Hviezda basgitarového neba Stanley Clarke zavítal do slovenskej metropoly s vlastným projektom po neuveriteľných troch dekádach. Obklopený mladou krvou predviedol počas vypredaného pondelňajšieho koncertu šou bez žánrových limitov a na pódiu sa stretol aj s Jurajom Griglákom, "starým známym" z bratislavských džezákov.
Energia z Griglákovho albumu Time to Fly bola vynikajúcou prípravkou na to, čo domáceho diváka počas večera ešte len čaká. Pomáhala mu v tom klasická zostava Michal Bugala (gitara), Eugen Vizváry (klávesy), Peter Raitl (perkusie) a Štefan Bugala (bicie, vibrafón), ktorá však začala neklasicky - skladbou Greetings to S.C. (Stanley Clarke) skomponovanou špeciálne pre tento večer. Okrem obľúbených slapovacích kúskov získal priestor aj kontrabas, ktorý spolu s vibrafónom a perkusiami vytvoril číslo s nádhernou intímnou atmosférou. Za zmienku stojí aj basgitarový duet Grigláka so synom Danom. Aj z neho rastie muzikant, za ktorého sa slovenská scéna istotne nebude hanbiť.
Zdroj: Valentína NídelováJuraj Griglák si po 31 rokoch zadžemoval so Stanleym Clarkeom64-ročný Stanley Clarke nastúpil na scénu podomácky vo flanelovej košeli a so spontánnym uvítaním publika, akoby to bolo len včera, čo sa s ním lúčil. Naposledy sa pritom v Bratislave predstavil na BJD 2008 v rámci fenomenálneho basgitarového supertria S.M.V (Stanley, Marcus a Victor - znalci si priezviská ľahko dosadia). Že aj jeho vlastný projekt má grády bolo zjavné od prvých funky tónov večera, ktoré sa premenili do energetickej bomby Clarkeovho posledného albumu Up.
Ako u neho býva zvykom, zostavu jeho kapely tvorí omladina - talentovaný iba 20-ročný gruzínsky klavirista Beka Gochiashvili, kalifornský klávesák Cameron Graves a vitálny bubeník Michael Mitchell, za ktorého by sa nehanbila žiadna metalová kapela. V sprievode dvojkopáku a presnej, miestami až drum&bassovej rytmiky neprestal svojím nadľudským výkonom ohurovať do konca večera. Bol to práve Mitchell, ktorý poukázal na to, ako sa Clarke so svojimi muzikantmi nebojí hrať slobodne a preklenúť tak žánrové stereotypy. Bolo totiž udivujúce sledovať, ako hudba nesúca sa Istropolisom nestráca nič zo svojho jazzového feelingu aj napriek rockovým bicím či impozantným klasickým sólam Gochiashviliho.
Samotný Stanley Clarke sa vybehal po hmatníku v mnohých technikách i polohách, za využitia viacerých nástrojov. Okrem klasickej basgitary si pre potešenie Slovákov priviezol aj kontrabas, pri ktorom okrem hry na telo nástroja k mohutným basovým tónom zapojil aj husľový slák. Veľký priestor nechával aj svojim muzikantom, čo vytváralo dojem skvele zohratej rodiny, ktorá prišla na pódium vypustiť dušu a predviesť všetko, čo sa za roky drilu naučila. To sa mohlo javiť aj ako kontraproduktívne, keď zmes ohromujúceho jazzu, funku, rocku i world music mohla pôsobiť trochu nekonzistentne. Tiež som sa pristihla pri obdivovaní robotických výkonov charizmatického Mitchella, no na druhej strane na seba bicie až pričasto strhávali celú moju pozornosť. Snáď menej je niekedy viac.
Slovenské publikum sa však s muzikálne farebným svetom amerických, resp. v Amerike pôsobiacich (Gochiashvili) hudobníkov stotožnilo a neváhalo s lídrom spievať, tlieskať a v závere ho oceniť obrovským aplauzom spojeným s podávaním rúk. Clarke ešte na pódium vybehol, a to v očakávanom duete s Jurajom Griglákom, ktorý bol výborným zavŕšením veľkolepého koncertného zážitku. Mňa osobne potešila aj do miesta zaplnená sála a fakt, že tuzemské publikum sa začína prebúdzať a je schopné oceniť kvalitu ako na živom koncerte, tak aj na CD nosiči, ktorý sa po koncerte okamžite rozchytal. Teším sa preto na ďalšie skvelé koncertné zážitky, ktoré na nás z dielne City Sounds of Bratislava čakajú aj počas jarnej sezóny.
Autorka: Júlia Šimková
Foto: Valentína Nídelová
Video: Oliver Rehák - Denník N
Súvisiaci interpreti: Juraj Griglák, Stanley Clarke
