly, nahlas, ticho, rovno, krivo, triezvo, šialene, divoko. Chvíľu punk, potom jazz, neskôr noise, math-rock, zmutované country (Western), hardcore, pop, acid či psychedélia. Dav výska, skáče, kýva hlavami, zvíja sa a potí.

Treba vyzdvihnúť skvelú rytmiku v podaní Morgana Simpsona, ktorému na base sekunduje Cameron Picton, fanúšikov metalu zase viackrát potešil Matt Kwasniewski-Kelvin, nielen skresleným zvukom svojej gitary ale v jednej skladbe aj poriadne temným screamom. Geordie v jednom momente trhá strunu a v nasledujúcej skladbe mu zvyšok kapely vytvára intro, počas ktorého ju teatrálne mení, akoby to bola bežná súčasť šou. V druhej polovici koncertu už kapela presvedčila o svojich kvalitách snáď každého, okrem Vlada Jančeka.

Black Midi vo Fuge v Bratislave, 3.10.2019 Zdroj: Tomáš KušaMatt Kwasniewski-Kelvin, Black Midi vo Fuge (foto: Tomáš Kuša)

Black Midi odkrútili celý Schlagenheim a po asi 55 minútach bez slova zmizli z pódia. Nastalo ticho, tentoraz po poriadnej búrke, ktorá bola na nefestivalový koncert nezvykle krátka no o to intenzívnejšia. A treba mi ešte dodať, že sa oplatilo prísť. Po koncerte som sa ešte rozbehol k stánku s merchom a s výkrikom "držte huby a vezmite si moje prachy" som sa k stolu vrátil s vinylom aj tričkom. Dobrú noc, Black Midi!

Na záver ešte krátke hodnotenie Tomáša Slobodu, ktorému stále nechýba chuť objavovať a podporovať novú hudbu. "Boli parádni, celé super vymyslené a odohraté. Milujem tak extrémnu prácu s dynamikou. Výborne riffy a parádna rytmika. Veľká energia. Som zvedavý na ďalšie skladby, kam to chalani potiahnu."

Vypočujte si celý album Schlagenheim:


Autor: Renat Khallo
Foto: Tomáš Kuša