V piatok 10. júna odštartoval jeden z najambicióznejších hudobných projektov posledných rokov - festival Lovestream. Jeho realizácia je odvážnym počinom už len preto, že ostatné dva roky boli pre organizátorov veľkých hromadných podujatí poriadne dlhou nočnou morou a v čase ohlásenia festivalu v tejto brandži ešte stále vládla veľká pandemická neistota. Ako teda dopadla jeho premiéra?
"Naozaj tu budú Red Hot Chili Peppers?"
Hneď prvé zverejnené meno znelo neuveriteľne - Red Hot Chili Peppers sú kapelou, o ktorej Michal Kaščák v minulosti povedal, že by Pohode zobrala príliš veľkú porciu rozpočtu, a zároveň nechce, aby bol festival len o jednej veľkej kapele. Lovestream je však v tomto smere nepopísaná tabuľa, nová značka bez svojho publika, ktorá potrebuje práve takéto meno, aby mohla v hlavnom meste pomýšľať na úspech. Najmä ak si organizátori za miesto konania zvolili najväčší futbalový štadión na Slovensku.
Po ohlásení headlinerky ďalšieho festivalového dňa, ktorým je jedna z najväčších popových hviezd súčasnosti, Dua Lipa, to začínalo naberať na neuveriteľnosti ešte viac, pretože takéto niečo tu naozaj ešte nebolo. Azda aj preto niektorí ľudia o festivale do poslednej chvíle pochybovali a otázku z podtitulku sme za ostatné mesiace počuli naozaj veľakrát.
Smutno-smiešne bolo, keď museli organizátori ešte vo februári v tlačovej správe vysvetľovať, že názov Lovestream nemá nič spoločné s live stream koncertmi. Iní o ňom pre zmenu až doteraz ani nevedeli. Spolu s faktom, že ešte stále žijeme zvláštne časy a výdavky na kultúru môžu byť problémom aj pre ľudí, ktorí predtým koncerty navštevovali, sa to všetko podpísalo pod pomalším predajom, ktorý nenaplnil očakávania. Dotklo sa najmä prvého dňa, zameraného na najväčšie slovenské a české kapely. Napokon však festival už v piatok veľmi príjemne prekvapil.
"Zahrievací" deň s kapelami ako IMT Smile, Lucie a Kryštof dopadol hudobne na výbornú a my môžeme s čistým svetomím konštatovať, že na hlavné hviezdy na Tehelnom poli čaká pódium úctyhodných rozmerov a najmä s kvalitným zvukom. Napriek slabšej návštevnosti vládla na koncertoch skvelá atmosféra a prostredie futbalového štadióna pre hudobný festival vôbec nie je takým nepríjemným a neosobným miestom, ako by sa to na prvý dojem mohlo zdať.
Zdroj: Matúš Zeťák / LovestreamV čom by sa mal Lovestream zlepšiť
Nevýhodou sú dlhšie hluché prestoje medzi kapelami bez alternatívneho programu, čo pri festivale, ktorý sa každý deň koná od skorého popoludnia takmer až do polnoci, znamená, že takmer polovicu času strávite ponevieraním sa po štadióne, kde sa o jedinú hudobnú produkciu mimo hlavného pódia stará DJ Tager v partnerskej zóne nad gastro uličkou. Niektorí však možno privítajú veľký priestor na rozhovory s priateľmi a diery v programe isto potešia aj nadšencov zvukových skúšok. Počas piatkových prestojov ľudia bez lístkov na tribúny posedávali na trávniku a v rámci samotnej gastro zóny väčšina ľudí s občerstvením posedávala na širokom schodisku, keďže stoly so sedením by ste na festivale hľadali márne. Obľúbenosť schodiska môže byť problémom v ďalšie dni festivalu, kde sa už očakáva výrazne viac návštevníkov.
Mimo toho ešte festivalu možno vytknúť používanie jednorazových plastových pohárov na nápoje, pretože už roky sú na slovenských festivaloch (ale čoraz častejšie aj na štadiónových a halových koncertoch) štandardom zálohované poháre. Tie sú jednak omnoho ekologickejším riešením a zároveň minimalizujú množstvo odpadu pod nohami návštevníkov. Okrem toho, mnohí si pohár so štandardnou cenu dve eurá v prípade peknej potlače aj nechávajú na pamiatku, čo dokáže pri veľkých akciách vygenerovať celkom slušné zisky. V piatok to pri nižšej návštevnosti (odhadom do 10-tisíc fanúšikov) s pohármi pohádzanými po zemi nebolo až také zlé, no keď bude dnes a zajtra počet fanúšikov dvakrát vyšší, a zároveň ľudia strávia cez víkendové dni na festivale v priemer viac hodín, plastový odpad sa budezrejme hromadiť omnoho viac.
Čo sa týka stánkov s nápojmi a jedlom, treba pochváliť pestrosť výberu, aj keď ceny a porcie sú samozrejme festivalové. V piatok sa v radoch na stánky príliš dlho nečakalo, uvidíme, ako bude areál dnes a zajtra zvládať približne dvakrát vyššiu očakávanú návštevnosť. V prípade návalov odporúčame odbehnúť si do stánkov počas niektorého z koncertov - všetko je na štadióne blízko, takže tým prídete maximálne o tri-štyri pesničky. O parkovaní ste si už určite prečítali inde. V skratke - odporúčame vôbec neísť autom alebo zaparkovať mimo blízkeho okolia štadióna a prejsť sa k nemu pešo. Poďme ale už konečne k samotným piatkovým koncertom.
Zdroj: Matúš Zeťák / LovestreamStávka na domáce a české stálice sa vyplatila
Program na hlavnom pódiu odštartoval už o 14:00 vystúpením Čechomoru. Česko-moravské zoskupenie, ktoré je na scéne už viac ako 30 rokov, asi netreba nejako špeciálne predstavovať. Preto bolo pre mňa celkom prekvapením, že práve Čechomor dostal "čierneho Petra" v podobe úvodného festivalového slotu. Kapela väčšinou na festivaloch hráva v neskorších hodinách, ale pri pohľade na ostatné mená v piatkovom programe to asi ani inak nešlo. V každom prípade skupina návštevnosťou najviac doplatila na to, že v piatok poobede je väčšina ľudí ešte v práci. Pri prvom ročníku festivalu ťažko očakávať, že si kvôli nemu ľudia budú brať dovolenky.
Základom kapely je gitarista a spevák František Černý spolu s huslistom Karlom Holasom. Legendárna historka o tom, ako ho objavil Jaz Coleman z Killing Joke hrať vo výťahu v hoteli, v ktorom bol práve ubytovaný, a uchvátený jeho virtuozitou si dohodol spoluprácu s celou kapelou, bola zachytená aj vo filme Rok ďábla. Výsledkom bolo spojenie s orchestrom pod taktovkou Colemana a album "Proměny".
Čechomor nevďačnú úlohu otváračov zvládli absolútne profesionálne a smutný pohľad do hľadicka ich nerozladil. Hranie ich aj po desaťročiach stále baví a je to naozaj vidieť a hlavne počuť. Ich pôsobivý mix rocku s ľudovými piesňami z Čiech a Moravy je vždy výborným koncertným zážitkom.
Zdroj: Branislav VartovníkDivoký východ v Bratislave
Heľenine Oči tiež nepatria medzi nováčikov a je zaujímavé sledovať, ako sa z lokálnej záležitosti stala kapela "národnej" veľkosti. O ich rastúcej popularite svedčí aj úspech aktuálneho singla Langoš, ktorý si za tri týždne od zverejnenia pozrelo už takmer pól milióna ľudí. Ako sami hovoria, úspešne sa vyhýbajú zaškatuľkovaniu od roku 1999 a treba povedať, že sa im to stále darí. Ich hudba je zvláštny a veľmi účinný mix rôznych štýlov od rocku a metalu, cez ska až po folklór. Ten je na Slovensku veľmi populárny, a práve tento prvok je podľa mňa tou zázračnou prísadou, ktorá ich popularitu posúva stále vyššie.
Sedemčlenná zostava je zárukou mohutného zvuku, ktorý bol napriek nedostatku "akustickej peny" na tribúnach na veľmi dobrej úrovni a všetko bolo zrozumiteľné. Kapela počas svojho hodinového vystúpenia rozhýbala každého, kto sa nachádzal v hľadisku a zazneli všetky zásadné hity. Sympatický a čerstvo ostrihaný frontman Martin Mihalčín to s publikom vie. Ľudia nadšene reagovali na každé "hoja hop hoja hoja hej rup" a skvele sa bavili.
Pri tejto kapele mi nedá nespomenúť aj relatívne nenápadného, ale nesmierne talentovaného gitaristu Jakuba Tirča, ktorého sólovú tvorbu odporúčam všetkým fanúšikom progresívneho metalu. V nedávnom rozhovore pre Hudba.sk prezradil, že na jeseň chystá koncerty so svojim projektom IONS, tak dúfajme, že sa mu to podarí.
Zdroj: Matúš Zeťák / LovestreamKryštof ako vo Wembley s mexickými vln(k)ami
Tretia v poradí sa vystúpila kapela Kryštof, ktorá bola najpopovejšou záležitosťou prvého dňa a pre mňa asi najpríjemnejším prekvapením. Nie je to hudba, ktorú by som si doma púšťal, napriek tomu ma ich vystúpenie bavilo. Chytľavé skladby s pestrými a vzdušnými aranžmánmi, bohatými na dychy a rôzne ambientné zvuky, sa veľmi dobre počúvali a nečudujem sa, že Kryštof v Česku momentálne jednou z najväčších kapiel. Na Slovensku sa im zatiaľ v takej miere preraziť nepodarilo, pravdepodobne aj kvôli slabšej hranosti v domácich rádiách.
Kryštof začalo o 18:00, takže práve počas ich setu sa to v hľadisku začínalo celkom zapĺňať. Stále to však nebola ani polovica plochy na státie a na tribúnach by sa ľudia dali spočítať na prstoch. Ani Kryštof sa však touto skutočnosťou nenechali rozladiť, práve naopak. Veľmi vtipne tento fakt využili pri organizovaní mexickej vlny. "Predstavte si, že sme vo vypredanom Wembley a dáme si mexickú vlnu. Pani v ružovom na tribúne, prosím začnite," zneli slová frontmana Richarda Krajča. Vlna sa podarilo a všetci sa pri tom výborne zabavili.
Rockový náklad s Lucie
Predposledným účinkujúcim bola kapela Lucie, ktorá mala na Slovensku vždy početnú základňu fanúšikov a nejedenkrát sa jej podarilo vypredať susedný zimný štadión. Kapela si zažila lepšie aj horšie časy, rôzne personálne zemetrasenia, ale všetko ustála a dnes je tu opäť v pôvodnej zostave, teda David Koller, Robert Kodym, P.B.CH. a Michal Dvořák. Na koncertoch im robí posilu Davidov syn Adam, ktorý je po otcovi bubeníkom a musím povedať, že im to spolú hrá výborne.
Začali tradične a pekne z ostra skladbou Oheň a s hitmi sa nazastavili do konca svojho vystúpenia. David Koller ako vždy striedal hru na bicie so spevom alebo hrou na akustickú gitaru, čiže ho bolo všade plno. O frontmanstvo sa delí s Kodymom, špecialistom na temné balady ako Lucie alebo Dotknu se ohně, ktoré tvoria stálu súčasť koncertov kapely. Ale z jeho pera pochádza aj veselšie ladený hit Panic, ktorý by sa nestratil ani na albume Robertovho druhého projektu Wanastowi Vjecy. Kvinteto dopĺňal stále vysmiaty Michal Dvořák, pobehujúci kade-tade a naopak pochmúrny P.B.CH., ktorý sa držal skôr v úzadí.
Setlist bol vo väčšine poskladaný z osvedčených hitov, ale dostalo sa aj na skladbu z posledného albumu Nejlepší, kterou znám z posledného albumu evoLucie. S bratislavským publikom sa pražskí rockeri rozlúčili hitom Chci zas v tobě spát, ktorú napísal Oskar Petr a pôvodne ju najprv ponúkol vyššie spomínaným "Wanastovkám". Tí ju ale odmietli a nakoniec skončila na sólovom albume Davida Kollera. Dnes však patrí k neodmysliteľným kúskom aj na koncertoch Lucie.
Zdroj: Branislav VartovníkIMT Smile rozospievali všetkých
Piatkoví headlineri IMT Smile sú aktuálne asi najväčšou domácou skupinou a dokázali to aj včera večer. Ivan Tásler je jedným z najtalentovanejších skladateľov a interpetov svojej generácie a jeho brat Miro je zase okrem svojich muzikantských kvalít aj jedným z najšikovnejších hudobných manažérov na našej scéne. Nerozlučné bratské duo je teda dokonalým spojením pre dlhodobo funkčný projekt s potenciálom prerásť do statusu legendy, čo už je viac menej isté.
Táslerovci si k sebe vždy vedeli vybrať výborných muzikantov a inak tomu nebolo ani na Lovestreame. Pódium si upravili do komornejšej podoby, obklopili sa svojimi nástrojmi a v úzkom kruhu, sledujúc jeden druhého publiku servírovali jeden hit za druhým. Kontakt muzikantov bol dôležitý aj z dôvodu častých improvizácií, ktorými obohacovali piesne a prekvapovali divákov. Tí zase spievali od slova do slova takmer celý set.
Zložiť skladby, ktoré takýmto spôsobom oslovia ľudí niekoľkých generácií, je nesmierne náročné. IMT Smile to vedia a robia to úplne prirodzene a s neskutočnou ľahkosťou už 30 rokov. Pritom si držia svoj vlastný štýl bez toho, aby zostávali hudobne zaseknutí na jednom mieste. Čerpajú zo širokej palety prevažne akustických hudobných žánrov, od folklóru, cez americanu a pop rock, až po reggae, či prvky jazzu a šansónu, ktoré do zvuku kapely prinášajú Mirove klávesy a dychári Mário "Gapa" Garbera (saxofón) a Pavol Jeňo (trúbka). A čo je naozaj vzácne, ich publikum rovnako vrúcne a s nadšením reaguje na pokojné balady a slaďáky ako na energické kúsky a Ivanove divoké vokálne kreácie ("stierače" však tentokrát nezazneli).
Zdroj: Matúš Zeťák / LovestreamHity ako Nepoznám, Ľudia nie sú zlí, Opri sa o mňa, Len tebe alebo Exotika už takmer zľudoveli, ale to by sme mohli spomenúť asi každú skladbu ich vyše 90-minútového vystúpenia. Jeho záver patril skladbám Hej, Sokoly!, Poď so mnou, kde Kaliho rapový part s prehľadom zvládol gitarista Tomáš Slávik, či Vyvedený z miery. Koncert napokon skončil až po 23:00, kedy si publikum kapelu vytlieskalo naspäť na pódium druhýkrát a odmenou mu bol ďalší veľký hit Na ceste. Ešte predtým fanúšikov v predných radoch zasypali konfety v tvare lovestreamovského srdca.
TIP: Pozrite si fotoreport z koncertu IMT Smile a prvého dňa Lovestreamu
Prvý deň festivalu bol napriek nižšej účasti po hudobnej stránke naozaj výborným zážitkom, čo bolo vidieť aj na reakciách publika. Dúfajme, že ťažší rozbeh organizátorov neodradí od ďalšieho ročníka a Lovestream sa nezaradí na zoznam neúspešných pokusov o mestský festival v Bratislave. Potenciál tu rozhodne je a aj nedostatky, ktoré sme spomenuli, sa dajú ľahko odstrániť.
PS: Ak ešte stále zvažujete účasť dnes alebo v nedeľu, neváhajte. Lístky sú stále v predaji v sieti Predpredaj.sk. V oba dni začína program o 14:00 a hlavné hviezdy vystúpia o 22:00. Všetky podrobnosti nájdete na oficiálnej stránke podujatia lovestream.sk.
Autori: Tomáš Danišovič, Patrik Marflák (postrehy v úvode a k organizácii festivalu + doplnenie časti o IMT Smile)
