Biela farba je symbolom čistoty. Aj keď názov a vystupovanie kultovej avant-rockovej formácie s touto a ďalšími charakteristikami stoviek kvetov na pódiu ostro kontrastuje, tri a pol tisíc hláv v stredu večer v Aegon aréne verilo v nezabudnuteľný večer. Faith No More sa vrátili presne po 22 rokoch od slovenskej premiéry vo vynikajúcej forme.
Večer otvorili bratislavskí stoner rockeri Mofokiller a pripravili pôdu pre oregonských pivožrútov Red Fang. Tí predviedli krátky 45-minútový set plný riffov, ktorý ocenilo len pozvoľne sa zhromažďujúce publikum. Klipovky Wires a hlavne záverečná Prehistoric Dog boli vrcholmi, ktoré však mnohí návštevníci vnímali sediac na múriku pred halou, s cigaretkou v ruke.
Hello Motherfucker!
Nasledovala očakávaná pauza. Uznajte - rozostaviť po pódiu kytice z 1800 kvetín nejaký čas trvá. Technici odetí v bielom pracovali za znenia retro melódií (napr. Aquarius), ktoré po štvrť na deväť vystriedal o niečo priamočiarejší Motherfucker. Pomalšia rozbehovka z nového albumu Sol Invictus s príznačne schizofrenickým refrénom na uvítanie ("ahoj skurvenec, môj miláčik, vedel si, že to príde") poslúžila ako subtílny úvod do deja utkaného z červených svetiel, farebných kvetov a bieleho odevu hlavných hviezd. Mike Patton v decentných okuliarikoch klamal zovňajškom. O pár minút neskôr už ukazoval, že je elegantne nahodeným živlom s animálnymi chúťkami.
Rozšafné publikum sa prebudilo už pri druhej From Out of Nowhere a dalo sa do pretrvávajúceho pohybu. V hľadisku ste mohli vidieť prevažne oddaných fanúšikov, ktorí sa tešili z návratu legendy svojej mladosti, poväčšine s tromi a viac krížikmi na krku. Sporadicky viditeľná omladina, ktorá nemala možnosť zažiť čaro nočného pozerania MTV, bola účastná v sprievode otcov.
Zdroj: Marko ErdRovnako ako deň predtým, publikum žilo už od úvodných skladiebCaffeine, Evidence, Epic. Pattonovci striedali hit hitom a to všetko s množstvom energie, ktorá sa im násobne vracala. Kapela, ktorá v máji vydala album po takmer 18 rokoch mlčania, na tvorbu z 90-tych rokov perfektne nadviazala novými skladbami, ktoré za tými sprofanovanými v ničom nezaostávali. Popri perfektnej Last Cup of Sorrow, obligátnych, no nemenej skvelých hitovkách Midlife Crisis (s odľahčenou "medzihrou" v podobe R&B klasiky Strawberry Letters 23) a Easy tak vynikajúco zneli aj mystická Separation Anxiety, ťaživá Matador a o niečo akčnejšia a pre autora tohto textu najlepšia skladba z novinky - Superhero.
Tou skončila hlavná časť vystúpenia, a práve táto trojica noviniek zahraných bezprostredne po sebe, bola hudobným vrcholom koncertu - aj keď, súdiac podľa statickejšieho publika, asi nie každý bude s týmto názorom súhlasiť. Na tom, že Faith No More sa svojím eklektizmom, schopnosťou písať nadčasové skladby a koncertmi plnými protikladov dotýkajú rockového Olympu, sa však s návštevníkmi včerajšieho koncertu určite zhodneme.
Zdroj: Marko ErdBubeník Mike Bordin bol v roku 1981 jedným zo zakladateľov kapelyOstré slová aj dve kolá prídavkov
Mike Patton je spevák par excellence, ktorý sa podieľa na mnohých projektoch (od filmovej orchestrálnej hudby po avantgardu), a na pohľad prvotriedny gentleman, avšak jeho ostrý jazyk medzi skladbami nedal pokoj osadenstvu VIP sektora, ktoré staticky sedelo na svojich stoličkách. "Ďalšou skladbou budeme pokračovať, až keď VIP zídu dole," provokoval smerom k najvzdialenejšej tribúne, ktorej ešte predtým venoval omnoho drsnejší odkaz ("VIP fuck you!") so vztýčeným prostredníkom, pričom to isté požadoval od publika. "Mne sa celkom páčia... Možno sú hendikepovaní," svojsky jeho nemiestne poznámky žehlil klávesák Roddy Bottum. Ten sa publiku prihováral rovnako často ako Patton, vrúcnejšie slová a poďakovania v slovenčine zneli práve z jeho úst.
Ťažším orieškom ako spevákova nepredvídateľnosť kolísajúca medzi genialitou a náznakmi šialenstva bol nie najlepšie čitateľný zvuk, ktorý má na svedomí aréna z plechových stien. Je to škoda, pretože minulotýždňové viedenské vystúpenie FNM bolo, čo sa zvukovej roviny týka, malinovou lízankou. Nočným dušiam zase neulahodil včasný úvod a záver podujatia, ktoré má v NTC kvôli nočnému pokoju harmonogram obmedzený do 22:00.
Kalifornskí vierozvestci však na rozdiel od utorkového koncertu Limp Bizkit využili svoje časové možnosti naplno. Na pódium sa nechali privolať hneď dvakrát a spolu pridali päť skladieb, medzi ktoré sa vtesnali aj dve novinky a ďalšiu retro coververziu - This Guy's in Love With You známu v podaní Burta Bacharacha. Perfektne namiešaný setlist presne o desiatej skončil peckou Introduce Yourself a oproti iným zastávkam prebiehajúceho turné chýbala snáď len We Care a Lot. Možno nabudúce, snáď to nebude trvať ďalších 22 rokov.
Zdroj: Marko ErdViac fotografií Marka ErdaSetlist koncertu Faith No More v Bratislave:
(10. 6. 2015, Aegon aréna NTC)
1. Motherfucker
2. From Out of Nowhere
3. Caffeine
4. Evidence
5. Epic
6. Black Friday
7. The Gentle Art of Making Enemies
8. Midlife Crisis (vs. Strawberry Letter 23 - The Brothers Johnson cover)
9. Everything's Ruined
10. Chinese Arithmetic
11. Easy (Commodores cover)
12. Last Cup of Sorrow
13. Separation Anxiety
14. Matador
15. Superhero
prídavky:
16. Ashes to Ashes
17. Sol Invictus
18. This Guy's in Love With You (Burt Bacharach cover)
--
19. From the Dead
20. Introduce Yourself
Autori: Adrián Kozák (editácia s doplnením textu: Patrik Marflák)
Foto: Marko Erd
Súvisiaci interpreti: Faith No More
