Stretnú sa ľudia z Pohody, Flaamu, Sharpu, niekoľkých kultúrnych centier, študenti aj hudobníci, a všetci spoločne nastúpia do autobusu smer Ľubľana. Vyzerá to ako ojedinelá udalosť, ale v skutočnosti ide už o tretie pokračovanie hromadných zájazdov, v ktorých časť slovenskej umeleckej scény cestuje za novými hudobnými objavmi, zážitkami, kamarátstvami aj pracovnými príležitosťami.
Prečítajte si, čo o ďalšej úspešnej hudobnej výprave slovenskej scény napísal Alexander Čerevka, ktorý pred piatimi rokmi spoluzakladal slovenský showcaseový festival Sharpe. V súčasnosti pôsobí vo vydavateľstve Slnko Records.
V minulosti takéto autobusové výjazdy smerovali do holandského Groningenu na najväčší európsky showcase festival Eurosonic (ESNS), ktorý sa v roku 2019 fokusoval na česko-slovenskú hudobnú scénu a vystúpilo na ňom vtedy 10 slovenských kapiel resp. projektov. Po štyroch rokoch sa podobná výprava v januári zopakovala (reportáž).
Tentokrát sa viac ako 50-členná výprava vydala opačným smerom, na juh. V slovinskom hlavnom meste sa totiž počas posledného marcoveho víkendu konal festival a konferencia MENT Ljubljana – nielen podľa môjho názoru jeden z najlepšie kurátorovaných festivalov v Európe zameraných na novú hudbu.
Výjazd organizovaný občianskym združením LALA Slovak Music Export sa v mnohom podobá na školu v prírode. Nechýba autobusová "prezenčka", rozdeľovanie do izieb, lepeňáky (díky Flaam) a denný vzdelávací program v podobe prednášok, workshopov a diskusií.
Zdroj: Kaja BrezocnikSlovenská výprava už neraz ukázala, že má dobre zvládnutú schopnosť balansovať medzi profesionalitou a uletenosťou. V Kine Šiška vidím cez deň poctivo networkovať a hľadať nové príležitosti v Berlíne usadenú kapelu Tolstoys. Večer zase berú networking do rúk ďalšie overené postavy, medzi nimi napríklad hudobníci z 52 Hertz Whale a Space Cats / Quatro Emocione, ktorí sa spontánne pridávajú k slovinskej jam session v centrálnom bare Jalla Jalla na Metelkovej. V ňom sa radi stretávajú všetci účastníci festivalu a pomedzi koncerty sa navzájom pozývajú na lokálny bylinkový likér Medvedia krv (pozdravujeme vedúceho zájazdu).
Na MENTe je cítiť rešpekt a záujem, ktorý si v Európe kvalitnou prácou vybudovala nielen Pohoda, ale postupne aj ďalšie festivaly a organizácie – Flaam, Sharpe, bratislavská Nová Cvernovka či trnavský Malý Berlín.
Zdroj: Marcel ObalSamozrejme si netreba maľovať veci príliš na ružovo. Naša aj globálna hudobná scéna má mnoho problémov. Za všetko hovorí citát Chrisa Ellinghofa, šéfa vydavateľstva City Slang (The Flaming Lips, Caribou či José Gonzáles), ktorý počas konferencie na otázku, čo by poradil mladým ľuďom, ktorí chcú v roku 2023 rozbehnúť vlastné vydavateľstvo, odpovedal: "Keep your day job." (Udržte si svoju pôvodnú prácu, ktorú máte).
To nie je veľmi optimistické, obzvlášť keď si k tomu pridáme naše lokálne špecifiká a extrémnu podfinancovanosť celého kultúrneho prostredia v porovnaní s hudobne vyspelejšími krajinami. Napriek tomu si myslím, že Slováci zanechali na MENTe pozitívnu stopu. Boli pozvaní do panelových diskusií, speed meetingov aj do kvalitného hudobného programu.
Zdroj: Vanessa HrabárikováVýborný koncert odohralo česko-slovenské duo Ranjevš & Óbazs. Názov projektu je možno trochu menej originálny (ide o obrátené priezviská jeho dvoch členov), to však určite neplatí o ich tvorbe. Vystúpenie bolo totiž osobitou zmesou jazzu, hluku aj ambientných plôch a zvukov, všetko takmer výlučne len za pomoci bicích a gitary.
Pokiaľ ide o originalitu, do rovnakej kategórie patria aj Tittingur, ktorí boli jedným z posledných vystupujúcich vo festivalovom programe. Set tohto noise-techno dua z obľúbeného labelu Weltschmerzen mi opäť raz kompletne prekábloval mozgové nervové dráhy, a to nielen intenzívnym stroboskopickým svetelným dizajnom, ale hlavne absolútne unikátnou hudbou, v ktorej počujete IDM, skreslené a sprocesované bicie, nerozlúštiteľné terénne nahrávky, zvuky ťažkých strojov aj divokých zvierat, to všetko zabalené do nekonkrétnych, nepravidelných bítov. No proste šialené a neviem, či existuje v našom (minimálne) stredoeurópskom priestore špecifickejšie a zaujímavejšie hudobné zoskupenie.
Zdroj: Kristjan StepancicTretiemu slovenskému účinkujúcemu Sam Handwich to žiaľ v Ľubľane úplne nevyšlo. Stalo sa tak zrejme "vďaka" nie príliš dobrému ozvučeniu v metelkovskom klube, čo sa, aspoň z môjho subjektívneho pohľadu, odrazilo aj na výkone speváka. Škoda, lebo elektropopové a jemne psychedelické nahrávky tejto kapely mám rád.
Čo sa týka zvyšku koncertného lineupu, myslím, že každý hudobný fanúšik si počas troch večerov v Meltelkovej a ďalších priľahlých priestoroch musel nájsť niečo svoje. Dramaturgia MENTu je naozaj na vysokej úrovni, so širokým žánrovým rozptylom od jazzu, vážnej hudby, cez rozličné elektronické žánre, experimenty, hlukové steny, post-punk a mnoho ďalšej hudby z celej Európy, vrátane celkom neznámych mien, ale aj tých zavedenejších ako PVA, Wu-Lu či Le Femme. Práve posledne menovaní ma v rámci otváračky festivalu nepresvedčili, ale PVA so svojím elektro-post-punkovým setom v impozantnej budove bývalého cukrovaru už jednoznačne áno. Myslím, že toto meno z ikonického labelu Ninja Tune si obľúbia aj návštevníci tohtoročnej Pohody.
Medzi moje ďalšie highlighty patrili Francúzi Unschooling s obdivuhodnými gitarovými aranžmánmi a tiež český producent Floex. Koncertné prevedenie jeho tvorby bez elektroniky v podaní klasicky vzdelaného šesťčlenného telesa sláčikových a dychových nástrojov, opäť v budove spomínaného cukrovaru, bolo príjemným osviežením a kontrastom k zvyšku lineupu.
Zdroj: Maša PircAsi najväčšie prekvapenie pre mňa prišlo takmer na záver festivalu v podobe macedónskej zostavy Lufthansa. Ocitol som sa na nich náhodou a zostal som od začiatku až do konca. Žánrová nálepka "psychedelic rock" z MENT appky podľa mňa ich fantastický koncert ani zďaleka nevystihuje. Skôr mi to dynamikou a prekvapujúcimi zvratmi občas pripomenulo skvelú španielsku kapelu Seward. Pre istotu som sa spýtal vedľa stojaceho českého promotéra Vaška z Heartnoize, či so svojím nadšením nie som mimo, a povedal mi, že sa akurát vrátil z renomovaného amerického festivalu SXSW a jeho reakcia bola, parafrázujem: "Bolo tam asi 70 britských gitaroviek, ale žiadna taká dobrá ako Lufthansa."
Na MENT som sa vďaka LALA Slovak Music Export vrátil po štvorročnej prestávke a naspäť do Bratislavy som sa vracal s veľmi príjemnými pocitmi. Až sa mi žiada napísať, že celá akcia mala "fakt dobrý vibe". Pardon za trápnu floskulu, je to trochu insiderský odkaz mladým členom výpravy, vďaka ktorým som si rozšíril nielen hudobné obzory ale aj slovnú zásobu o výrazy ako "flexiť, vajbiť a flausiť". Hlavne som tým ale chcel povedať, že slovenská výprava jednoznačne patrila k tomu úplne najlepšiemu z tohtoročného MENTu. Určite odporúčam aj zvyšku domácej scény do budúcna. A nielen jej, ale všetkým hudobným fanúšikom. Vidimo se na MENTu 2024!
Autor: Alexander Čerevka
