"Choďte sa niekedy pozrieť na zahraničné festivaly - málokde majú kapely takú vrúcnu odozvu od fanúšikov ako u nás. Som veľmi vďačný za to, aké máme publikum," povedal riaditeľ festivalu Pohoda na dnešnej tlačovej konferencii, na ktorej (podobne ako minulý rok a rok predtým) zhodnotil tento ročník ako najlepší v histórii podujatia.
Ako ďalší darček spomenul návrat tanečného súboru Nederlands Dans Theater, ktorý na jednom z najväčších pódií vystúpil v piatok v noci. Priebeh festivalu bol podľa Kaščáka absolútne bezproblémový, označil ho z organizátorského hľadiska za najpokojnejší v histórii. Napriek tomu si podľa vlastných slov užil najmenej hudby. Namiesto koncertov v areáli nasával atmosféru a absolvoval aj niekoľko neohlásených vystúpení, napríklad ako hosťujúci huslista Komorného orchestra mesta Trenčín. Teší ho aj odozva kapiel a hudobných profesionálov z celého sveta, ktorí hodnotili dvadsiatu Pohodu v superlatívoch. "Som zvedavý, čo sa dočítam zajtra v našich médiách," dodal s úsmevom.
O tom, že Pohoda má naozaj skvelé a oddané publikum svedčí nielen pozitívna spätná väzba a energia, ktorú ľudia odovzdávajú kapelám, ale aj rýchlosť predaja lístkov na ďalší ročník. Tentokrát sa počas festivalu vypredali už dve prvé cenové hladiny (59 a 69 eur), celkovo si lístky na Pohodu 2017 zadovážilo už takmer 3500 ľudí. Aktuálne stoja lístky 79 eur, festival sa uskutoční v termíne od 6. do 8. júla 2017. S letiskom v Trenčíne zatiaľ nie je podpísané predĺženie zmluvy, malo by však k tomu prísť už čoskoro. V areáli by sa mali opäť objaviť tohtoročné novinky podujatia, medzi ktoré patrili Kušnierik café, tribúny, Visual stage, Garáž, NGO pasáž či nové stany a chatky.
Mohlo by vás zaujímať:
Hviezdy nesklamali a bolo aj čo objavovať. Päťkrát päť top koncertov Pohody
Pozrite si ako Keith Flint okomentoval návrat The Prodigy na festival po 11 rokoch:
Sobotný program vyvrcholil koncertom The Prodigy
Trenčiansky festival mal tento rok pozoruhodnú koncepciu. Vo štvrtok toho veľa neodznelo, ale britská muzikantka PJ Harvey priniesla na letisko najvyššiu kvalitu a umeleckú profesionalitu. Jej vystúpenie sa bezpochyby zaradilo medzi skvosty slovenskej festivalovej histórie. V piatok sa k slovu najprv dostali prevažne menej náročné projekty a následne naopak - headlineri večera, islandskí Sigur Rós väčšine účastníkov zamotali hlavy. Hymnické a niekedy až príliš ťaživé party osviežila bohatá scénickosť ich programu. Pred polnocou však divákov opäť najviac pobavil veselší, aj keď trochu stereotypný electro swing rakúskych Parov Stelar.
Tanečné rytmy a elektronické vibrácie boli v centre pozornosti prevažne mladého publika aj v sobotu, ktorá priniesla viacero "konfliktov záujmu". Dilemy hudobne silného dňa niektorí návštevníci riešili už podvečer, keď na dve rôzne tribúny ale naraz vystúpili Saténové ruky a Midi Lidi - nezvyčajné formácie slovenskej a českej nezávislej scény.
Jana Kirschner poukázala na "boj s veľkými menami" na začiatku svojho vystúpenia, keď z diaľky dunel elektronický "metal" kultových The Prodigy. Kým slovenská hudobníčka ponúkla viac umeleckého výrazu a citu, "zlí chlapci" Keith Flint, Maxim a Liam Howlett poskytli zaplnenej ploche pred hlavným pódiom možnosť poriadne sa vyskákať. Hoci ich produkcia nie je príliš o spievaní, naživo utlmili aj niektoré výraznejšie melodické či textové úseky a do popredia išla agresívna tanečná energia a komunikácia s publikom. Keith Flint dokonca niekoľkokrát zišiel z pódia a pozdravil roztancovaných fanúšikov v predných radoch.
Tí sa náramne bavili už pri úvodnej hitovke Breathe, prekvapujúco menej vynikol ináč pôsobivý kus Poison. Strhujúce tak okrem Smack My Bitch Up boli najmä najstaršie "zázraky" kapely, teda skladby Voodoo People, Out of Space či No Good (Start the Dance). Polhodinu po polnoci sa na jubilejnej Pohode skončila najväčšia tohtoročná tancovačka, program však pokračoval na ďalších pódiách do skorých ranných hodín. (TASR, SITA, pm)
Prečítajte si viac: Tretí deň Pohody ovládli ženy a elektronika na čele s legendou The Prodigy
Polnišová prekvapila Macarenou, Kaščák vystúpením s orchestrom
(aktualizácia z 9.7., 16:00)
Hoci doobednajšie hodiny sa pre návštevníkov Pohody spravidla nesú skôr v relaxačnej nálade, festivalový program nespí. Milovníci humoru a pohybu sa o jedenástej stretli napríklad aj v Nay tanečnom dome na vtipnom workshope s názvom Flitre v rytme 96".
Bláznivá dvojica, choreograf Laco Cmorej a herečka Petra Polnišová v extravagantnej oranžovej parochni, učili publikum choreografie na najväčšie hity 90-tych rokov. Na Pohode tak zaznela aj hudba Spice Girls, známa Macarena, či romantické boybandy. Veľkým kontrastom k tomu bol na poludnie otvárací koncert tretieho dňa. Pohodu totiž po 24 hodinách od vystúpenia Janáčkovej filharmonie opäť ovládla vážna hudba, tentokrát v podaní Komorného orchestra mesta Trenčín. Kým kedysi bola klasika v programe Pohody veľkou exotikou, posledných pár rokov majú orchestre na hlavnom pódiu stabilné miesto a ich prítomnosť si užíva aj šéf festivalu Michal Kaščák. Ten sa s telesom predstavil v závere vystúpenia, keď sa k nemu pridal hrou na husliach.
O hodinu neskôr na Urpiner stage uviedol českého speváka Davida Kollera slovami, že ide o špeciálneho človeka a je veľmi rád, že prijal pozvanie na festival. Líder legendárnej Lucie predstavil svoj ostatný sólový album, ale nechýbali ani známe hity štvorice, ktorá tento rok oslavuje 30 rokov existencie. Dav pod pódiom si získal hneď úvodnou skladbou Chci zas v tobě spát, ktorá vďaka hlasivkám fanúšikov znela zo všetkých strán. Nasledovala kultová pieseň Šrouby do hlavy v rockovejších aranžmánoch. Koller návštevníkom predviedol aj príjemnú plejádu vlastných songov s otvorenými a úprimnými textami. Priestor však nevenoval politickým - slovným, či hudobným - vsuvkám, ktorými je známy. Vynikli tak gitarové riffy, Davidova hra na bicích, ale aj rocková neha piesní Gypsy Love a Recidiva. (mž)
Kollár prial Pohode smršť, ľudia mu pri minarete posielajú lásku
Ešte pred festivalom vyvolala na slovenskom internete veľké vášne umelecká inštalácia pripomínajúca minaret. Ide o asi päťmetrovú symbolickú drevenú stavbu s polmesiacom na vrchu, ktorá sa však netýči nad festivalom ako skutočné minarety nad mestami v moslimských krajinách, mnohí návštevníci ju možno ani doteraz nenašli. Rovnako ak nemáte záujem, nemusíte vôbec naraziť na diskusie či na politikov. O tých sa v súvislosti s Pohodou skôr dozviete v médiách ako priamo na festivale. Väčšina ľudí je tu skrátka kvôli hudbe či užívaniu si pohody s priateľmi.
Vďaka tomu, že veľké médiá viac zaujímajú politici a vymyslené kauzy ako (prevažne menšinová) hudba festivalu, vzniká dojem "festivalu politickej piesne". Do absurdnosti to zašlo tento rok, keď v súvislosti s Pohodou v mnohých médiách častejšie znie meno Borisa Kollára namiesto svetových umelcov ako Sigur Rós či PJ Harvey. Nový člen parlamentu totiž po zverejnení informácie o inštalácii minaretu pohotovo reagoval a zaprial festivalu a jeho návštevníkom búrku a veternú smršť. Status neskôr upravil, no teraz je za svoj nechutný prejav netolerancie počas celého festivalu pod hlavičkou eventu Kiss 4 Boris odmeňovaný virtuálnymi bozkami. Samozrejme, nafotenými priamo pod minaretom. Dnes o 15:00 sa tam stretli desiatky ľudí, aby si urobili spoločnú fotografiu, pričom priamo na drevenej stavbe z obalu svojho CD na všetko "dohliadala" Kollárova najnovšia mamička Barbora Balúchová. (pm)
Mimochodom, akciu Kiss 4 Boris inicioval dídžej B-complex (prípadne v ženskom rode Matia), ktorého utečenecká kríza a s ňou súvisiaci nárast extrémizmu nedávno inšpirovali k vytvoreniu skladby s múdrymi slovami českého herca a dramatika Jana Wericha. Jeho dídžejský set si môžete na Pohode vypočuť od polnoci na najväčšej krytej scéne Space aréna SLSP, kde bude predskokanom slávneho DJa Shadowa.
Piatok vyvrcholil koncertami, ktoré nemohli byť odlišnejšie
(aktualizácia z 9.7., 8:00)
Hlavnou hviezdou druhého dňa mali byť Sigur Rós, ktorí priniesli islandskú melanchóliu a zasnenosť v kontraste s post-rockovou eruptívnosťou. Väčšina návštevníkov sa však viac tešila na nočný koncert kapely Parov Stelar Band, ktorá pred hlavný Urpiner stage prilákala približne dvakrát početnejší dav. Fanúšikovia electro swingu sa tak vo veľkom vytancovali.
Prečítajte si viac: Sigur Rós ponúkli audiovizuálnu krásu, Parov Stelar zábavu pre masy
Ešte viac ľudí pod hlavným pódiom očakávame dnes v noci na koncerte The Prodigy. Kapela sa do Trenčína vráti po jedenástich rokoch, ich koncert na Pohode 2005 v búrke patrí medzi najpamätnejšie momenty v dvadsaťročnej histórii festivalu. Tentokrát predpoveď okrem denných prehánok a zrýchleného vetra žiadnu smršť z neba nehlási, tú hudobnú však britská elektronická legenda nepochybne prinesie. Na konte má kvalitný nový album a množstvo hitov, najmä si však celé tie roky drží povesť jednej z najlepších koncertných kapiel na svete.
Okrem hlavnej hviezdy sa dnes ešte predstavia divoké anglické rockerky Savages, izraelskí miláčikovia pohodového publika Lola Marsch, írska elektropopová inovátorka Róisín Murphy, poprední zástupcovia súčasnej elektroniky James Blake a Flying Lotus, legendárny DJ Shadow, či domáca kvalita v podobe Jany Kirschner, The Ills, Katarzie, Saténových rúk alebo spomínaného B-complexa.
Shibusashirazu Orchestra na Pohode (foto: Judith) - viac fotiek z piatka
Japonci priniesli draka, Walter Schnitzelsson jasný odkaz fašistom
(reportáž z piatkového dňa, zverejnená 8.7. o 20:00)
Festival Pohoda má za sebou príjemný druhý deň, ktorý bol slnečný, no nie neznesiteľne horúci, keďže slnko sa občas skrylo za oblaky. Fanúšikovia si tak mohli bez prílišnej záťaže vychutnávať pestrý výber koncertov, ktoré už prebiehajú na všetkých pódiách.
Na pravé poludnie otvorila piatkový program na Urpiner stagei Janáčkova filharmonie slávnou Vltavou od Bedřicha Smetanu. Na pódiu však v piatok stála dvakrát, keďže sa na ňom predstavila aj o dve hodiny neskôr s českou kapelou Zrní. Pätica onedlho oslávi pätnásť rokov na scéne a zároveň nemohla chýbať ani na jubilejnom ročníku Pohody. Kladnianska skupina sa na festivale naposledy predstavila pred tromi rokmi, ešte predtým, než vyšiel jej úspešný album Následuj kojota. Doplnená o štyridsať hudobníkov jedného z najvýznamnejších českých orchestrov odohrala na hlavnom stagei aj piesne z neho. Tie v sprievode filharmónie zneli plnšie a veľkolepejšie než v tradičných verziách, čo prilákalo veľký počet návštevníkov. Výsledkom bolo vystúpenie skôr na počúvanie a navodenie príjemnej nálady, čo nie je na Pohode žiadnou raritou, škoda však slabej interakcie s publikom, ktorá mohla hĺbku vystúpenia ešte zdôrazniť. (mž)
Viac publikum pobavil o 13:00 uletený japonský jazzový orchester Shibusashirazu Orchestra, ktorého hudba miestami svojou divokosťou pripomínala balkánske dychovky, inokedy zachádzala až k noise rocku a naspäť k tradičnejšiemu jazzu. Rovnako pestrá ako hudobná bola aj vizuálna zložka vystúpenia, okrem hudobníkov sú totiž súčasťou zostavy aj vtipne nahodené tanečnice (ovečka, "mažoretky" s nadrozmernými banánmi) a tanečníci. Vrcholom ich bláznivej šou bolo vypustenie veľkého strieborného draka, ktorý preletel nad publikom a o pár minút sa vrátil do zákulisia. Neskôr na tom istom pódiu vystupovala oceňovaná africká formácia Mbongwana Star, ktorej speváci tancom na invalidných vozíčkoch zahanbili všetkých, ktorých životným mottom je "nedá sa". Obrovská energia a svieži pohľad na tradičnú africkú hudbu. (pm)
O štvrtej popoludní sa na hlavnom pódiu predviedla po prvýkrát aj trojica Walter Schnitzelsson. Skupina združená okolo speváka Jozefa Rezníka zažehnala hneď v úvode počiatočný skeptizicmus, či si poradí s najväčším stageom. Takmer hodinový set bol energiou, nadupaným tempom a profesionálne zvládnutým vystúpením porovnateľný s koncertmi zahraničných hviezd. O jeden z najzaujímavejších momentov sa rock’n’rollové zoskupenie postaralo, keď jeho členovia počas jednej zo skladieb vytiahli veľké čierne vlajky s nápismi "Fuck off Nazi". Zaslúžili si tým ovácie publika a extrémistom poslali jasný odkaz. Počas koncertu zazneli okrem iných aj známe hity ako Mother, Million Years, This Night’s Fever a ďalšie. Walter Schnitzelsson uzavreli vystúpenie najnovším singlom Stalemate. (mž)
Na Pohode už tradične počuť zo všetkých strán rôznorodú hudbu, a tak zatiaľ čo z jednej strany sa ozýva elektronika, z inej napríklad folklór a ľudovky (veselá Banda v NAY tanečnom dome) či alternatívny hip-hop. Ten priniesol spoza “veľkej mláky” Astronautalis, ktorý svoj set zakončil freestylom o tom, že doma v Amerike nikdy nemal na koncerte toľko ľudí ako počas týchto dní v Česku (Rock for People) a na Slovensku (pred Pohodou už u nás odohral niekoľko klubových koncertov). Na jeho vystúpenie plné ostrých sociálno-kritických rýmov a hlbokých basov nadviazal Saul Williams, ktorý dokonca 10 minút svojho setu ponúkol uprostred davu. Jeho hudobný prejav a flow je hypnotickejší a ešte viac vyniká spontánnosťou ako v prípade jeho bieleho krajana, oba koncerty však ukázali, že organizátori Pohody majú v rámci rapu naozaj vycibrený vkus. (pm)
Najväčší počet ľudí však pochopiteľne lákajú koncerty na hlavnom pódiu. Podarilo sa to, prirodzene, aj The Vaccines, ktorí na Urpiner stagei rozpútali rockovú smrsť. Návštevníkov festivalu pozdravili v slovenčine a keďže išlo už o ich druhé vystúpenie na Slovensku, nezabudli dodať, že je skvelé byť opäť tu. Spevák Justin Hayward-Yound dal zo seba všetko a na pódiu sa cítil očividne maximálne pohodovo. Medzi skladbami Wetsuit a Minimal Affection zložil nášmu publiku poklonu slovami "Slováci, pamätáme si vás, ste sakramentski blázniví!" (mž)
Autori: Michaela Žureková, Patrik Marflák
Areál sa zaplnil už vo štvrtok, hviezdou bola úžasná PJ Harvey
(reportáž z prvého dňa, zverejnená 8.7. o 10:00)
Vypredaný festival je snom každého organizátora. Michal Kaščák so svojím tímom dostal od priaznivcov Pohody tento narodeninový darček presne deň pred otvorením jubilejného 20. ročníka. Krásnym darčekom pre fanúšikov bola zase anglická hudobníčka PJ Harvey, ktorá sa postarala o silný vrchol programovo "diétneho" úvodného večera. O jej účasť na festivale sa šéf Pohody snažil dlhé roky a pri 20. ročníku to vyšlo. Navyše PJ Harvey získal v čase, kedy vydala vynikajúci nový album The Hope Six Demolition Project. S jeho predchodcom Let England Shake získala Mercury Prize, na ktorú bola nominovaná už štyrikrát (z toho dvakrát ju získala - ako jediná) a niet pochýb, že s novinkou bude medzi favoritmi na prestížnu cenu a umiestnenia na vrchných priečkach rebríčkov top albumov roka aj tentoraz.
Práve skladby z nahrávky, ktorá je inšpirovaná cestami do vojnami či beznádejou poznačených častí sveta, tvorili väčšinu setlistu - zaznelo všetkých jedenásť. O sebavedomí 46-ročnej umelkyne v súvislosti s jej novým materiálom svedčí aj fakt, že nesinglové novinky (River Anacostia a Near the Memorials to Vietnam and Lincoln) ponúkla dokonca i tesne pred odchodom z pódia a potom aj v prídavku. Ten pritom podľa setlistov iných festivalových koncertov nie je pravidlom, obrovský aplauz publika po záverečnej časti setu, v ktorej zazneli aj staré hity ako 50ft Queenie, Down by the Water a To Bring You My Love, však speváčku nemohol nechať chladnou. Pri skromnej ďakovačke (Thank you for listening) a záverečných úklonoch bolo na jej tvári vidieť úprimný úsmev a možno i trochu prekvapenie. Publikum bolo totiž naozaj skvelé - pozorné a vnímavé, presne také, aké si koncert s hudbou pre náročnejších vyžaduje. Vkusná minimalistická scéna a komorné svetlá len podčiarkli fakt, že tento koncert bol predovšetkým pre uši.
Ťažko vybrať vrchol, obe spomenuté skladby z albumu To Bring You My Love (1995) boli veľkým zážitkom, no platí to pre celý koncert, ktorý nemal slabého miesta. Novinky The Wheel a The Community of Hope sú už teraz hitmi, rovnako ako sa nimi po vydaní predošlej platne stali single The Words That Maketh Murder a The Glorious Land (škoda, že nezaznela aj éterická Written on the Forehead). Úžasné bolo sledovať deväťčlennú kapelu (v zostave aj s hviezdnou dvojicou multiinštrumentalistov John Parish a Mick Harvey) nielen počas eruptívnych rockových momentov, ale aj v subtílnejších polohách. Aj hranie potichu a úsporne má totiž v spojení s hlasom Polly Jean obrovskú silu (When Under Ether).
PJ Harvey, ktorá sa okrem spevu predviedla aj ako saxofonistka, hneď na úvod festivalu ponúkla koncert, ktorý sa zapíše do histórie Pohody ako jeden z najsilnejších. Svojou charizmou, muzikantskou vyzretosťou a odvahou vo veľkom staviť na najnovšiu tvorbu nadviazala na nekompromisnosť výrazných headlinerov ostatných ročníkov ako boli Nick Cave či Björk. Publikum si pritom získala podobne ako prvý menovaný, rozporuplné diskusie, aké vlani vyvolala islandská hviezda, tentoraz vôbec nie sú na mieste.
PJ Harvey prvýkrát na Pohode (foto: Martina Mlčúchová) - viac fotografií zo štvrtkových koncertov
Festival otvorili Bratislava Hot Serenaders s Milanom Lasicom
Skôr sa medzi fanúšikmi diskutuje o tom, či by si jubilejný ročník nezaslúžil hudobne bohatší otvárací deň, aký sme zažili napríklad v roku 2012. Včera sa totiž hralo iba na hlavnom pódiu a v prestojoch medzi koncertami zabával fanúšikov malý "autobusový stage" holandskej ska formácie Bazzookas. Ostatné scény boli, napriek tomu, že areál už v skorších večerných hodinách pôsobil zaplnene, ticho (až na jednu milú výnimku, viď ďalšia časť článku).
Jubilejný ročník otvoril na hlavnom pódiu o 18:00 organizátor podujatia Michal Kaščák, ktorý uviedol, že sa so svojím tímom snažil pripraviť podujatie čo najlepšie, návštevníkom sa poďakoval za účasť a odovzdal pódium formácii Bratislava Hot Serenaders. So skupinou vystúpil aj Milan Lasica, ktorý za slnečného počasia odspieval skladby ako Ja som optimista, Skôr než odídeš, Dream A Little Dream of Me či Jaj Zuzka, Zuzička.
Slávny herec tiež pokrstil nový album skupiny s názvom Ja vodku rád pijem. Pomenovali ho podľa piesne, ktorú napísal Frank Zemplínsky po vojne. Táto pieseň orchester už dlho oslovovala aj vďaka veselému textu. "Ja sa nestotožňujem s týmto názvom," dodal s úsmevom Lasica. Okrem neho spievali jazzové klasiky aj Dodo Kuriľák, Miloš Stančík a šarmantné Serenaders Sisters s dvoma novými členkami, ktorých priezviská si ešte nepamätá ani samotný líder orchestra, trubkár Juraj Bartoš.
"Vždy je to česť otvárať takýto festival, špeciálne tento multižánrový. Samozrejme, takýchto festivalov je veľmi málo, je ojedinelý v európskom meradle, k tomu dvadsiaty ročník, čo je úžasné. Hlavne nás teší to, že hneď tento otvárací koncert navštívilo veľa ľudí, veľa mladých tvárí. Sme veľmi radi, že aj pán Lasica si našiel čas a prišiel," povedal Bartoš po vystúpení pre TASR. Už o týždeň odchádza orchester na koncertné turné do Veľkej Británie, kde absolvuje dvanásť vystúpení.
Milan Lasica a Serenaders Sisters (foto: Gabriela Zigová) - viac fotiek z prvého dňa Pohody
Cigánsky punk vs. futbal s nečakanou umeleckou kulisou
Najenergickejší koncert ponúkli Gogol Bordello, ktorí sa na Pohodu vrátili po 10 rokoch. Americká kapela, v ktorej pôsobia viacerí imigranti z východnej Európy (zakladateľom a lídrom je rodák z Ukrajiny Eugene Hütz), je typická miešaním folklórnych motívov a nástrojov (husle a harmonika) s punkovou melodikou a rytmikou, ktoré zvýrazňujú bicie a elektrické gitary. Výsledkom je tzv. gypsy punk ("cigánsky punk"), ktorý je naživo plný energie, no hudobne sa nesie stále na rovnakej vlne.
Alternatívu ponúkol zápas Francúzsko-Nemecko premietaný na veľkoplošnej obrazovke. Aj sledovanie futbalu však malo na Pohode špeciálnu, umeleckú príchuť. O pár metrov ďalej mali totiž na druhom najväčšom pódiu verejnú skúšku Nederlands Dans Theater, ktorá trvala takmer počas celého prenosu. Mohli ste tak naraz sledovať výkony najlepších európskych futbalistov aj umeleckého telesa, ktoré patrí medzi absolútnu špičku súčasného tanečného umenia. Ak to bola náhoda, tak očarujúca, ak zámer, tak klobúk dole pred organizátormi. Vystúpenie Nederlands Dans Theater si môžete vychutnať naplno, už bez rušenia výkrikmi futbalových fanúšikov, dnes o 21:30 na Orange stage. Odporúčame.
20 rokov Pohody podľa Miša Kaščáka
Posledné "slovo" mal v noci po koncerte PJ Harvey na hlavnom pódiu Michal Kaščák. Riaditeľ festivalu vystúpil s dídžejským setom s názvom Pohoda 20 MK Selection, v ktorom zahral výber toho najlepšieho, čo počas doterajších dvadsiatich ročníkov Pohody dotiahol do Trenčína. Podľa zúčastnených sa postaral o skvelú zábavu, ktorá napokon trvala aj dlhšie ako plánované dve hodiny.
Letisko zdobia už tradične motýlie krídla či slnečnicový park, v ktorom sa nachádza jeden z klavírov určených pre návštevníkov festivalu aj veľká "posteľ", na ktorej si môže naraz porelaxovať aj 20 návštevníkov. K dispozícii je množstvo stánkov s občerstvením a ďalším tovarom, zóna pre rodiny s deťmi či tribúna so sedadlami pri hlavnom pódiu.
V piatok a v sobotu sa predstaví ešte celý rad známych mien, medzi nimi The Prodigy, Sigur Rós, James Blake, Róisín Murphy, DJ Shadow, Parov Stelar, Savages, Flying Lotus či Dub Pistols. Z našich a českých interpretov interpretov vystúpia napríklad Jana Kirschner, David Koller, Billy Barman, Saténové ruky či The Ills.
Pohoda tento rok štartuje aj tradíciu akustických videí. Prvé je s neodmysliteľnými Funny Fellows, ďalšie natočili Bratislava Hot Serenaders:
Autori: Patrik Marflák, Michaela Žureková + SITA, TASR (agentúrne texty doplnené autormi)
Titulná fotografia: SITA/Tomáš Somr
Súvisiaci interpreti: PJ Harvey, The Prodigy