Dave Grohl vyzdvihol ich prvý album, Metallica si ich rovno vzala na turné a podľa Rudiho Rusa robia najlepší rock'n'roll súčasnosti. Nórski vyslanci z najchladnejších kútov pekla, black'n'rolloví Kvelertak, v stredu vypadli zo svojho tourbusu rovno na pódium v bratislavskom MMC a my sme sa nimi nechali rozsekať!
Úvod večera však nepatril domácej úderke ale ďalším nórskym hosťom - kapele s mierne zavádzajúcim názvom SIBIIR. Hardcore-metaloví drakobijci z Osla sú na scéne od roku 2014 a ich motto vraj znie, že sú "kapelou pre ľudí, ktorí sú nasratí a chcú tak aj zostať". Na rozdiel od svojich slávnejších krajanov nestavili na rodný jazyk, ale na štandarnú angličtinu. Neviem ale načo o tom vlastne píšem, lebo počas živého vystúpenia mi bola akákoľvek ich lyrika na dve veci.
Zdroj: Pavol Papač.Na bravúrny rev speváka Jimmyho Nymoena (jeho "hlasovú rozcvičku" v backstagei bolo počuť už pred začiatkom koncertu) a skvelý výkon kapely publikum reagovalo pomerne mŕtvo. SIBIIR si rozhodne zaslúžili väčší ohlas fanúšikov, ako dostali, aj keď prvá banda v poradí to nikdy nemá ľahké.
Išiel som si preto od prvého momentu vpredu pod pódiom samostatný headbang a dával im to späť - veď čo by som to bol za draka, keby som tam len mantácky postával? Snažili sa o skvelú show, od ktorej si sľubovali možno aj nejaké to pogo. Koniec-koncov, skladby ako Beat Them to Death sú na poriadne otĺkačky priam stvorené.
ČAD ukázal svoju jedinečnosť
Momentálne najúspešnejšia a najznámejšia slovenská "miešačka na hromy a blesky" ČAD má vďaka svojmu aktuálnemu moravsko-škandinávsko-svätojurskému zvuku z albumu Bastard s Kvelertakom veľa spoločných čŕt. Čo to do údernosti, rýchlosti, svižnosti a osviežujúcich riffových nápadov, sú si na nahrávkach v zvukovom kolorite celkom podobní.
ČAD hral najmä skladby zo spomínaného albumu ako Močiar, Zlá burina, Frustrovaný dojebaný nasratý, Satani, Štvaná zver, Bastard, či Plytký hrob, ale nezabudol ani na staré kultovky (Psia krv, Skaza, Čertova kovadlina, Démon samoty...). Podarilo sa im rozhýbať prvých odvážlivcov, ktorí pod pódiom roztočili nejaké to kolo-kolo mlynské. Reakcie publika na našu najväčšiu metalovú páku mi hneď napravili dojem z mŕtveho publika.
Zdroj: Pavol Papač.Tretina zostavy je stále na materskej, no tentokrát Pišta Vandal (gitara, spev) a Valér Tornád (nicie) nedali ďalší z koncertov bez basgitary v štýle hromových The Black Keys. Bašku zastúpil "najväčší krokodíl" Roman "Hulo" Hulín (Davová psychóza, Testimony, Plus Minus, Inekafe, Romanes...). Zaradenie ČADu do stredu dramaturgie sa ukázalo ako dobrý krok. Nielen preto, že dokonale nabudili publikum, ale zároveň ich tvorba nesie prvky oboch nórskych kapiel, od hardcoru až po čierny rock'n'roll, pričom dôstojne obhájili aj vlastnú jedinečnosť.
Po ich krkolomnom vystúpení si tí najdrsnejší zbojníci iba tíško povytriasali rebrá a dochrúmané koštiale spod tričiek a čakali na ďalšiu vlnu medziľudského otĺkania sa. Teraz mal nastať ten najväčší oheň!
Ak sa Kvelertak vráti, nebude to len kvôli pirôžkom
Kvelertak má na konte tri štúdiové albumy a jedno splitko s nemenej dokonalou francúzskou kapelou Gojira. Bohaté kráľovstvo valcujúcich riffov a energických, priškrtených vokálov na seba vzalo podobu spočiatku iba akustického intra. Neskôr sa pridali traja gitaristi a pomaličky rozdúchavali vatru úvodnej piesne Åpenbaring.
Ako posledný sa na pódiu objavil spevák Erlend Hjelvik - polonahé, potetované monštrum s hlavou hlboko v zadku vypchatej sovy! Unikátna helma z tajomného nočného vtáka, ktorá je maskotom kapely už od jej počiatkov, má nový upgrade - svietiace oči v tme ešte viac pridávajú na jej pôsobivosti / absurdnosti. (V tejto súvislosti treba odporúčame aj pokoncertný status ČADu, pozn. red.)
Nasledovala smršť pľuvancov, prskancov, kopancov, potu, ale aj impozantnej melodiky, neutíchajúcej rytmiky a showmanstva, ktorá publikum dostávalo čoraz viac do varu. Jedinou výhradou by mohlo byť, že Erlendov vokál bol až príliš často utopený v masívnom zvuku kapely, no zdalo sa, že to nikomu až tak neprekážalo. Bolo vidieť, že Kvelertak má svojich fanúšikov aj na Slovensku - predtým poloprázdna hala sa zrazu otriasala v základoch.
Zdroj: Pavol Papač.Prekvapilo to aj samotných Nórov, ktorí po koncerte na Instagrame okrem zamilovaných slov na adresu tradičných pirôžkov z Obchodnej (podľa organizátorov ich 15-členná crew skonzumovala asi 100) priznali, že pri tak pozitívnych reakciách fanúšikov si pripadali ako idioti, že u nás doteraz nikdy nehrali.
Atmosféra bojovej arény nebola len o pivom pooblievanej klzkej podlahe, kde sa nejeden šialenec zosypal, ale aj o vášnivom crowdsurfingu, či dokonca spevákom vyžiadanej steny smrti, ktorou atmosféra v druhej polovici koncertu vygradovala na maximum. Ja som sa v tom zmätku natriasal kdesi v druhej rade, kompletne pohltený horúcou atmosférou a viem, že určite odzneli skladby ako 1985, Bruane Brenn, Kvelertak či Blodtørst, ale že kedy... tak to už mi headbang vyšľahal cez ofinu von z gebule.
Na záver padol ešte brutálny prídavok a po zložení hudobných nástrojov a náhlom utíchnutí som sa odobral potiť pekne do kúta. Euforicky zúbožený, dokrčený a vypľutý, ako winterfreshka, veriac, že mi to ráno predovšetkým krčné stavce odpustia. A keďže toto je môj prvý rockerský report z koncertu pre Hudba.sk, verím, že si podobný cirkus zopakujem aj nabudúce. Hodnotím desiatimi z desiatich trsátok zloby!
Kovu zdar!
Autor: Matej Sekerka
Foto: Pavol Papač
Súvisiaci interpreti: Kvelertak
