Zasvätenými kruhmi ospevovaní Madball sa majú k svetu po takmer 30 rokoch pôsobenia, keďže aktuálne turné ich zachytáva v skvelej forme. Potvrdili to i 12. novembra vystúpením v košickej Tabačke, kde na nich bolo zvedavých vyše 300 ľudí. Newyorskí HC kazatelia ukázali, v čom spočíva pravá, trendmi neskazená podstata žánru.

Ešte pred nimi mala tú česť si zahrať mladá maďarská formácia Cold Reality, vychádzajúca z klasických postupov, rozšírených o druhú gitaru. Agresívne sa tváriace kvinteto vykazuje veľmi slušný a sľubný technický potenciál, bohužiaľ rozriedený absenciou zapamätateľných nápadov a mizerným zvukom. Spevákovi (s utešeným tričkom Obituary) bolo máločo rozumieť a hoci sa veľmi nebolo čoho chytiť, jeho snaha vyznela sympaticky.

Gitaristi, dôsledne kráčajúci po vychodenom chodníčku, oslnili najmä dôrazom, no určite by sa im zišlo zapracovať na logickejšom prepájaní motívov. Hudba postavená na rytmických prechodoch dala vyniknúť najmä bubeníkovi, ktorý si to užíval plnými dúškami. Pár desiatok fanúšikov si to vpredu vychutnávalo spolu s ním, takže zahrievačka pred hlavným aktom splnila svoj účel.

Masívny zvuk a riffy ako za starých čias

Už počas skúšky nástrojov bolo jasné, že zvuk pôjde zhruba o päť tried vyššie, keďže klub nedávno zakúpil nový PA aparát, ktorý s vybavením kapely ladil vynikajúco. Presne o pol desiatej sa spomínanie na 90. roky, kedy Madball vďaka vydavateľstvu Roadrunner Records prerazili medzi svetovú špičku, mohlo začať. Pôvodne metalový label si pod svoje krídla v tom čase už mohol vziať HC kapelu bez mihnutia oka, tolerancia sa pred 20 rokmi veľmi nosila.

Tvrdý zvuk gitár sa stal jednou z príčin, prečo si Madball obľúbili okrem "holohlavých" aj "dlhovlasí", rôznorodé zloženie publika v Košiciach to dokumentovalo viac než výstižne. I spevák Freddy Cricien si počas príhovoru dovolil utrúsiť slovíčko "open-minded", čo publikum kvitovalo s vďakou. Pohodový frontman má srdce na správnom mieste, o čom sa mohol rozvášnený dav počas energickej hodinky neraz presvedčiť.

Freddy je dnes jediným členom z pôvodnej zostavy. Jeho hlas mal skutočne hypnotický účinok, pomocou neho si do detailov zadirigoval celú sálu. Pamätné sú najmä echá, ktoré sa v industriálnom priestore odrážali od stien a vytvárali naozaj pôsobivý efekt. Druhým služobne najstarším členom je basový gitarista Jorge "Hoya Roc" Guerra s hispánskymi koreňmi, ktorý sa s frontmanom fantasticky dopĺňal v početných zboroch, na milimeter presne sadajúcimi do zúrivých tónov.

Pulzujúca basgitara a bicie Mikea Justiana mali devastačný účinok, znásobený krištáľovo čistým kopákom. Ak k tomu prirátame mäsité riffy Briana "Mitts" Danielsa, nadväzujúce na seba s absolútnou prirodzenosťou a odzbrojujúcou ľahkosťou, výsledok sa musel rovnať nespochybniteľnému úspechu aj napriek počiatočným obavám, že Tabačka nie je vhodným miestom pre hardcorové koncerty.


Reprezentatívny prierez, vtesnaný do 60 minút

Newyorčania vždy stavali najmä na strednom tempe, takže gro vystúpenia tvorili silové kusy s mohutným zasekávaním. Zmeny rytmu sú nepredvídateľné, tradičné old school riffy do seba zapadajú bez akéhokoľvek násilia, typického pre niektoré moderné spolky. Formácia si urobila meno prvými dvoma platňami, z ktorých nesmeli chýbať titulné skladby Set It Off a Demonstrating My Style, garde im robili Get Out, Across Your Face, Down By Law či Pride (Times are Changing), kedy sa Jorge aspoň raz odpútal od nástroja a mohol si z plného hrdla zavrieskať.

Prelom milénií pripomenula Won't Stop, Can't Stop, súčasnosť sa niesla v znamení oficiálneho klipu Doc Marten Stomp, ponúkajúceho aj isté náznaky melódií a titulu DNA, pri ktorom si Freddy neodpustil poznámku, aby si čo najviac fanúšikov kúpilo aktuálnu platňu Hardcore Lives, pretože aj muzikanti musia živiť deti. Zároveň oznámil, že kapela sa zrejme bude zapodievať prípravou novinky, ktorá by mohla vyjsť budúci rok.

Keďže fanúšikovia nemali kvôli bariére možnosť vyskúšať si stagediving, našli si alternatívnu cestičku na železné piliere, držiace balkón vo výške asi štyroch-piatich metrov, z ktorých si mohli splniť svoju "hardcorovú povinnosť". Na pódium sa regulárne (po schodoch) dostalo pár ľudí, s ktorými si Freddy výborne rozumel, navyše nezabudol pripomenúť, že by si prial, aby žiadna bariéra neexistovala. Vzápätí dodal, že "cíti v sále duchovno, ktoré nás spája".

Spolu s Jorgem následne vytiahli na stage 14-ročného chlapca, ktorému zagratulovali k odvahe byť v centre diania. Pripomínalo to situáciu, keď Roger Miret, gitarista Agnostic Front, vytiahol svojho času na pódium 12-ročného Freddyho a umožnil mu spievať s Vinniem Stigmom. Madball dodnes hrávajú coververziu It's My Life z dielne AF a neodmysliteľným kusom je aj štvorsekundový song Hardcore Still Lives, ktorý urobil bodku aj za košickým vystúpením.

Hardcorová akcia roka sa napriek pochybnostiam vydarila na výbornú. Fanúšikovia neváhali vytvoriť skvelú atmosféru v pre HC netradičnom priestore, vzájomné hecovanie sa odrazilo na energickej hudbe, prieraznom zvuku a hráčskej istote. Pomocou najsvetlejších momentov zanechali Madball v publiku silné zážitky, ktoré budú v otvorených srdciach rezonovať veľmi dlho. Zostáva len dúfať, že organizátorská agentúra bude pokračovať v dávnejšie nastolenom trende a kvalitu akcií posunie ešte vyššie. Najbližšia sa bude konať 2. decembra, kedy sa v Tabačke predstavia tri špičkové post-rockové zoskupenia Alcest, Mono a Pg.Lost.

Autor: Marek Danko
Foto: Tibor Czitó

Súvisiaci interpreti: Madball