Hlavná stránka

>

Magazín

>

Reportáže

>

Pohodu zhodnotili ako najúspešnejšiu v histórii, 20. ročník chcú ešte silnejší

Pohodu zhodnotili ako najúspešnejšiu v histórii, 20. ročník chcú ešte silnejší

12.07.2015 - 18:00 | Patrik Marflák

Pre novinárov sa festival Pohoda končí tradične až v nedeľu predpoludním na tlačovej konferencii s Michalom Kaščákom a jeho tímom. A na nej je v posledných rokoch pravidlom, že počujeme vetu: bol to najlepší/najsilnejší ročník v histórii festivalu. Tentokrát riaditeľ Pohody zvolil superlatívum najúspešnejší, a to hneď z niekoľkých dôvodov.


Kým z hľadiska hudby je akékoľvek hodnotenie festivalu veľmi subjektívne (isté je len to, že opäť raz ponúkla viac zaujímavých koncertov, než sa dalo reálne stihnúť), Kaščákovým slovám o úspešnosti sa naozaj nemožno čudovať. Začalo to už bookingom kapiel, vďaka ktorému mohol festival potvrdiť hneď niekoľko mien, o ktoré sa roky snažil (Björk, Die Antwoord, Manu Chao, CocoRosie...). Pokračovalo tým, že fanúšikov Pohody neubúda, práve naopak. Dôkazom je nielen to, že festival mal tento rok oproti predošlým dvom ročníkom najbližšie k vypredaniu (na bráne zostalo podľa Kaščáka len pár kusov vstupeniek), ale aj počet predaných permanentiek na ďalší ročník, ktoré sa tradične predávajú počas festivalu za najnižšiu uvádzaciu cenu. Tento rok sa ich minulo vyše 4000.

Takto vyzerala najúspešnejšia Pohoda: Pozrite si výber z našich fotoreportov

Pravidelní návštevníci skrátka organizátorom veria, že každý rok prinesú silný a žánrovo pestrý lineup, čo potvrdzuje aj pohľad na všetky uplynulé ročníky. Hudobný vkus je čisto subjektívna záležitosť, no Pohoda je v rámci svojho zamerania zacielená tak dobre, že jej fanúšikovia vopred vedia, čo môžu očakávať a presne to aj dostanú. Najmä ak sú pripravení aj na objavovanie nepoznaného, pretože Pohoda je každoročne dôkazom, že na svete je dnes oveľa viac kvalitných interpretov a kapiel, ako sa dokáže dostať do hľadáčika mainstreamových médií.

A platí to aj v rámci domácej scény, veď napríklad Sendreiovci sa dnes ráno postarali o Vítanie slnka s rekordnou návštevnosťou. Symbolicky tak uzavreli program hlavného pódia, ktorý v sobotu na pravé poludnie otvorili programom Sendreiovci La Orchestroha. Unikátne spojenie rómskeho folklóru a klasickej hudby pripravili v spolupráci so skladateľom a producentom Slavom Solovicom a majú s ním veľké plány do budúcnosti. Záujem o tento projekt dokonca prejavil aj jeden z najväčších filmových skladateľov súčasnosti, Hans Zimmer.

Úspešné boli aj nenápadné, no veľmi pozitívne citeľné zmeny v areáli. Vďaka väčšiemu množstvu nápojových centier, ktoré vyrástli pri každom väčšom pódiu, sa fanúšikovia oveľa menej nachodili. Stanujúci návštevníci zase ocenili komfort splachovacích toaliet pri hlavnom stanovom mestečku.

Prečítajte si: Od najväčších hviezd k malým pódiám. Päťkrát päť top koncertov Pohody

Björk zostala do noci a bavila sa

Mišo Kaščák na záverečných tlačovkách pravidelne spomína aj reakcie kapiel a zahraničných hostí na festival. Tento rok samozrejme prítomných novinárov najviac zaujímalo, ako sa na Pohode páčilo hlavnej hviezde z Islandu. Björk možno na pódiu kvôli maske pôsobila rezervovane, no podľa šéfa Pohody zostala po koncerte v Artist village (veľké zákulisné festivalové centrum pre všetkých interpretov, od najväčších hviezd až po začínajúce kapely) až do noci a bavila sa. "Videl som na okraji pódia tancovať Björk (počas koncertu Les Ambassadeurs) a jej tím mi povedal, že je to niečo výnimočné. Keď dostanete pochvalu od takéhoto interpreta, je to fantastický pocit. Znamená to, že sa tu cítila dobre, bezpečne a nechcela odísť," prezradil šéf Pohody.

Práve pozitívne ohlasy od top interpretov a ich manažérov sú ďalším dôvodom, prečo organizátori hovoria o veľkom úspechu. Premietajú sa totiž do referencií festivalu v rámci medzinárodného hudobného biznisu a uľahčujú festivalu rokovania o vystúpení mien, ktoré majú počas sezóny viac ponúk, než môžu za leto reálne odohrať. Agent, ktorý zastrešuje festivalové vystúpenia Björk, má podľa Kaščáka pod palcom množstvo veľkých mien a patrí v rámci hudobného biznisu k najdôležitejším postavám. Pozitívne ohlasy od speváčkinho tímu sú preto na nezaplatenie. 

Veľké plány a šok z vyčíňania vandalov

Príjemne šokované Pohodou a najmä obrovským záujmom o svoj koncert, bolo aj sesterské duo Ibeyi, ktoré vraj trvalo na tom, že chce hrať na malej scéne, pretože nie je dostatočne známe. Veľa ľudí sa tak na koncert jedného z najzaujímavejších nových objavov nedostalo. "Ibeyi predpovedám obrovskú budúcnosť. Myslím si, že raz budeme spomínať na to, že tu hrali v stane s kapacitou tisíc ľudí, ako na niečo úplne absurdné. To platí aj pre formáciu Lola Marsh a myslím si, že sme zachytili niekoľko interpretov v ich začiatkoch a čaká ich veľmi, veľmi silná budúcnosť," povedal na tlačovke Michal Kaščák. 

Ibeyi by rád znova zavolal o rok, podobne ako Tricot, ktoré po vlaňajšom úspechu tento rok z Japonska do Európy pricestovali len kvôli Pohode a jej krátkemu slovenskému warmup turné. Vzhľadom k tomu, že nasledujúci 20. ročník bude veľkým jubileom, chce sa festivalový tím pokúsiť o zostavenie ešte silnejšieho programu. A podľa Kaščákových slov by nemal byť len rekapitulačným výberom toho najlepšieho, čo na Pohode bolo možné vidieť v minulosti, ale znova sa pokúsia aj o splnenie svojich dlhoročných snov. Napríklad Radiohead budú mať zrejme na budúci rok nový album a turné, pričom Thom Yorke už na Pohode hral s Atoms For Peace a na festivale sa mu páčilo. Tu už ide len o špekuláciu autora, no ak sa Pohoda o túto kapelu pokúsi, mohol by to byť krásny darček k výročiu. Michal Kaščák mená potenciálnych hviezd nespomínal, no vyjadril sa, že v roku 2016 by rád usporiadal aj jesennú či zimnú verziu festivalu v štýle Pohoda Indoor Camping Festivalu, ktorý sa zatiaľ konal len raz v roku 2011.

Až po skončení tlačovky plnej pozitívnych dojmov a hodnotení prišla k organizátorom mimoriadne smutná a šokujúca správa o tom, že vyše 100 majiteľov áut (podľa Denníka N ich bolo vyše 130) parkujúcich na festivalovom parkovisku si našlo prepichnuté pneumatiky na dvoch kolesách, čo im znemožnilo odjazd z festivalu. Takmer dokonalý ročník má tak nie vinou usporiadateľov trpkú dohru, ktorá nielen priamo dotknutých, ale všetkých účastníkov svetovo uznávaného festivalu vracia do tvrdej a zlomyseľnej slovenskej reality. Prípad prepichnutých pneumatík vyšetruje polícia.

Okrem ďalších mojich zápiskov z festivalu, ktoré nájdete nižšie, sme priniesli aj reportáže Michaely Kučovej a fotoreporty Marka Erda. Príjemné spomínanie, tešíme sa na reakcie k článkom pre zmenu od ľudí, ktorí na festivale boli, nielen o ňom čítali.

Hmyz a pyrotechnika: Björk na Pohode predstavila netradičnú krásu

Pozrite si veľký fotoreport zo záverečného dňa Pohody 2015

Piatkovú Pohodu ovládli Die Antwoord aj kultoví Einstürzende Neubauten

FOTO: Die Antwoord, Einstürzende Neubauten, Franz Ferdinand & Sparks

FOTO: Krásne piatkové poobedie na Pohode

FOTO: Pohodu roztancovali Lasky, Michal Kaščák aj Manu Chao

Nekompromisná Björk aj Korben Dallas plný prekvapení
(reportáž zo sobotnej noci, zverejnená 12. júla o 11:20)

Tento rok headlineri Pohody názorovo rozdelili publikum snáď viac než v ktoromkoľvek z predchádzajúcich ročníkov. Výnimkou nebola ani jedna z najväčších hviezd festivalovej histórie Björk, ktorá priniesla výrazne nefestivalový program náročný na pozornosť. Bol to určite jeden z najoriginálnejších koncertov, aké Pohoda zažila, no atmosféra tomu, žiaľ, príliš nezodpovedala.

Možno to bolo skorším časom koncertu, ktorý chcela hudobná ikona Islandu odohrať ešte za svetla, resp. počas západu slnka. Ten bol síce peknou kulisou, ale vizuály, svetlá aj ohňostroje by vyzerali ešte lepšie za tmy. A možno by v takom prípade ľudia nemali taký problém nechať sa strhnúť hudobnou produkciou a venovať jej plnú pozornosť. Najmä v prvej časti s intímnymi skladbami z aktuálneho albumu Vulnicura urozprávaný dav pripomínajúci trhovisko ani zďaleka nevytváral ideálne podmienky pre užitie si kompozične silného spojenia elektroniky a komplikovaných rytmov (Haxan Cloak, Manu Delago) so sláčikovým The Heritage Orchestra.

Vlažnejšej atmosfére veľmi nepomohla ani samotná Björk, ktorá síce ďakovala po slovensky, no s maskou, ktorú si po celý čas nezložila z tváre, zostala medzi ňou a publikom komunikačná bariéra. Najviac sa to prejavilo v momente, ktorý vymyslel šéf festivalu Michal Kaščák - keď ľudia počas prvej várky ohňostrojov a vypustenia veľkého ružového dymového oblaku nad pódium (zrejme jediného monumentálneho efektu, pre ktorý bolo vhodnejšie denné svetlo) začali do vzduchu vyhadzovať desiatky kvetov, speváčka reagovala rezervovane akoby si to ani nevšimla. Publikum na oplátku odignorovalo výzvy ako "Dance!" (tancujte) či "Go nuts!" (slangovo odviažte sa). Sama počas vystúpenia robila oboje, no väčšina ľudí má zjavne o tanečnej hudbe trochu inú predstavu.

Tým hlavným, prečo tisícky jej fanúšikov na koncert prišli a prečo väčšina vytrvala do konca, je jej hlas a unikátny spevácky prejav, ktorý je rovnako intenzívny a nekonvenčný ako hudobná zložka. Počuť Björk naživo je zážitok, ktorý sa nedá porovnať s ničím, no s výnimkou niekoľkých starších skladieb ako Hunter, Army Of Me, Wanderlust či záverečnej Hyperballad sa nad publikom akoby vznášal jemný opar nenaplnených očakávaní, o čom svedčilo aj množstvo odchádzajúcich ľudí už počas koncertu. Intímne rozchodové novinky znejú síce na albume krásne, fajnšmekri by som si ich však lepšie vychutnali v koncertnej sále so sedením ako na festivale, ktorému by zase viac svedčila menej komorná produkcia. Ako a čo interpret zahrá (a ako na to budú poslucháči reagovať), si však organizátori nevyberajú, takže im treba za dotiahnutie tejto výnimočnej hudobníčky na Slovensko len poďakovať.

Prečítajte si iný pohľad na koncert:

Hmyz a pyrotechnika: Björk na Pohode predstavila netradičnú krásu

Björk, Pohoda 2015Napriek slabšej atmosfére odohrala Björk nezabudnuteľný koncert

Akt ďakovačiek medzi publikom a organizátormi v sobotu naozaj prebehol, keď Michal Kaščák krátko pred 23:00 bezprostredne po divácky mimoriadne úspešnom koncerte Korben Dallas Symphony obsadil pódium s asi 20-členným tímom svojich najbližších spolupracovníkov. Sympatický moment vzájomného potlesku medzi tými, ktorí robia festival a tými, ktorí "robia" jeho úžasnú atmosféru, však nebol jediným prekvapením, ktoré prinieslo vystúpenie jednej z najaktívnejších súčasných domácich kapiel. Koncert so Symfonickým orchestrom Slovenského rozhlasu priniesol viacero premiér, okrem skladieb, ktoré zazneli prvýkrát vo verzii s orchestrom, to boli aj dve úplne nové, nikdy predtým nepočuté piesne. Jedna z nich je pritom duetom s Anetou Langerovou, ktorú fanúšikovia odmenili obrovským potleskom. Viac informácii o koncerte a budúcich plánoch Korben Dallas Symphony prinesieme v najbližších dňoch v samostatnom článku.

Zo slovenských kapiel treba spomenúť aj Le Payaco, ktorí vystúpili v pre nich netradičnom čase o jednej v noci. Napriek tomu si ich prišlo pozrieť niekoľkotisíc fanúšikov, ktorí si popri hitoch zatancovali aj na novinky z čerstvo vydaného albumu Dnes je ten deň. Ten bol práve na Pohode oficiálne uvedený do života Michalom Kaščákom, ktorý dal kapelu v roku 2011 znovu dohromady (po niekoľkoročnej pauze vtedy zahrala na hlavnom pódiu). Ako vtipne dodal, celý trojdňový festival vlastne smeroval k uvedeniu nového albumu Le Payaco, ktorého pomyselným krstom je práve "toto tu" - skvelá atmosféra pod pódiom.

Záverečná noc festivalu priniesla aj koncerty CocoRosie, Les Ambassadeurs, Turbowolf či Roni Size Reprazent. O niektorých si môžete prečítať v reportáži Michaely Kučovej.

Pohoda 2015Polemic, Pohoda 2015Pozrite si celý fotoreport zo soboty na festivale

Očarujúca bosonohá Izraelčanka a nešťastná dramaturgia
(reportáž zo sobotného poobedia, zverejnená 11. júla o 19:30)

Záverečný deň Pohody sa pomaly blíži k svojmu vrcholu, ktorým by mal byť koncert islandskej hudobnej ikony Björk. Kým po headlineroch prvých dvoch dní sa ozývali rôzne reakcie fanúšikov aj médií, od hlavnej hviezdy sa očakáva magický koncert, ktorý sa zapíše do histórie festivalu ako jeden z jeho top momentov. 

Sklamaní sú však už teraz fotografi - k blízkosti pódia sa totiž dostane iba jediný, ktorého si vybral manažment hudobníčky a ktorý bude musieť následne čakať na schválenie záberov, ktoré sa môžu zverejniť. Počas dnešného horúceho bezoblačného poobedia publikum na hlavnom pódiu najviac očarila izraleská kapela Lola Marsh. Skupina, ktorej líderkou je charizmatická, očarujúca a najmä spevácky absolútne presvedčivá a krásne znejúca speváčka Yael Shoshana Cohen, sa na festival vrátila po skvelých ohlasoch na minuloročné vystúpenie. Je jednou z troch tohtoročných mladých zahraničných kapiel, ktoré organizátori po roku zavolali opäť (ďalšími sú Tricot a Seward) a hoci opakovanie mien v lineupe môže byť vnímané negatívne, v prípade Izraelčanov sa ukázalo, že to bol skvelý krok. 

Krásna divácka odozva na koncert, ktorý znie akoby sa Lana Del Rey oprostila zbytočného pátosu a sebestrednosti a pridala trochu blízkovýchodnej exotiky, bosonohú speváčku v bielych šatách očividne dojala. Zaujímavým momentom a ukážkou toho, že Pohoda je festival s dušou za účasti ľudí, ktorí sa vďaka hudbe stávajú priateľmi, boli zase záverečné objatia celej kapely s Michalom Kaščákom, ktorého zásluhou má táto perspektívna kapela na Slovensku množstvo priaznivcov. Sú to však najmä samotní ľudia, ktorí svojimi festivalovými aj pofestivalovými ohlasmi "rozhodujú" o tom, že sa kapely vracajú a z neznámych objavov sa stávajú na Slovensku žiadaní interpreti.

Snáď sa návratu dočkáme aj v prípade dvojičiek Ibeyi, na ktoré podvečer už dávno pred koncertom stáli pred EUropa stageom rady. Mnohí (vrátane autora) sa na koncert ani nedostali, no zajtra vám o ňom napíše kolegyňa, ktorá mala viac šťastia. Ja si však k tomu neodpustím poznámku, že ich zaradenie na jedno z menších uzavretých pódií, nedáva veľký zmysel, pretože už pri ohlásení tohto koncertu prišlo od fanúšikov množstvo pozitívnych reakcií - povesť Ibeyi je aj vďaka skvelým videám z vystúpení taká rýchla, že organizátori mohli očakávať záujem hodný jednej z otvorených scén.

Opačný problém nastal v prípade Omara Souleymana, ktorý v rovnakom čase (od 18tej do 19tej) pod hlavné pódium veľa ľudí neprilákal. Zámerom Michala Kaščáka bolo premostiť program od Izraelu k Islandu cez Sýriu, navyše speváka kombinujúceho arabský folklór s elektronikou svetu objavila práve Björk, ktorá vystúpi o 20:00. Bohužiaľ, Souleymanovo vystúpenie bolo dosť jednotvárnou diskotékou s reprodukovanými beatmi, v ktorej ho naživo sprevádzal len hráč na syntetizátory. Na hlavnom pódiu Pohody už hralo všeličo, no toto bol jeden z príkladov, že nie vždy sa odvážna dramaturgia Kaščákovi vydarí. Kto z odvážnych však nikdy nezakopol?

Yael Shoshana Cohen, Lola Marsh, Pohoda 2015Lola Marsh

Omar SouleymanOmar Souleyman

IbeyiIbeyi

Juhoafrickí blázni zavŕšili večer plný bizarnosti a originality
(reportáž zo sobotnej noci, zverejnená 11. júla o 11:20)

Trenčianske letisko sa dnes zobudilo do krásneho slnečného dňa. Ten včerajší priniesol najmä v neskorších hodinách viacero nezabudnuteľných koncertov, ktoré ukázali rôzne prístupy k hudbe - od silných pesničiek, cez kultové industriálne experimenty a netradičné využitie tradičných nástrojov až po šokujúcu úchylnosť v kombinácii s priamočiarou tanečnou zábavou.

Najviac pozornosti pritiahli Die Antwoord, ktorých šou možno označiť za festival bizarnosti. Znetvorené tváre, vulgárne destské kresbičky či poletujúce postavičky s nadrozmerným mužským prirodzením boli len predkrmom vystúpenia, v ktorom raper Ninja a speváčka Yo-Landi ukázali, že ich nadnesená gangsterská póza je aj na pódiu dotiahnutá do dokonalosti. Väčšina ľudí na roztancovanej ploche letiska vedela, čo od tohto "koncertu" môže čakať - nebolo to veru nič z kategórie hudobných zážitkov pre fajnšmekrov. V množstve tanečnej energie a neviaznej zábavy sa im však mohol vyrovnať málokto z histórie festivalu. Z najväčších mien snáď len The Prodigy, ktorí sa takisto koncom 90-tych rokov stali hviezdami mainstreamu vďaka nechutným klipom a imidžu šialencov, ktorým nič nie je sväté.

Hudobne na britskú elektronickú legendu odkazujú aj niektorými beatmi dídžeja Hi-Teka, ktoré čerpajú tak zo starej rave kultúry, ako aj z trendov súčasného hip-hopu a bass music. Východiskom pre ich texty, obliekanie a vystupovanie je zase parodovanie chudobnej juhoafrickej mládeže snažiacej sa napodobniť štýl amerických bling-bling raperov. Prostredníctvom nej zároveň kritizujú konzumný hudobný priemysel, no paradoxom je, že ako jeden z najväčších fenoménov súčasného šoubiznisu sa sami stali hviezdami dnešnej mládeže. Ich presah do mainstreamu mohol byť ešte väčší, keby neodmietli spoluprácu s Lady Gaga, namiesto toho sa z nej vysmiali v jednom zo svojich klipov.

Charakter skrývajúci sa pod maskou prepnutých podivínov ukázali aj v Trenčíne, či už zapojením davu do narodeninovej gratulácie jednej z twerkujúcich tanečníčok alebo najemotívnejšou skladbou, v ktorej sa speváčka a raper chytili za ruky a spolu do tranceového podmazu spustili text o tom, ako sa navzájom podržia, keď bude celý svet proti nim, a ako ich láska prekoná všetky prekážky (aj keď v súkromí už rodičia spoločného dieťaťa údajne pár netvoria). Najmä však svoj prístup demonštrovali detskou hravosťou a radosťou, ktorá z nich sršala počas celého vystúpenia. Aj vďaka tomu a sympatickej rozlúčke so slovami "Be happy, Slovakia!" (Yo-Landi) či obehnutím prvého radu publika vrátane sekcie pre vozíčkarov (Ninja) bolo po koncerte letisko plné usmiatych ľudí, ktorí okrem zvrátenej pózy a bohapustej zábavy dostali aj poriadnu dávku pozitivity. A na rozdiel od štvrtkového Manu Chaa toho všetkého nebolo priveľa.


Nemenej originálne a radikálne, no hudobne omnoho sofistikovanejšie si publikum podmanila nemecká legenda Einstürzende Neubauten. O jej strhujúcom hudobnom vystúpení plnom napätia a famóznej inštrumentácie na industrálnych (ne)nástrojoch si môžete viac prečítať v reportáži Michaely Kučovej, v ktorej píše aj o raperke Kate Tempest či medzinárodnom experimentálnom projekte Komara.

K veľkým ťahákom piatkového večera patril projekt, v ktorom sa spojili dve generačne rozdielne kapely - Briti Franz Ferdinand a americkí súrodenci Sparks. Základ setlistu tvorili skladby z ich spoločného albumu FFS, ktorý vyšiel len pred mesiacom. Pred koncertom, ktorý vyvrátil názov jednej zo skladieb Collaborations Don’t Work (spolupráce nefungujú), sa konala tlačová konferencia, na ktorej si obe kapely navzájom vymieňali komplimenty a chválila aj samotný festival a jeho hudobnú dramaturgiu. Samotné vystúpenie určite uspokojilo fanúšikov oboch zoskupení, popri spoločných skladbách však zazneli najmä hity britských indie-rockerov, ktorými koncert vyvrcholil. Líder FF Alex Kapranos si dokonca zaspieval aj stane Rádia_FM.

Okrem veľkých mien je Pohoda aj o objavovaní a spoznávaní nových interpretov. Mne sa včera dvakrát stalo, že som sa pri presune na koncert, ktorý som chcel vidieť, po ceste zastavil pri inom pódiu, kde ma upútala hudobná produkcia, a už som neodišiel. Newyorskí pouliční muzikanti Too Many Zooz si ma spolu s celým publikom v Nay Tanečnom dome omotali okolo prsta živelným spojeným saxofónu, trúbky a bicích, resp. jediného špeciálne upraveného bubna. Obrovská dávka energie prúdila nielen zo strany kapely, ktorá na slovenské publikum tak ľahko nezabudne.

Podobne, aj keď úplne inou hudbou si nočných vytrvalcov podmanili v Londýne pôsobiaci Japonci Bo Ningen. Zmesi ich gitarovej ekvilibristiky s prvkami krautrocku, punku a noisu, v kombinácii s hypnotickým vystupovaním, sa odolať nedalo. Okrem ich temnej a uhrančivej hudby prekvapil aj fakt, že všetci dlhovlasí členovia kapely, na čele s asi 40-kilovým frontmanom a basákom, ktorý nielen vyzerá, ale aj rozpráva, spieva a vreští ako diablom posadnutá bosorka, sú muži. Najmä sú však po krajankách Tricot ďalším dôkazom, že súčasná japonská rocková scéna je mimoriadne zaujímavá a kreatívna. Včera som písal o tom, ako Pohoda dáva priestor kvalitnej domácej hudbe, no ďalšou vecou, ktorá ju robí výnimočným festivalom, je práve objavovanie skrytých klenotov zo sveta. A radšej ani nechcem vedieť, koľko som ich zase tento rok zase premeškal.

FFS (Franz Ferdinand & Sparks), Pohoda 2015Tiken Jah Fakoly, Pohoda 2015Einstürzende Neubauten, Pohoda 2015Pozrite si viac fotiek zo piatkového večera

Veľa slovenskej hudby bez kvót aj diskusia o hejteroch
(reportáž z piatkového poobedia, zverejnená 10. júla o 18:30)

Devätnásty ročník festivalu Pohoda sa pomaly blíži k svojej druhej polovici. Tá prvá sa niesla v znamení mimoriadne silného zastúpenia kvalitných slovenských kapiel. Včera bolo percento domácich a zahraničných koncertov vzácne vyrovnané a aj dnešné poobedie patrilo z veľkej časti práve slovenskej scéne. Organizátori Pohody tak ukazujú, že aj keď je festival už pekných pár rokov medzinárodne uznávanou značkou, podpora kvalitnej domácej hudby je jej stále veľmi blízka a dlhodobo sa jej venuje aj bez toho, aby ju do toho musel nútiť štát. Príznačná bola v tomto smere diskusia s názvom Nájde Slovensko svoju Björk?, v ktorej hudobní profesionáli zo zahraničia nielen debatovali o tom, čo je pre úspech v zahraniční dôležité, ale aj počúvali ukážky slovenských kapiel, ktoré hodnotili svojimi komentármi. Pozitívne slová smerovali najmä na adresu skupín Korben Dallas, Fresh Out Of The Bus, Puding Pani Elvisovej či Zlokot.

Samotný odkaz pre hudobníkov, ktorí chcú pomýšľať na úspech na zahraničných trhoch, znie: keď robíte naozaj originálnu a jedinečnú hudbu, na jazyku, v ktorom spievate, príliš nezáleží. Napokon, dôkazom je aj festivalová popularita (práve teraz znova hrajúcich) Japoniek Tricot, o ktorých som písal nižšie a ktorých včerajší koncert stále zostáva (pre mňa) hudobným vrcholom festivalu. Medzi ďalšie sa nepochybne zaradilo vystúpenie slovenskej skupiny Fallgrapp. Po marcovom zisku štyroch Radio_Head Awards jej stúpol nielen počet fanúšikov, ale aj koncertné sebavedomie. Vystúpenie pred zaplnenou najväčšou krytou arénou festivalu tak bolo naozaj silné a prepracované do posledného detailu - zvukovo, dramaturgicky aj vizuálne. Osemčlenná kapela sa počas prvého roka fungovania naozaj zohrala a speváčka Nora Ibsenová taktiež podala bezchybný výkon. Škoda len, že na Fallgrapp počas spomínanej diskusie a listening session nezostal čas.

Zahraničných novinárov by mohli zaujať aj Billy Barman, ktorí si v piatok popoludní prvýkrát skúsili hranie na hlavnom pódiu. "Je veľký rozdiel medzi klubovým koncertom a týmto vystúpením na Pohode. Netajíme sa tým, že sme mali skúšky, keď sme sa dozvedeli, že hráme na hlavnom pódiu. Ináč sa robí koncert v klube, funguje iná chémia ako teraz," povedal pre TASR Juraj Podmanický. "Mysleli sme na to, že budeme na veľkom pódiu, aj sme tak zostavili playlist, aby sme dali priestor ľuďom pripojiť sa, aby sa ozvali, zaspievali si s nami, aby to celé vyznelo ako spoločné dielo. Sme veľmi radi, že to celé dopadlo tak dobre a verím, že rovnako to vnímali aj fanúšikovia pred pódiom," dodal Jozef Vrábel. Skupina trávi v týchto dňoch čas aj v štúdiu, nahráva prvú trojicu piesní pre nový album. Nahrávanie chcú ukončiť v závere tohto roku, aby budúci rok mohli album vydať. Juraj Podmanický je už mysľou pár dní dopredu, pretože je jedným z organizátorov festivalu Grape na letisku v Piešťanoch.

Ďalšie poobedné koncerty odohrali z domácich kapiel aj Medial Banana, Genius Locci či nitriansky súbor Swingless Jazz Ensemble, ktorý sa predstavil spolu s hosťami z rôznych prítomných kapiel. Zo zahraničných mien zaujal britský hudobník Tom Vek, či Erotic Market z Francúzska, ktorí mali veľký úspech už vlani na festivale Waves Bratislava. V rámci diskusií bola pre články o Pohode dosť aktuálnou najmä téma Kritizuj, ale nehejtuj, ktorej pointu snáď bližšie popisovať netreba. Ak si myslíte, že k tomuto článku máte čo povedať, tešíme sa na vaše, kľudne aj kritické, ale hlavne konštruktívne a zmysluplné nehejterské komentáre.

Fallgrapp, Pohoda 2015Billy Barman, Pohoda 2015Pohoda 2015Pozrite si viac fotiek Marka Erda z piatkového poobedia

Jednoduchá zábava, veľké jubileá a svetlá budúcnosť rocku
(reportáž zo štvrtka, zverejnená 10. júla o 11:40)

Koncertom Manu Chao La Ventura vyvrcholil prvý deň festivalu Pohoda 2015. Keď už sa po pár predchádzajúcich ročníkoch zdalo, že sa štvrtok stáva plnohodnotným festivalovým dňom, organizátori zatiahli ručnú brzdu a tento rok ponúkli skromnejší, no aj tak dramaturgicky pestrý program, ktorý si prišlo vychutnať odhadom vyše 15-tisíc ľudí. 

Zvyšok návštevníkov takmer vypredaného festivalu (na bráne sa podľa aktuálnych informácií predávajú posledné desiatky vstupeniek) dnes dorazí do príjemne vyhriateho areálu. Prvá noc bola chladná, tá dnešná by mala byť ešte studenšia, no cez deň hlásia predpovede takmer ideálne festivalové počasie - teploty síce nižšie ako 25 stupňov avšak bez dažďa či búrok. Aj hlásené poobedné prehánky sa včera Pohode vyhli, stavanie stanov vo štvrtok podvečer znepríjemňoval len pomerne silný vietor.

Energia, emócie a priveľa opakovačiek

Ako prírodný živel pôsobil na pódiu aj francúzsko-španielsky spevák Manu Chao, ktorý je jednou z najväčších hviezd ne-anglofónneho hudobného sveta. V takmer dva a polhodinovom koncerte zazneli všetky hity jeho sólovej kariéry, ale aj skladby z éry kapely Mano Negra. Počas prvej hodiny setlist odsýpal takmer bez prestávky, kapela plynulo prechádzala z jednej skladby do druhej. Najväčšie "videoklipové" hity Clandestino, Bongo Bong a Me Gustas Tú dokonca skupina už krátko po prvej polhodine zlepila do jednej skladby v zrýchlenej verzii. Čo bolo možno na škodu, pretože práve tieto pomalšie kúsky mohli svojím netradičným spojením reggae a latina koncert ozvláštniť.

Manu Chao dokázal, že hrá srdcom, a to doslova, keď viackrát počas koncertu udával rytmus údermi mikrofónu do ľavej strany svojho hrudníka. Aj ostatní členovia kapely dali do vystúpenia všetko, energiu aj emócie, no na druhej strane, bol to koncert, z ktorého ak ste odišli po hodine, o nič zaujímavé ste neprišli. A publika skutočne postupne ubúdalo, kapela sa totiž až príliš opakovala. Väčšina skladieb vrcholila v navlas rovnakom punkovom "pogovacom" rytme a popri ďakovačke "Thank you, Slovensko" čoraz častejšie zneli aj tie isté, po čase už pre náročnejších poslucháčov dosť otrepané sample, popevky, melódie, či dokonca celé skladby.

Poskakovanie a široké úsmevy, ktorými spevák vyplnil snáď každú milisekundu, keď práve nespieval, boli síce nákazlivé a každý, kto sa chcel v prvom rade zabaviť, si určite prišiel na svoje, no žiaľ, z hudobného hľadiska bol koncert napriek žánrovej pestrosti celkom sklamaním. Chýbala mu viac prepracovaná dramaturgia, ktorá by priniesla prekvapujúce momenty. Jedine, že by ste aj v roku 2015 za vzrušujúci považovali prechod od ska k balkánskej dychovke.

Manu Chao, Pohoda 2015Manu Chao na Pohode 2015 - viac fotografií Marka Erda

Hlavné pódium pre jubilujúce legendy

Pár hodín predtým program na Bažant Stage otvorila domáca skupina Para, ktorá sa na Pohode predstavíla už trinástykrát. Dvadsať rokov svojho pôsobenia na scéne tak formácia oslávila spolu s davom, ktorý spamäti ovláda texty najväčších hitov ako Otec, Brutálna zostava, Zatancuj, Celé tie roky, Ako najlepšie viem, Abstinent, Matamatomatahari či Prví poslední. "Je to úžasné, ťažko to opísať, kto to nezažil, ten to nevie úplne pochopiť. Je fajn, že sme mali 90 minút, zahrali sme playlist, ktorému hovoríme Best Of, bolo to pre nás výborné," povedal po koncerte pre TASR frontman Lasky.

Svoje premiérové vystúpenie na Pohode v zostave Pary si užil gitarista Jožko Rezník (Walter Schnitzelsson), no na tak významnom koncerte, akým je otvorenie festivalu a 20. výročie nesmeli chýbať ani hostia. Boli nimi Sendreiovci, Braňo Jobus a Michal Kaščák, s ktorým Para zahrala skladbu Parné valce od jeho legendárnej skupiny Bez ladu a skladu. Práve tej patrilo najväčšie pódium o hodinu neskôr. Skupina, s ktorou si prvé dve skladby na bicích zahral aj jej niekdajší člen, primátor Trenčína Richard Rybníček, tento rok takisto oslavuje - vznikla pred 30 rokmi. Parné valce s Laskym zazneli aj počas tohto koncertu, nechýbali ani ďalšie kultové kúsky ako Píšte všetci modrým perom, Postavme sa na hlavu, Buldozér, Prestaň byť taká hrozne múdra či Celý svet bude plný pohody - šipky do vody. "Ja som si koncert užil až nad očakávanie a som veľmi rád, že sme si zahrali," zhodnotil na tlačovej konferencii po koncerte spevák kapely Michal Kaščák.  

Skupina s dvoma saxofónmi aj dnes znie inak než čokoľvek iné, navyše jej nadčasový zvuk sprevádzali najlepšie vizuály večera, ktoré potvrdili, že Bez ladu a skladu chcú napriek starému repertoáru kráčať s dobou. Ešte pozitívnejšia by táto správa bola, keby pripravili aj nový hudobný materiál, fanúšikovia sa však budú musieť uspokojiť "len" s výročným turné. Ako prezradil basgitarista Peter Kaščák, väčšina koncertov by sa mala konať v novembri. Počas dvanástich vystúpení bude kapelu sprevádzať aj spomínaná Para, pričom desať z nich sa bude konať na Slovensku a dve v Českej republike. Okrem toho sa predstavia aj dva razy v Brne a dva razy v Prešove, kde s nimi vystúpia aj domáci Chiki liki tu-a. 

Lasky s fanúšičkou na pódiu, Para, Pohoda 2015Lasky z Pary s fanúšičkou na Pohode 2015 - pozrite si celý fotoreport zo štvrtka

Japonská rocková smršť aj Elán v Monikinom kine

Kým dvojhodinovka hlavnej štvrtkovej hviezdy mohla pre niekoho vyznieť ako päť dookola sa opakujúcich skladieb, v niektorých pesničkách japonskej úderky Tricot akoby sa spojili nápady piatich rôznych kapiel. Koncertmi plnými nepredvídateľných zmien rytmiky a tempa, v rockovej hudbe dnes už nie často vídanej inštrumentálnej originality a emotívnych, popovo nákazlivých japonských vokálov stihlo čisto ženské kvarteto mnohých návštevníkov festivalu očariť už minulý rok či počas tohtotýždňového warm-up turné Red Bull Tour Busu v Košiciach a Žiline. Stage postavený na streche autobusu nakoniec zaparkoval priamo na štartovacej ploche letiska, presne oproti hlavnému pódiu. 

Fanúšikom včera stačilo prejsť pár desiatok metrov a po skončení jedného koncertu stihli začiatok ďalšieho (štvrtkový program sa na rozdiel od minulých rokov sa konal len na týchto dvoch pódiách). Vďaka tomu si aj minuloroční debutanti Monikino Kino mohli užiť hranie pred publikom, aké zrejme ešte nemali. Ich špecifická, minimalisticko-tanečná produkcia s charakteristickým naivno-flegmatickým vokálom Moniky Midriakovej si tak mohla získať nových fanúšikov, aj keď prídavok v podobe skladby Neviem byť sám od Elánu nebol práve najlepšou rozlúčkou.

Mimochodom, skvelé Japonky Tricot aj tento rok zahrajú na Pohode dvakrát. Počas koncertu informovali, že v piatok vystúpia na Europa stage o 18:00 (ako zástup za Charlotte OC). Predtým dokonca zavtipkovali, že na budúci rok sa vrátia znova a vystúpia na hlavnom pódiu. Bodaj by!


Autor: Patrik Marflák (citácie: SITA, TASR) 
Foto: Marko Erd


Zdielať na Facebooku

blog comments powered by Disqus
po ut st št pi so ne
29 30 31 1 2 3 4
5 6 7 8 9 10 11
12 13 14 15 16 17 18
19 20 21 22 23 24 25
26 27 28 29 30 31 1

Najčítanejšie

Disqus

Najpopulárnejší hudobní interpreti