Najväčší a najdiskutovanejší slovenský festival v sobotu vyvrcholil programom, z ktorého bolo čo vyberať na všetkých pódiách. Náš pohľad naň je čisto subjektívny, keďže z toho všetkého sa nedá stihnúť ani polovica. Ale pointa je jasná - tvrdiť, že na Pohode nič nie je, môže len niekto, kto na nej nebol. A neplatí to len o tomto ročníku.
Po piatkovom večernom lejaku sa tak nasledujúci deň vznášala vo vzduchu obava, či Pohodu čaká večerná búrka aj v sobotu. Tá sa Trenčínu nakoniec vyhla a počasie sa na poslednom festivalovom dni podpísalo inak - poobedné slnko svojou horúcou prítomnosťou spomalilo viacerých interpretov. Asi najviac to cítiť v tanečnej Space aréne, kde bolo čoraz ťažšie udržať tempo a skôr sa premenila na lákavo rozsiahlu plochu tieňa. Vec s kapelou tak síce mal stan naplnený až po okraj, no s divákmi slabými ako muchy. Len tí s najväčšou výdržou stačili jeho tempu, väčšinou sa len pohupovali v rytme skladieb z minialbumu Domáce potreby (2016) či starších koncertných hitov. Z nich divákov v závere najviac prebral Turista.
Raperka Princess Nokia z New Yorku by bola isto viac než dôstojnou pokračovateľkou energických vystúpení, ktoré noc predtým predviedli M.I.A. či Mykki Blanco, no keďže večer ju čakal ešte koncert v Prahe, na Pohode jej patril pomerne nevďačný slot o 15:00. Napriek tomu sa však vôbec nešetrila a spolu s dídžejkou aj uprostred žiarivo jasného dňa roztočila slušnú šou. Začala zostra sebavedomými rapmi (my little titties, my fat belly ako jeden z najchytľavejších refrénov festivalu), v závere koncertu spomalila a bez hudobného podmazu odspievala Apple Pie, kde miestami znie celkom ako Fiona Apple. V Trenčíne sa jej očividne páči, fanúšičkám v prvom rade pred odchodom z pódia rozdala úprimné objatia.
Zdroj: Martina MlčúchováNávrat do roku 1997 aj prehliadka novej slovenskej hudby
Súčasťou sobotného programu bol aj "festival vo festivale" - k 20. výročiu Michal Kaščák zopakoval na jednom z pódií line-up vôbec prvého ročníka Pohody. Na Budiš stagei sa tak v sobotu predstavili skupiny Polemic, Laura a její tygři, Tony Ducháček & Garage, MCH Band, Chór vážskych muzikantov, Bez ladu a skladu aj ruskí Auktyon. Viete však, ktorá kapela vystúpila na Pohode 1997 úplne prvá? Volá sa Flow a jej členovia spolu takmer celých tých 20 rokov nehrali. Pri tejto príležitosti však oprášili svoj takmer zabudnutý repertoár a o 12:00 odštartovali aj spomienkový projekt Pohoda 97. "Dovidenia o ďalších 20 rokov," rozlúčil sa s publikom basák skupiny Juraj "Satan" Plánovský.
Okrem tejto milej spomienky na undergroundové začiatky nášho najväčšieho festivalu však znelo z pódií aj veľa novej slovenskej hudby. Medzi tie najčerstvejšie talenty určite patria Tolstoys, ktorí napriek svojmu nízkemu veku na festivalovom pódiu pôsobili celkom suverénne. Môže sa zdať, že jeden z najnovších domácich objavov je len ďalším zo zástupu éterickej, pôvabným ženským hlasom vedenej sekcie slovenskej hudby, ktorá je už pomerne bohato zastúpená. Ako však ukázal dav nadšených mladých ľudí pod pódiom, zjavne takých nikdy nie je dosť a Tolstoys zhmotňujú hlas instagramovej generácie.
Na hlavnom pódiu sa zas predstavil objav, ktorý na potvrdenie svojej výnimočnosti ani nepotrebuje zástup Radiohláv, ktoré jej však právom patria. Katarína Máliková je profesionálka každým pohybom a veľkú scénu ovládla s prehľadom. Spolu s výbornou kapelou predstavili súčasný, osobitý pohľad na slovenský folklór a očarili všetkých, čo ešte nemali tú česť s Katkinou hudbou. Oblečená ako gotická princezná, Katarína je žena s víziou a počas koncertu dokazuje majstrovské zvládnutie náročných aranží, spevu i koordinácie početnej kapely. A hoci je to ako porovnávať hrušky s jablkami, podobne ako pri Katarziinom koncerte, hoci vystúpeniu nič nechýba, z veľkého pódia ani táto Katarína nedosahuje intezitu zážitku, ktorú by mal menší či uzavretý priestor - strácajú sa nuansy jednotlivých nástrojov či krásnych textov. Ak vás na Pohode zaujala, určite sa oplatí zopakovať si jej koncert v komornejšom prostredí.
Zdroj: Martina MlčúchováKatarína MálikováVeľkému záujmu publika sa tradične tešila Slobodná Európa, za zmienku však stojí aj zástupca novej generácie angažovaného rock'n'rollu, skupina The Wilderness. Tá svoj koncert odohrala o druhej ráno v zaplnenom Európa stane a svojou energiou a oduševnelým výkonom strhla viacerých fanúšikov k bezhlavému pogovaniu. Po tom, ako sa v predchádzajúcich dňoch na festivale predstavili britskí Slaves a Sleaford Mods, sa tak aj za slovenskú scénu potvrdilo, že punk nie je mŕtvy.
Napriek konkurencii Jakea Bugga či spomínaných Bez ladu a skladu nemali núdzu o fanúšikov ani Fallgrapp, ktorých publikum sa pod strechu Ticketportal stageu ani nevošlo. Koncert začal s menším omeškaním, no kapela mala k dispozícii štedrý 90-minútový slot. Stihla tak odohrať najznámejšie skladby z oboch svojich albumov aj remix piesne Duch mesta od Jany Kirschner. Podobne ako na nedávnom koncerte v Bratislave, ani teraz nechýbali hostia z nového albumu V hmle - Samuel Hošek, basgitarista Lukáš Mutňanský a Vec, ktorý prišiel zarapovať svoje slohy v piesni V predstavách. Zvuk nebol úplne dokonalý, spev Nory Ibsenovej mohol znieť z reproduktorov o niečo hlasnejšie, no vyvážili to a atmosféru koncertu obohatili kvalitné nové vizuály k piesňam, ktoré nemajú oficiálne klipy.
Zdroj: Martina MlčúchováFallgrappPohoda sa nebojí bizarnosti
Experimentálnu časť slovenskej hudby zastupuje napríklad trojica Barcode DJs, ktorá svoju šou vytvára pomocou skenovania čiarových kódov z rôznych obalov. Zvuky naprogramované k jednotlivým kódom vytvárajú tanečné skladby, najsilnejším zážitkom je však samotný pohľad na pódium, ktoré prakticky tvorí menšiu skládku (a svojím spôsobom je tak vtipnou ozvenou enviromentálneho prístupu festivalu s kompostovateľným riadom a vrátnymi pohármi). Mimoriadne zábavný pohľad na scénu ponúklo aj nočné vystúpenie Francúzov Salut c'est cool, ktorí si z kartónových krabíc či veľkých plastových nádob na vodu počas techno setu sprevádzaného spevom stavali rôzne vežičky alebo ich na seba priväzovali páskou s logom Pohody, ktorú natiahli aj cez celú šírku pódia. Bolo to ako sledovať partiu malých detí pri hre a svojich fanúšikov dokonca pohostili bagetami, ktoré si vyžiadali z backstageu priamo na pódium.
O performancie stavajúce na absurdnej bizarnosti tento rok skutočne nebola núdza (počas prvých dvoch dní do tejto kategórie patrili Ylvis, Mykki Blanco, Panáčik a svojím spôsobom aj Benjamin Clementine). Návrat Ho99o9 predstavoval druhú šancu pre všetkých, ktorým táto kapela ušla pri minulom vystúpení na festivale. Chýry o absolútne strhujúcej šou formácia potvrdila - aj po presune na väčšie pódium sa energia prejavila v rovnako koncentrovanej intenzívnej zmesi rapu, punku, HC a všeobjímajúcej agresie. Dvaja frontmani sprvu v maske či zvieracej kazajke sa postarali o dôkladné prepotenie aj posledných čistých tričiek, v kotli pod pódiom to naozaj vrelo a priam ukážkovo sa pogovalo.
Zdroj: Tomáš TkáčikHo99o9Celkom inú náladu priniesla Dillon, ktorej krehké výpovede sa odohrávali v sprievode kapely a zboru v takmer úplnej tme. Občas len ako silueta, speváčkin charizmatický hlas bol po živelnejších predstaveniach pohladením. Očividne dojatá hudobníčka sa nenechala odradiť vydýchaným stanom a dopriala fanúšikom aj prídavok. (Ho99o9 aj Dillon hrali v rovnakom čase ako Future Islands, o ktorých výbornom koncerte viac píšeme TU)
Virtuozita, originalita a silné piesne
Nežnejšie melódie väčšinu času prevládali aj na hlavnom pódiu, pred ktoré tisícky fanúšikov prilákala ešte pred zotmením virtuózna gitarová dvojica Rodrigo y Gabriela (ženská polovica dua odohrala strhujúci koncert aj napriek zraneniu nohy) a Jake Bugg so svojím poctivým rock'n'rollom s prvkami folku a country. Má len 23 rokov, no píše skladby, pre ktoré ho už od debutového albumu z roku 2012 prirovnávajú k Bobovi Dylanovi či bratom Gallagherovcom. Možno aj preto, ako pôsobí na pódiu - bez zbytočných rečí si ide svoje a robí to skvele.
Hlavné hviezdy sobotného lineupu alt-J sú pre niekoho stále pomerne neznámou kapelou a niekomu sa ich hudba ako vrchol na záver festivalu môže zdať príliš pokojnou voľbou. No hoci ani známejšie skladby sa nedočkali takého jasotu publika, ako to pri hitoch zvyčajne býva, napríklad v piesni Matilda sa slovenské publikum nenechalo zahanbiť a poctivo odspievalo refrény. Na nové skladby, v ktorých alt-J charakteristické prvky svojej tvorby namiešali do celkom inej podoby, si fanúšikovia možno budú chvíľu zvykať, ale naživo priniesli práve potrebnú nespútanejšiu energiu. Od publika jej dostali požehnane a z úst jedného z členov skupiny krátko pred koncom zazneli dojaté poďakovania za vrelé prijatie pri slovenskej premiére.
Kapela, ktorá vás pokolíše svojími nežnými vokálmi, možno nebola kumuláciou strhujúcej festivalovej zábavy, ale ponúkla ideálny podmaz na mierne sentimentálne ohliadnutie sa za zážitkami posledných troch dní. Ako zvyčajne ich bolo požehnane. Ľuďom, ktorí Pohodu kritizujú z diaľky, ani tým, ktorí sa stále nenaučili spoľahnúť na dramaturgiu festivalu, je márne to vysvetľovať. Avšak práve ten pocit, že na Pohode "nič nie je" a následné objavovanie malých zázrakov na všetkých pódiách i medzi nimi, je tajnou zbraňou festivalu.
Zdroj: Martina MlčúchováPrečítajte si tiež:
Piatok na Pohode: Večer poznačený búrkou priniesol skrátené, ale silné koncerty
Michal Kaščák o Pohode 2017: Mali sme nekompromisný lineup, reakcie sú skvelé
Autorka: Michaela Kučová + Patrik Marflák (Flow, The Wilderness, Fallgrapp, Salut c'est cool, Jake Bugg)
Foto: Martina Mlčúchová
