Kto nemal minulú nedeľu chuť oddychovať a zavítal do bratislavského MMC, dostalo sa mu vrchovatej odmeny. Švajčiarske trio The Young Gods, stálice industrialu, ktorými sa inšpirovali mnohé známe mená, v rámci turné k novému albumu Data Mirage Tangram neobišlo ani Bratislavu. Vystúpili tu po dlhých šiestich rokoch.
The Young Gods (TYG) sú na scéne od roku 1985 a do Bratislavy sa vrátili s novým materiálom, ktorý vydali po dlhých deviatich rokoch. Čakal by som teda, že sála bude praskať vo švíkoch, no účasť bola rozhodne redšia než na marcovom košickom koncerte, kde sa album propagoval ešte ako úplne horúca novinka. Čo ale mali oba koncerty spoločné, bolo to, že z The Young Gods neviete odtrhnúť oči. Dvaja už prešedivení páni a o generáciu či dve mladší bubeník vám totiž poskytnú taký náklad vnemov, že som si po dlhšom čase uvedomil, že sledujem hudobníkov, ktorých live act sa len ťažko opozerá.
Zdroj: Martina MlčúchováUž len vznik albumu Data Mirage Tangram mal zaujímavý priebeh. Jeho hrubá kostra sa totiž nahrávala naživo a to v roku 2015 na švajčiarskom festivale Cully Jazz. Na tamojšom pódiu strávili TYG niekoľko dní a použili ho ako experimentálne laboratórium. Hoci diváci počas priebehu tvorby svojvoľne prichádzali a odchádzali, ich prítomnosť bola pre hudobníkov stimulujúca. Rovnako ako fakt, že neboli odkázaní na finálny produkt a mohli popustiť uzdu svojej kreativite.
Chytia vás, obnažia, a nepustia
Vráťme sa ale k bratislavskému koncertu. Keďže TYG sú na scéne skutočne dlho, majú vernú fanúšikovskú základňu. A bolo to teda napriek nižšej účasti riadne vidieť, resp. počuť. Diváci od prvého momentu ich nástupu na scénu doslova šaleli a tak to zostalo až do konca koncertu. Nástojčivá hudba, beaty, plochy a gitarové riffy, ktorým nemôžete uniknúť, len sa im poddať. Franz Treichler dokonca v skladbách ako Tear Up the Red Sky alebo Figure sans nom so svojou gitarou pôsobil značne melodickejšie než zvyčajne.
Hypnóza, meditácia, strašidelnosť, ponurá atmosféra, možno občas až hnev. V priebehu večera mi napadalo nekonečne veľa prívlastkov ako do slov uchopiť to, čo počujem. Texty opakované v slučkách, časté echá a rezonancie vo mne vzbudzovali animálnosť a viem si predstaviť, že temperamentné povahy si na TYG vedia neskutočne uletieť. A tak, ako názov albumu odkazuje ku geometrii, geometricky pôsobilo aj zapájanie sa všetkých nástrojov na scéne.
Zdroj: Martina MlčúchováThe Young Gods v MMC - pozrite si viac fotiek Martiny MlčúchovejSpomenúť treba aj skvelý stage/light design koncertu. Pritom nešlo o nič veľkolepé, len o premyslenú koncepciu práce so šedou, zelenou a modrou farbou. Na muzikantov zase mierilo žlté svetlo, ktoré im striedavo nasvecovali tváre a celé postavy. Mágia. Naozaj sa pri sledovaní koncertov TYG nedá vyhnúť tomuto neurčitému, a pritom tak veľavravnému pojmu.
Ak budete mať možnosť, nenechajte si ich ujsť. Tento rok boli na Slovensku výnimočne až dva razy, je však diskutabilné, kedy sa táto situácia zopakuje. Pokojne by som si ich však vedel predstaviť aj v našom festivalovom prostredí, napríklad piatková Pohodová noc so šedivými "mladými bohmi" zo Švajčiarska by určite bola z kategórie nezabudnuteľných.
Autor: Michal Húska
Foto: Martina Mlčúchová
