Druhý festivalový deň priniesol viaceré silné vystúpenia z radov headlinerov aj menej známych účinkujúcich. Napriek slnečnému popoludniu dojmy z piatka najsilnejšie poznamenala večerná búrka. Tá prepukla počas vystúpenia jednej z hlavných hviezd, americkej speváčky Solange.
Pri F.U.B.U. zostúpila z pódia a jednotlivé slohy skladby o hrdosti na černošskú kultúru zaspievala priamo niekoľkým jej zástupcom v dave. Opäť raz sa potvrdila srdečnosť pohodového publika - speváčkin uvoľnený tanec, twerkovanie či choreografie pre celú kapelu vyvolávali spontánny potlesk. Spolu s atmosféru však stúpala aj intenzita dažďa a koncert musel skončiť o pár minút skôr. Speváčka, spočiatku pôsobiaca ako odmeraná profesionálka, plne sa sústrediaca na vystúpenie, reagovala v jeho závere na priazeň zmoknutých fanúšikov srdečne a z pódia sa jej zjavne odísť nechcelo. Mohla ho pritom ukončiť ešte skôr, kedže vietor nasmeroval silnejúci dážď aj do prednej časti pódia. Solange však v ťažkých podmienkach ponúkla ešte niekoľko skladieb a napokon všetku energiu vložila do záverečnej Don't Touch My Hair.
Pod náporom lejaku piesne o živelnosti, pokojnom vzdore a silných emóciách získali ešte silnejší náboj. A hoci je škoda, že jedno z hlavných lákadiel festivalu nebolo možné zažiť v plnej kráse, aj s cícerkami dažďa stekajúcimi po čele a vodou prevaľujúcou sa v topánkach išlo o povznášajúci zážitok.
Zdroj: Amy Harris/Invision/APSolange na festivale v New Orleans, júl 2017 (foto: Amy Harris/Invision/AP)Spevák, na ktorého nezabudnete
Polhodinové zdržanie a kvapky dažďa sprevádzali aj vystúpenie unikátneho zjavu súčasnej hudby menom Benjamin Clementine. Britský hudobník sa ním však (zrejme zvyknutý) nenechal vyviesť z rovnováhy a pršanie postupne ustalo. Pohnutý osobný príbeh ako aj majestátny zjav predurčujú Benjamina na hypnotického performera a počas koncertu sa miestami stáva aj dirigentom - či už samotného publika alebo svojho zboru vokalistiek.
Oblečený v prešívanom kabáte a kombinéze pripomínajúcej montérky, s excentrickým účesom a vreckovkou v rukáve evokuje akéhosi virtuózneho viedenského klasika na kráľovskom dvore. Génia podobného rozmeru nezaprie - nielen jeho vokál (prirovnávaný k Nine Simone či Anohni), ale aj skladateľské zručnosti sú celkom jedinečné. Ich základom je expresívnosť, pomocou ktorej hudobník vyháňa súkromných aj spoločenských démonov. Zahral piesne z pripravovaného albumu I Tell a Fly, ako aj známe piesne Condolence či prídavok Adios.
Spevák, ktorý sa ukázal aj ako skvelý improvizátor, pritom už asi 20 minút predtým na konci piesne London spontánne opakoval slová "I'm tired" (som unavený). Po skončení skladby pôsobil naozaj vyčerpane a zdalo sa, že aj jeho vystúpenie skončí predčasne. Napokon však zo seba vďaka obrovskej podpore publika ešte vyžmýkal posledné zvyšky síl. Aj vďaka tomu a jeho neskutočnej charizme išlo o jeden z doterajších vrcholov tohtoročnej Pohody, na ktorí prítomní diváci len tak ľahko nezabudnú.
Zdroj: Ondrej KoščíkBenjamin Clementine na Pohode 2017 (foto: Ondrej Koščík)Popoludnie v znamení slovenskej hudby a objavovania
Zmáčaným večerným hviezdam však predchádzalo popoludnie plné podobne silných interpretov. Na prvý pohľad môže byť pankáč Dáša von Fľaša neobyvklou postavou v lineupe Pohody, kde sa punk väčšinou spája so Slobodnou Európou. Energická smršť, ktorou žilinský hudobník len so španielkou a harmonikou nadvihol komorné Café Kušnierik (a na chvíľu aj jedného fanúšika nad hlavy publika), však určite patrí k highlightom tohto ročníka. Občas sa trenčianskému podujatiu nadáva do festivalov politickej piesne, pri Dášovom jasnom vymedzení voči fašistickým a inak neznášanlivým postojom je však jasné, že niektoré politické postoje na tento ostrov pozitívnej deviácie jednoducho patria a je to dobre.
V piatok Dorota Nvotová nadviazala na sprítomňovanie tvorby svojho otca, ktorého hudba bola najsilnejším predstavením už vo štvrtok. Po all-star odohraní celého albumu Bolo nás jedenásť vo štvrtok (kde množstvo vynikajúcich slovenských hudobníkov a Dorota sprevádzali Milana Lasicu - viac v priebežne aktualizovanom článku o Pohode), sa hudobníčka vrátila k muzikálu Peter a Lucia. Pesničky doňho zložil Dežo Ursiny a nahral ich na pásku práve so svojím dlhoročným spoluhráčom Jarom Filipom. Dnes ich možno počuť v koncertnom prevedení ich detí, Jakuba Ursinyho a Doroty. Odkaz oboch otcov a výnimočných hudobníkov obaja nesú s ľahkosťou, akoby naozaj stačilo, že im v žilách prúdi rovnaká krv. Zároveň obaja ako interpreti zrejú - Jakub dávno striasol neistotu z prvých vystúpení s otcovou hudbou (v rámci znovuoživeného projektu Provisorium) a Dorotin hlas sa ohýba hladko, bez afketov či zaváhaní. Obom v Petrovi a Lucii zároveň kráľovsky slúži kapela Talent Transport.
Medzi výnimočné domáce talenty nesporne patrí aj Katarzia, ktorá tentoraz znela priamo z hlavného pódia. Hudobníčka, ktorá miestami môže pôsobiť naivne či neisto, však veľké pódium zvláda, uspieva. A áno, bez problémov na ňu príde toľko ľudí, že plocha pred hlavným stageom sa zaplní farbami. Medzi skladbami sa ozýva nadšené výskanie, ktoré nepatrí ani sólam, ani inému, jednoducho len radosti z Katarzie. Zároveň sa však nemožno ubrániť dojmu, že komornejšia scéna by zážitok umocnila. Úspechu sa teší klebetný Michal, tentokrát venovaný Mišovi Kaščákovi, aj keď drsný text je inšpirovaný iným nositeľom tohto mena. Zazneli aj staré dobré Paranoje či elektronická novinka Uspávanka pre dospelých mužov.
Zdroj: Martina MlčúchováKatarzia na hlavnom pódiu Pohody 2017 (foto: Martina Mlčúchová)Pohoda je miesto, kde sa objavuje hudba - v piatok mi napríklad priniesla Alice Phoebe Lou. Na prvý pohľad drobná víla v sebe ukrýva priam bluesovo expresívny hlas a obrovskú energiu. Sprevádzaná charizmatickou kapelou očarila celé šapitó a radosť z vystúpenia bola u kapely zjavná aj napriek priznanej únave.
Bočné projekty známych hudobníkov občas prinášajú nejednoznačné dojmy, Shobaleader One sa však nedá v ničom zahanbiť Squarepusherom. Elektronická tancovačka vytvorená naživo z basy, klávesov a bicích, je počas popoludňajšieho slnka až trochu premárnenou príležitosťou. Graduje s jazzovým drajvom a pôsobivá je paradoxne skôr v pokojnejších momentoch. Počas celého koncertu je trojica hudobníkov zahalená v čiernej a v prilbovitých maskách, ktoré svojím červeno-blikajúcim futurizmom vyvažujú organickosť nástrojov. V noci sa Tom Jenkinson alias Squarepusher predstavil aj sólovo - náklad frenetických elektronických bítov bol skvelou tancovačkou pre pokročilých.
Zdroj: Michal AugustiniShobaleader One, Pohoda 2017 (foto: Michal Augustini)Stále očarujúce alternatívne legendy
Pohoda je tiež miesto, kde sa plnia sny - alebo kde sa im dá aspoň priblížiť. Kapela Sonic Youth nikdy nepatrila k mainstreamu 90. rokov tak ako Nirvana alebo Alice in Chains, o to intenzívnejšie je však puto jej fanúšikov. The Thurston Moore Group je dnes to najbližšie, čo k už rozpadnutým Sonic Youth možno zažiť.
Thurstoonova partnerka Kim Gordon sa po rozpade manželstva a kapely vybrala hlboko experimentálnym, často improvizovaným smerom, Thurston so svojím projektom priniesol do Trenčína tradičnejšie, aj keď stále veľmi sonicky chápané skladby. Sprevádzaný špičkovými hudobníkmi, vrátane pôvodného bubeníka Sonic Youth, pomocou málo slov a veľa gitár priniesol zadosťučinenie viacerým fanúšikom alternatívy.
O pár hodín neskôr na rovnakom pódiu na temnejšiu stránku rocku nadviazal aj Mark Lanegan Band, kapela pod taktovkou charizmatického hudobníka s nezameniteľným chraplákom. Jeho drsné vzývanie bolo ideálnym soundtrackom k zaokrúhľujúcemu sa mesiacu stúpajúcemu oblohou. Dnes v noci nás čaká nielen jeho spln, ale najmä koncerty ďalších výnimočných umelcov ako sú alt-J, Future Islands, The Jesus and Mary Chain a ďalší.
Zdroj: Michal AugustiniMark Lanegan (foto: Michal Augustini)Prečítajte si tiež:
Michal Kaščák o Pohode 2017: Mali sme nekompromisný lineup, reakcie sú skvelé
Na Pohode nič nebolo, hovoria len tí, ktorí na nej neboli
Autorka: Michaela Kučová
Titulná fotografia: Martina Mlčúchová
Súvisiaci interpreti: Solange
