Hlavná stránka

>

Magazín

>

Reportáže

>

Hlas LP sa niesol celým letiskom, sobota na Pohode však ponúkla oveľa viac

Hlas LP sa niesol celým letiskom, sobota na Pohode však ponúkla oveľa viac

08.07.2018 - 12:50 | Michaela Kučová

Kým piatkoví headlineri aj kvôli dažďu prilákali pred hlavné pódium neobvykle málo ľudí, v sobotu v noci sa najväčšia plocha na Pohode opäť zaplnila podobne ako pri štvrtkovom koncerte The Chemical Brothers. Postarala sa o to americká speváčka LP, ktorá bola minimálne z hľadiska hranosti v slovenských rádiách najväčšou hviezdou tohtoročnej Pohody.


Hoci má festival z roka na rok viac a viac priestorov, z ktorých znie hudba, aj tak sa stáva, že sa niektorým interpretom ujde čas a miesto, ktoré s ich tvorbou celkom nekorešpondujú. Patril k nim napríklad maďarský experimentátor Gosheven, ktorého malebné gitarové plochy potrebovali tmu ako soľ. Do Pohoda Klubu však popoludní počas jeho vystúpenia prenikalo ešte toľko slnka, že hlbší ponor do ambientných vrstiev a príbehov o premenách bol naozaj výzvou a väčšina divákov tak využila tento koncert predovšetkým na dočerpanie energie.

Kultová skupina experimentálneho hip-hopu dälek by si tiež zaslúžila neskorší čas alebo aspoň komornejší priestor, kde by jej temné beaty a post-apokalyptická atmosféra vynikli ešte viac. Najväčšiu krytú arénu s kapacitou okolo 10-tisíc ľudí nezaplnili ani zďaleka, no aj tak išlo o jeden z najzaujímavejších koncertov Pohody 2018. Američania sa spojili so švédskym saxofonistom Matsom Gustafssonom, významnou postavou free-jazzovej scény, ktorý ich hudbe dodal ďalší rozmer.

Jeho krajania z Little Dragon odohrali podvečer na hlavnom pódiu príjemný koncert, no aj im by viac svedčala festivalová atmosféra po zotmení ako vytrvalo páliace slnečné lúče. A hoci pri novších skladbách aj známych hitoch ako Ritual Union sa publikum pod hlavným pódium spokojne vlnilo do rytmu, bolo jasné, že na menšej, prípadne uzavretej scéne by koncert mohol nabrať omnoho väčšie grády.

Little Dragon, Pohoda 2018Yukimi Nagano z Little Dragon

Útecha pre tancachtivých

Lepšie to celé fungovalo pri vystúpení Tune-Yards, ktorá sa do Trenčína vrátila štyri roky po svojej slovenskej premiére. Publikum Pohody si žiaľ jej piesne veľmi nezapamätalo, ale líderka kapely Merrill Garbus ich skvele odspievala aj sama, s typickou vervou vo všetkých výškových zákutiach. Okrem noviniek z albumu, ktorým sa hudobníčka vyrovnávala so zvnútorneným rasizmom (viac v rozhovore), zazneli aj obľúbené Water Fountain či Gangsta. Jednotlivé skladby organicky splývali a nový bubeník k Merrilliným loopom priniesol väčší priestor na priam jazzovú improvizáciu aj zbesilé tanečné kreácie.

Celkovo bol sobotný line-up pre tancachtivých ako stvorený - sedemčlenné zoskupenie Calexico prinieslo príjemne bezstarostné južanské rytmy (a vlastný pohľad napríklad aj na Love Will Tear Us Apart), o čosi skôr ste zas mohli podľahnúť nostalgickému francúzskemu šarmu v podaní La Femme. Ich pohľad na to najlepšie, čo sa minulé storočie odohrávalo v rock'n'rolle, bol sprvu možno až príliš nežný, postupne však okrem surferskej bezstarostnosti naberali aj dravosť. O tom, že Pohoda ponúka skutočne niečo pre každého, svedčí aj fakt, že v rovnakom čase ste si mohli vychutnať oceňovaný slovenský industrial metal 0n0 alebo spomínaný dälek.

Sobotný večer zároveň priniesol útechu všetkým, ktorých headlinerka predchádzajúceho večera zaskočila - hitmakerka LP počas vyše hodinového koncertu dokázala, že je nielen zručnou skladateľkou v službách popových hviezd, ale aj charizmatickou interpretkou. Jej prenikavý hlas sa pritom rozliehal po celom letisku, nielen na zaplnenej ploche pod pódiom. Nadšené publikum dostalo všetko, čo je pre túto hudobníčku typické - okrem charakteristického vokálu znelo aj typické pískanie a ukulele a v závere nemohol chýbať ani jej prelomový hit Lost On You. Následne sa tisícky fanúšikov presunuli pod druhé najväčšie pódium, ktorého program hypnotickou a sofistikovanou tanečnou elektronikou uzavreli islanskí GusGus.

LP, Pohoda 2018Laura Pergolizzi alias LP sa po roku vrátila na Slovensko

Rodriguezov príbeh pokračuje

Kým LP predstavuje tradičné poňatie gitarového popu, Everything Everything prezentujú svieži prístup, typický pre britskú indie scénu. S hitmi ako Kemosabe, Regret či Distant Past sa im podarilo publikum roztancovať aj napriek poobednej horúčave. Pri koncerte Rodrigueza bolo zase príjemnou kulisou zapadajúce slnko, aj keď samotný príbeh tohto umelca je silnejší ako bol v sobotu jeho hlas. Spevák, ktorý v utorok oslávi 76. narodeniny, pôsobil unavene už na tlačovej konferencii pred koncertom, no z jeho slov i vystupovania bolo cítiť veľkú pokoru a vďačnosť za to, že sa môže v podstate až v dôchodkovom veku naplno venovať hudbe a cestovať s ňou po svete.

"Je pre mňa vlastne neuveriteľné, že som tu. Ťažko sa to opisuje, predtým som o tomto festivale nepočul, vlastne ani o Slovensku. Ale to isté sa mi stalo aj s Juhoafrickou republikou a napokon som tam bol šesťkrát. Svet sa medzitým stal globálnym trhom a ten sa rozvíja ešte viac v ére rýchlych technológií. Som muzikant a chcem, aby ma ľudia počuli kdekoľvek na svete. A ono sa to deje, je to úžasné," povedal Sixto Rodriguez pred vystúpením na stretnutí s novinármi.

V Trenčíne otvoril svoj koncert coververziou skladby Light My Fire od legendárnych The Doors, neskôr zaznela aj Somebody To Love od skupiny Jefferson Airplane, a samozrejme skladby z jeho dvoch albumov vrátane tej najznámejšej, ktorá inšpirovala názov oscarového filmu Pátranie po Sugar Manovi (2012). Práve po ňom sa jeho kariéra rozbehla naplno, no na tretí album si fanúšikovia budú musieť ešte počkať. Zaujímavosťou zo zákulisia je zloženie hudobníkovho tímu, ktorého jadro tvoria jeho rodinní príslušníkovia vrátane dcéry a vnučky.

Rodriguez, Pohoda 2018
Rodriguez

Odvrátené stránky

Oproti LP značne komornejší, no nemenej intenzívny zážitok priniesol pred polnocou koncert Kronos Quartet. Najčakávanejším momentom vystúpenia bola svetová premiéra diela Kvarteto siahajúcich chápadiel  Mira Tótha. Talentovaný skladateľ sa stal prvým slovenským skladateľom, ktorého dielo toto svetoznáme sláčikové kvarteto odohralo. Jeho zakladajúci člen David Harrington ani chvíľu nepochyboval o význame tohto diela. "Hudba je protisilou voči teroru, nenávisti a úzkoprsosti. Spájanie uvedomelých ľudí je jedna z jej základných úloh," povedal na tlačovej konferencii pred koncertom.

Zahrať skladbu venovanú Jánovi Kuciakovi a Martine Kušnírovej pre jeho zoskupenie vraj bolo prirodzené, celá ich tvorba je spojená s osobnými témami. Harrington zdôraznil, že žiadny život a ani smrť nie je rovnaká, no sám má skúsenosť so stratou dieťaťa. "Zmení vás to ako rodinu, ako človeka, ako hudobníka. To hrozné ticho, ktoré vo vás nastane, sa objavuje aj po 20-30 rokoch, nikdy sa tej straty nezbavíte." Samotná Tóthova skladba v podaní kvartetu skutočne evokovala titulné dobiedzajúce chápadlá, stupňovala úzkosť, povolila krátky nádych a opäť búšila temným napätím. 

Už býva pravidlom, že na trenčianskom letisku sa tie najsilnejšie zážitky odohrávajú na okraji pozornosti. V sobotu skvelý francúzsky raper KillASon svojím dynamickým vystúpením nadchol nabitý Pohoda Klub a definitívne potvrdil jeho dramaturgiu ako jednu z najzaujímavejších (pre odvážnejšieho poslucháča).

Čiernym koňom tohto ročníka bolo pre mnohých švajčiarske zoskupenie Zeal & Ardor, ktorého žánrové vymedzenie mätie všetky algoritmové playlisty. Spojenie metalu s gospelom sa však ukázalo ako vysoko energická kombinácia, ktorej jednoducho podľahnete, aj keď vo svojom bežnom živote growlovanie či náboženskú hudbu nevyhľadávate. Texty o temnom pánovi zaváňajú satanizmom, ten je tu však predovšetkým efektným predstavením. Na väčšom pódiu melodramatická temnota kapely skvele vynikla a koniec koncov, texty v duchu "nikto ti neukáže cestu, nikto ťa nebude držať za ručičku" nemusíme chápať ako zavrhnutie Boha, ale ponúkajú vlastne celkom povzbudivú motiváciu uchopiť svoj život do vlastných rúk.

Pohoda 2018

Aké to teda bolo?

Patrí to k mojej práci, ale nerada nálepkujem jednotlivé ročníky, porovnávam kedy bolo viac veľkých mien a vychytaných organizačných drobností. Nemám a ani nechcem hľadať jednoduchý prívlastok, ktorý vystihne tohtoročnú Pohodu. Samozrejme, tento ročník odrážal, čím Slovensko žije v roku 2018.

Množstvo diskusií, ale aj niektoré body umeleckého programu sprítomňovali odkaz Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. A to, že ani počas dní, kedy zažívame povznášajúci pocit spolupatričnosti a radosti z hudby, nechceme zabúdať na odvrátené stránky našej spoločnosti, neznamená, že sme zmanipulované "deti hamburgerov" (najväčšie rady sa v skutočnosti stáli na tradične skvelé gyozy a falafely). Mimochodom, autor tejto "nálepky" by si mohol po zverejnení záznamu pozrieť koncert domácej hip-hopovej legendy Trosky, počas ktorého mu "nový člen" Zverina adresoval štipľavý odkaz a publikum ukázalo tisícky vztýčených prostredníkov.

2018 je tiež ročník, kedy sa veľa čakalo, voľný deň umožnil mase ľudí prísť na festival už vo štvrtok a trojdňové spolužitie si vyžiadalo o trochu viac trpezlivosti ako zvyčajne. A hoci sme pre vás vyzdvihli niekoľko výnimočných vystúpení, nemám na tomto mieste ani jedno konkrétne meno. V rámci festivalových smalltalkov o nezabudnuteľných koncertoch vám totiž každý povie čosi celkom iné - od prierezu tvorbou J. P. Muchowa až po raperky z Reykjavíku. To je tá jediná skutočná charakteristika Pohody - je taká, akú si ju spravíte a čo jej dovolíte vám ukázať.

Autorka: Michaela Kučová (+ Patrik Marflák - dälek, Everything Everything, Rodriguez)
Foto: Martina Mlčúchová


Zdielať na Facebooku

blog comments powered by Disqus
po ut st št pi so ne
1 2 3 4 5 6 7
8 9 10 11 12 13 14
15 16 17 18 19 20 21
22 23 24 25 26 27 28
29 30 31 1 2 3 4

Najčítanejšie

Disqus

Najpopulárnejší hudobní interpreti