Rána po veľkých žúroch bývajú bolestivé. V prípade tohtoročného Grape festivalu sa to žiaľ potvrdilo spôsobom, ktorý je nočnou morou každého organizátora. Pocity radosti z vydareného ročníka, ktoré v nedeľu dopoludnia umocnil skvelý koncert Mariána Čekovského, vystriedal smútok po správe o smrti jedného z návštevníkov festivalu, ktorá obletela médiá včera popoludní.
Podľa reportáže televízie Markíza našli návštevníci festivalu počas sobotnej noci pri jednom z pódií mladéhu muža v bezvedomí a privolali k nemu záchrannú službu. "Napriek snahe záchranárov a okamžitému prevozu do nemocnice muž boj o život prehral. Polícia v Trenčíne začala trestné stíhanie vo veci prečinu usmrtenia. Bližšie informácie poskytneme, až keď to procesná situácia dovolí," uviedla polícia.
Zosnulým návštevníkom festivalu je 22-ročný muž z Bratislavy, ktorý prišiel do Trenčína z Anglicka. Na tragickú udalosť v nedeľu popoludní reagovali aj organizátori festivalu.
"Ako ste sa už určite dozvedeli, v trenčianskej nemocnici zomrel dnes nad ránom návštevník nášho festivalu. Po oznámení nájdenej osoby bola okamžite privolaná festivalová záchranná služba, ktorá mladému mužovi poskytla prvú pomoc a sanitkou ho previezla do nemocnice. Dnes na obed sme sa od Polície dozvedeli, že žiaľ jeho život vyhasol. Nenachádzame vôbec slová, je nám to nesmierne ľúto a vyjadrujeme úprimnú sústrasť celej rodine. Priatelia, dávajte si na seba pozor, nič nepodceňujte a vážte si svoje životy," napísali organizátori na sociálnej sieti.
Zdroj: Martina Mlčúchová
Nedeľa priniesla aj milé prekvapenia
Smutná správa je tým hlavným a vo väčšine médií jediným, čo sa o Grape festivale dočítate, bola by však škoda, keby zatienila všetko, čo uplynulý víkend v letisku v Trenčíne priniesol. Nebyť nešťastnej udalosti, v nedeľu by vo mne celý deň rezonoval najmä dopoludňajší koncert Mariána Čekovského s big bandom nazvaným Srnka band. Koncerty v "odchodový deň" festivalu sa doposiaľ na Grape nekonali, inšpirácia možno prišla od festivalu Atmosféra, kde je táto milá tradícia súčasťou programu už niekoľko rokov. Väčšina ľudí sa totiž z festivalov domov neponáhľa a koncert medzi raňajkami a balením stanu, prípadne medzi balením a samotným odchodom, je príjemnou bodkou za hudobným víkendom.
Čeky bol pre tento špeciálny koncert skvelou voľbou. Setlist namiešal z coververzií svetových aj domácich hitov, pričom často postačili aj inštrumentálne verzie bez spevu, ktorý kapela mohla nechať na publikum. V zostave mal totiž sedemčlennú dychovú sekciu so sólistom na trúbke Oskarom Törökom, na gitare hral Henry Tóth a aj ďalších nástrojov sa zhostili výborní inštrumentalisti. Zahrali známe melódie a hity ako Včielka Maja, Knockin On Heaven's Door, Duchoňov hit Šiel, šiel a veľký úspech mal aj záverečný "megamix" disco hitov od Boney M.
Populárny hudobník, ktorý koncert "dirigoval" spoza klávesov, však túto príležitosť využil aj na predstavenie detských talentov. Dievčatá z Horného Srnia zaspievali Páslo dievča pávy z Perinbaby či Darinkinu Arabelu. V tej chvíli som sa mohol len pousmiať nad vyjadrením organizátorov v našom podcaste, že nikdy nebudú robiť festival pre deti. Tento koncert bol skutočne pre všetky generácie a užili si ho (okrem pár detí, ktoré s rodičmi na Grape chodia aj tak) stovky "veľkých detí" pod pódiom a na tribúne.
Najväčšie prekvapenie však prišlo, keď Čekovský na pódium pozval talentovanú hudobníčku Melissu, o ktorej povedal, že nám ju chce predstaviť predtým, než "o nej bude počuť celý svet". Vzhľadom na jeho uvoľnenú a humornú komunikáciu počas celého koncertu nebolo jasné, či to brať vážne alebo s nadhľadom, no o pár minút neskôr to už jasné bolo. Mladé dievča v štýlovom čiernom kostýme najskôr očarilo publikum hrou na basgitare v Jacksonovom hite Billie Jean, potom ju Melissa vymenila za gitaru a absolútne suverénne zahrala a zaspievala ťažkú vec Zombie od Cranberries aj depešácky hit Personal Jesus. Prítomným z nej odfúklo klobúky a zaslúžene zožala najväčší aplauz koncertu.
Mne sa pošťastilo stáť počas jej vystúpenia akurát pri hrdom tatkovi (okrem podoby ho prezradil aj obrovský úsmev na tvári pri tom, ako ju nakrúcal), ktorý mi prezradil, že Melissa má 12 rokov a je zo Žarnovice. To stačilo na to, aby Google doplnil celé meno Melissa Mandy Marušková, pri ktorom som sa dozvedel, že okrem spevu, gitary a basy hrá aj na bicích a klavíri, má za sebou viacero úspechov v hudobných súťažiach aj hranie v kapelách, muzikáloch či divadlách. V každom prípade mal Marián Čekovský, ktorý ju predstavil aj v televíznom Čekyho hudobnom labáku, pravdu – je to veľký talent a ešte o nej budeme počuť.
Mimochodom, na Čekyho koncerte zaznel aj hit Modusu Ja, ty a môj brat (ľudovo skôr známy ako Sklíčka dotykov), ktorým sa pekne uzavrel kruh. Túto skladbu si totiž návštevníci mohli zaspievať aj vo štvrtok na Vatre. Tradícia tohto predfestivalového večera na trenčianskom letisku sa začala minulý rok, na pódiu pri horiacej vatre hrajú známe slovenské kapely, hudobníci a speváci svoje aj cudzie domáce či svetové hity. Tento rok tam okrem iných vystúpili Peter Lipa, Vec, Tomáš Sloboda, Billy Barman, Para, HEX, Slobodná Európa, Erik Šulc, Juraj Benetin, Meowlau x Val a ďalší, pričom celý koncert trval takmer štyri hodiny.
Zdroj: Martina Mlčúchová
Zdroj: Martina Mlčúchová
Festival s výraznou a nezameniteľnou identitou
Čekovského koncert s identickým programom by sa mohol konať na ktoromkoľvek slovenskom festivale a mal by úspech. Platí to aj o ďalších slovenských menách, či už z Vatry aj z programu najväčších pódií, kde napríklad v piatok dominoval silný trojlístok vzájomne prepojených koncertov Jany Kirschner, Pary a Barmanov. Čo však robí Grape na slovenskej festivalovej mape jedinečným, je celkový mix veľkých zahraničných a domácich kapiel rôznych žánrov so zástupcami mladej generácie a scény, ktorá vyrástla najmä na Youtube a sociálnych sieťach. Inak povedané, Grape na hlavnom pódiu nemusí mať "mačku vo vreci" zo súčasnej rapovej scény, aby prilákal dvadsiatnikov. Veľká časť programu je totiž postavená na domácich menách oslovujúcich práve túto vekovú kategóriu, či už je to Zayo, Samey, Saul, Redzed, Nik Tendo, Fobia Kid a ďalší. Ak máte 30+, možno vám ich mená nič nehovoria (úprimne, hudobne poväčšinou ani mne), ale podľa počtu a vekového zloženia publika na ich koncertoch to Grape robí dobre.
A potom je tu často spomínaná vizuálna identita, v rámci ktorej Grape s menšími zmenami stavil na overené diela (napr. Lousyho kravaty nahradili Lousyho záclony, a namiesto plného Mesiaca bol tentoraz "vykrojený"), ale pribudlo aj niekoľko nových, napríklad ležiaca zdeformovaná matrioška. Dielo s názvom MASHA od multimediálného autora Mareka Kvetana vzniklo ako reakcia na vojenský konflikt u našich východných susedov. Mnohé z diel, ktoré boli rozmiestnené po areáli, pritom vynikli najmä v noci, kedy bol festivalový areál doslova prežiarený rôznymi zaujímavými inštaláciami. Vybrať si originálny a ľahko nájditeľný meeting point na Grape naozaj nie je žiadny problém. Vizuálne atraktívne sú aj jednotlivé stage, hoci v najväčšom krytom stane tentokrát kúsok umenia zaveseného pod strechou oproti minulým ročníkom chýbal.
Zdroj: Martina Mlčúchová
Koncerty, kvôli ktorým sa oplatilo prísť
Bolo ich viacero a každý má určite tie svoje. Pre mňa to boli v piatok najmä nemeckí Moderat, ktorých som videl už asi štvrtýkrát a ani tentoraz nesklamali. Každý ich koncert je ako masáž pre telo aj dušu a tá hodina zbehne neskutočne rýchlo. Minimalistickým setupom na pódiu pôsobia ako praotcovia tanečnej elektroniky Kraftwerk, no "sidemani" Modeselektor nie sú žiadni ľudskí roboti – hranie aj reakcie publika si evidentne užívajú a dávajú to najavo. Prejav Saschu Ringa alias Apparata je zase plný emócií, ktoré vie sprostredkovať nielen svojím hlasom ale aj celkovým vyžarovaním na pódiu. Aj on oproti začiatkom (kto si ho pamätá ešte z Wilsonicu?) dnes pôsobí omnoho extrovertnejšie a srdečnejšie.
Aj vďaka tomu je Moderat naživo plný kontrastov - na jednej strane je typický nemecký chlad a strojová presnosť, na druhej sú silné emócie, euforické build-upy a melódie, z ktorých po tele vyskakujú zimomriavky. Setlist bol výborne vyváženým mixom tanečných a meditatívnejších trackov, pri ktorých stačilo zavrieť oči a nechať sa pohltiť zvukom. Bolo to však ťažké, lebo od tradične skvelých vizuálov berlínskeho kolektívu vizuálnych umelcov Pfadfinderei sa nedajú len tak odtrhnúť oči. Setlist tvorili skladby zo všetkých štyroch albumov vrátane minuloročného MORE D4TA, na záver však nemohla chýbať hitovka z dvojky Bad Kingdom, ktorá bola dokonalou bodkou za top koncertom.
Zdroj: Martina Mlčúchová
Podobne veľký dav prilákali aj Foals, no priznám sa, že väčšinu ich koncertu som počul len pasívne počas presunov po areáli, keďže unavená skoro-tínedžerka britského indie-rockového headlinera vymenila za predčasné kombo "večera, vycikať, umyť zuby a spať". Venoval som teda Yannisovi Philippakisovi aspoň titulnú fotku a hodnotenie koncertu prenechávam iným.
Prekvapením pred Moderatom boli v Suzuki stane Bad Boy Chiller Crew (UK) – bohapustá oldschool tancovačka s bandou MCs rapujúcich do rytmov UK garage a housu. Recyklácia starých trendov je skvelý spôsob, ako spojiť zábavu pre mladých s tými, ktorí si chcú na festivaloch svoju mladosť pripomenúť, a vzhľadom na atmosféru v zaplnenom stane bol toto presne ten typ zábavy, ktorú si festival v tej chvíli žiadal.
S juniorkou sme si predtým užili spomínané domáce hviezdy. Jana Kirschner ponúkla podobný program ako na Pohode, pričom na pódiu privítala viacero hosťujúcich hudobníkov (Jureš z Fallgrapp, Jozef Lupták na violončele či druhý bubeník Matej Ruman z Billy Barman), s ktorými predviedla, ako dokáže známe pesničky stále zvukovo posúvať a robiť "novými". Zazneli však aj skutočné novinky z jej dlho očakávaného albumu.
Zdroj: Martina Mlčúchová
Speváčka sa neskôr vrátila na hlavné pódium znova – ako hostka skupiny Para. Tá odohrala koncert aj s dychovou sekciou, bývalými gitaristami Matejom Starkovom a Medveďom či vokalistkami z Paper Moon Tria. Najviac prekvapivými hosťami však boli trnavský raper Boy Wonder a synth-punkoví Berlin Manson. Tí zahrali singel Netancujem, kývem hlavou a bola to dobrá pozvánka na ich samostatný koncert, ktorý bol v sobotu v noci na SPP stagei v skvelom čase po sobotnej hviezde Yungbludovi.
Na záver sa opäť vrátila Jana Kirschner, ktorá s Parou zaspievala hit roka 2022 To okolo nás nielen na pódiu ale aj v dave medzi divákmi. Skvelý záver koncertu, no aj tak si desiatky ľudí po jeho skončení ešte dlhé minúty neúnavne spievali refrén skladby Prví poslední. Tú ale Para už na svojich koncertoch nehráva, oznámila to v máji na Bratislavskom majálese, kde zaznela naživo naposledy.
Zdroj: Martina Mlčúchová
Väčšina ľudí sa následne presunula na koncert kapely jedného z organizátorov festivalu Juraja Podmanického - Billy Barman. Skvelá atmosféra tak pokračovala aj v Suzuki stane a bolo aj čo oslavovať. Meniny mali Zuzany, ktorým Juraj venoval skladbu Vrkoče, publikum zase zaspievalo "Veľa zdravia, šťastia" basgitaristke Barmanov Laure, ktorá oslavovala narodeniny. Ani na tomto koncerte nechýbali hostia: úplne novú skladbu predstavila kapela s Pištom Kráľovičom alias FVLCRVM a na záver prišiel Lasky z Pary odspievať svoju časť v singli roka 2015 Mladým chýba vojna.
Koncert Billy Barman je hit za hitom a hoci ich skladby komerčné rádiá hrajú minimálne, už 15 rokov sa kapele darí oslovovať nových a nových poslucháčov, ktorí väčšinu ich refrénov poznajú naspamäť. Svoju zásluhu má na tom určite aj Grape. Nových fanúšikov si mohla v sobotu na rovnakom mieste získať aj kapela HEX, ktorá popri svojich hitoch zahrala aj čerstvé pesničky z nedávno vydaného albumu Kde je tu láska?. Skupina si koncert užila o to viac, že na Grape vystúpila na veľkom pódiu naposledy na jeho druhom ročníku v roku 2011. Odvtedy síce na festivale hrala niekoľkokrát, ale vždy len akusticky alebo "tajne", prípadne počas pandémie na špeciálnom Grape koncerte pod Starým mostom v Bratislave. Bol to teda návrat vo veľkom štýle. Za všetko hovoria slová, ktoré kapela zverejnila na sociálnej sieti: "Včera sme s vami zažili jeden nádherný sobotný podvečer. Toľko lásky a krásy na jednom mieste, spolu s vašou energiou, nám urobilo nesmiernu radosť. Ďakujeme!"
Keď sú headlineri skutočne headlinermi
K viac či menej pravidelným bodom programu na Grape patrí sobotný poludňajší dídžejský set dua Malalata, slnkom rozpálený poobedný koncert Medial Banana či folklórne spestrenie v podaní SĽUK-u. Je dobre, že festival má svoje tradície, nielen v rámci hudobného programu. Za zmienku stoja dostihy s drevenými koníkmi Veľká Piešťanská, ktoré pokračujú aj po presťahovaní festivalu do Trenčína. Zároveň ale organizátori prinášajú rôzne novinky. Tento rok sa napríklad na Grape uskutočnilo niekoľko reálnych, oficiálne platných svadieb (a viacero ďalších akože-svadieb, aj LGBTI+ párov).
Zdroj: Martina Mlčúchová
Spestrením hudobného programu zase boli vystúpenia na rôznych miestach v areáli (napríklad pri vstupnej bráne alebo pod Lousyho záclonami), ktoré obohatili program šiestich pódií. Tento počet je inak podľa mňa optimálny, väčšinu dňa hrajú na Grape naraz najviac dve-tri pódiá a väčší výber majú návštevníci až vo večerných hodinách, kedy sa celý areál ozýva tanečnými DJ setmi. V porovnaní s Pohodou či Colours of Ostrava si tak koncerty omnoho menej konkurujú. Napríklad hlavné pódium malo aj v podvečerných a večerných hodinách vždy alternatívu len v podobe pódia zameraného na mladú domácu rapovú scénu. Pre niekoho môže menší výber pôsobiť ako nevýhoda, no dôležitý je výsledok, a tým je to, že na Grape sa nestane, že by na koncertoch zahraničných mien pod hlavným pódiom bolo poloprázdno.
V sobotu bol zoznam headlinerov žánrovo veľmi rôznorodý. Po mladom Kanaďanovi Ekkstacy, ktorý ponúkol príjemný post-punk s hlasom á la Robert Smith (na mňa bol však príliš emo a vystúpeniu chýbalo viac energie a charizmy), sa hlavného pódia zmocnili fantastickí Austrálčania King Gizzard & The Lizard Wizard. Kapela so štyrmi gitaristami, z ktorých traja sú aj speváci a každý hrá aj na x iných nástrojov, začala zostra. Už medzi prvými skladbami setlistu ponúkla single Converge a Witchcraft z tohtoročného metalového albumu PetroDragonic Apocalypse (jeho celý názov vy pokračoval na ďalšie dva riadky).
Postupne predstavila po jednej skladbe z ďalších šiestich albumov - keďže dokopy ich len za prvých 12 rokov fungovania vydala dvakrát toľko, má z čoho vyberať. Bolo to nezastaviteľné tornádo psychedelického rocku v coolovom austrálskom šate (rozumej šortky, traky a 80's účesy) a nechýbalo ani flautové sólo! Žánrovo sú síce KGatLW na Grape celkom slušný úlet, ale je dobre, že organizátori svojim fanúšikom rozširujú obzory aj takýmito smermi. A nepochybne týmto menom aj prilákali pár ľudí zo staršej generácie. S otvorenou mysľou musel tento koncert uspokojiť každého, kto miluje gitarovú hudbu.
Zdroj: Martina Mlčúchová
Ďalším vrcholom bol pre mňa francúzsky klenot elektronickej a synthpop/rockovej scény M83. Spočiatku sa zdalo, že oproti iným koncertom je tento príliš potichu, no rýchlo som pochopil, že to bol umelecký zámer. Kapela totiž skvele pracuje s dynamikou – to, čo má byť potichu, je skrátka potichu a poslucháč musí nastražiť uši a sústrediť sa. O to viac potom cítite ten tlak a eufóriu, keď hudba Anthonyho Gonzaleza vybuchne do zmesi vesmírnych harmónií. Tento nekompromisný prístup môže byť na festivale zradný (najmä ak by mali návštevníci na výber tri ďalšie koncerty), no M83 si mohli dovoliť udržiavať publikum v napätí a postupne budovať atmosféru koncertu podľa vlastných pravidiel. Keď teda asi 10 minút pred koncom preťal vzduch okamžite rozpoznateľný zvuk najväčšieho hitu Midnight City, publikum už bolo kvalitne "predvarené" na veľký nával radosti. Za mňa vrchol sobotného programu.
Pre tisícky iných ním však bol určite britský spevák Yungblud, ktorý hodinu pred polnocou rozhýbal zhruba 20-tisíc tiel. S dcérou sme to sledovali zhora (najskôr z reťazovky a potom zo skvele umiestnenej Jameson terasy) a jeho energia a práca s publikom je skutočne impozantná, najmä keď si spomeniem ako podobne intenzívny výkon predvádzal pred piatimi rokmi s oveľa menším davom v jednom z menších stanov ešte v pôvodnom dejisku Grejpu. Na mňa je jeho hudba aj komunikácia príliš ukričaná, ale verím, že ak by som bol v tom obrovskom vlniacom sa kotli tiež, tak by to bolo to posledné, čo by som riešil. Tak ako u Moderat a M83, aj v tomto prípade sa potvrdilo, že headlineri sú na Grape skutočnými headlinermi.
Zdroj: Martina Mlčúchová
Zdroj: Martina Mlčúchová
Pozrite si celý fotoreport z Grape festivalu 2023
Budúcnosť zostáva neistá
Pred festivalom mali organizátori obavu, či sa im podarí trenčianske letisko naplniť aspoň takým počtom návštevníkov ako pred rokom. Nakoniec bola návštevnosť podobná, takmer 29-tisíc. V piatok síce ich mohlo byť (pocitovo) o štvrtinu, možno až tretinu menej, no v druhý deň bol na Grape skutočne podobný počet ľudí ako na tohtoročnej Pohode. Najmä večer medzi koncertmi M83 a Yungbluda bol areál citeľne plný a bol to jediný čas, kedy sa v stánkoch na jedlo a pitie, či na toaletách okolo najväčších pódií, čakalo o čosi dlhšie než inokedy.
Celkovo je však Grape na takmer 30-tisícovú návštevnosť nadimenzovaný dobre a hoci kompaktný areál pri zaplnení pôsobí menej vzdušne ako vo väčšom priestore letiska roztiahnutý areál Pohody, nie je to masovka, na ktorej by sa ľudia o seba potkýnali. Nočný život na Grape je síce intenzívny a hlučný, ale ani s neplnoletým dieťaťom sme sa tam nikdy necítili nekomfortne či ohrozovaní "živými zombíkmi", ako si zrejme majoritu účastníkov festivalov predstavujú tí, ktorí nikdy na žiadnom neboli.
Ak by bola situácia ohľadne festivalov lepšia, povedal by som, že Grape je na trenčianskom letisku (prípadne na svojom novom pôsobisku pri Trnave, ktoré je ale zatiaľ v nedohľadne) pripravený rásť. Vzhľadom na sociálno-ekonomicko okolnosti po pandémii a tvrdú festivalovú konkurenciu v Európe mu však radšej len skromne zaželám, aby si podobnú veľkosť udržal aj o rok. A aby aj naďalej zostal taký, aký je, napriek tomu, že tento ročník zatienila zbytočná smrť mladého človeka. Niečo podobné zažil tento rok aj český Brutal Assault, no festivaly za to nemôžu, podobné veci sa môžu stať (a aj sa dejú) kdekoľvek. Navyše podrobnosti tragédie nie sú známe, takže vynášať prehnané súdy a dávať festivalom negatívne prívlastky nie je na mieste. Napriek tomu mi nedá článok ukončiť inak než odkazom na motto Vrbovských vetrov: "Bezpečnosť pri zábave je dôležitejšia ako zábava samotná."
Autor: Patrik Marflák
