Skate punk je pojem, ktorému sa väčšia popularita v našej krajine dlhodobo vyhýbala, resp. svojich päť minút slávy u nás zažil počas niekoľkých krátkych období, vo väčšine prípadov však iba v rámci hlbokého undergroundu. Každopádne nikdy u nás nepadol na úrodnú pôdu a nezapustil korene tak, ako napríklad v Prahe, Viedni, v Nemecku či vo Francúzsku.
Koncert kapely ako Good Riddance nie je preto pre Bratislavu, resp. pre Slovensko ničím zvyčajným a dá sa pre určitú žánrovú kastu stúpencov považovať za malé Vianoce. Pokiaľ nepočítame také pojmy, ako sú napr. The Offspring či Anti-Flag, ostatné, v západnej Európe nie málo populárne kapely v rámci tejto subkultúry, dlhodobo zostávali v rámci Slovenska takpovediac na ocot.
Môj pesimistický predpoklad, že zvuk kapiel sa v túto noc bude odrážať skôr od podlahy pod pódiom ako od návštevníkov, sa však našťastie nenaplnil. Klub do seba postupne vstrebával čoraz viac ľudí a národností sme boli schopní napočítať hneď niekoľko. Začiatok večera ako lokomotíva solídne naštartovali NOFNOG zo Švajčiarska svojím priamočiarym melodickým hardcore punkom. Iba v apríli tohto roka im vyšla najnovšia nahrávka s názvom Insomnia na momentálne najvychytenejšom európskom labeli tohto žánra - rakúskom SBÄM Records, ktorý spolupracuje s najzvučnejšími menami melodického punku na svete.
Zdroj: Braňo Gza Wáclav
Aj na tejto značke vyšiel v novembri 2021 prvýkrát vo vinylovej verzii kultový album Bad Story Happy Ending slávnemu izraelskému punkrockovému kvartetu pôvodom z Haify a jednému z najúspešnejších hudobných projektov Blízkeho východu, Useless ID. Premiéru si táto kapela v Bratislave odkrútila pred pár rokmi, keď sa spolu s poľskými CF98 a českými Krang v rámci svojho európskeho turné zastavila aj v Randali. Účasť však vtedy bola tristná. Tentokrát fanúšikovia dostali šancu na reparát a podľa atmosféry sprevádzajúcej set legendárnych Izraelcov sa určite vydaril.
Ak by som tvrdil, že zo stropu kvapkal pot a vzduchom lietali telá stagedivujúcich nadšencov, bol by som za klamára, nálada bola však naozaj aj napriek svojej intimite príjemná a komunikačný most medzi kapelou a fanúšikmi preukazoval svoju funkčnosť a spoľahlivý frekventovaný prechod. Setlist bol prierezom skladieb z celej diskografie skupiny a od svižných pop punkových vecí striedavo prechádzala k novším, hardcorovejším kusom.
Svoje svieže predstavenie, sprevádzané grimasami a nefalšovanou radosťou z hrania, sa Useless ID rozhodli zakončiť dvoma poslednými skladbami. Po otázke, čo teda majú zahrať, sa zhodou okolností moja maličkosť nachádzala blízko gitaristu Ishaya Bergera, a tak som neváhavo poprosil o It's Alright a State of Fear z vynikajúcej dosky Redemption z roku 2005. Obe piesne v spomínanom poradí skutočne zazneli a vysmiata štvorica sa nakoniec milo rozlúčila a odpochodovala smer backstage.
Zdroj: Braňo Gza Wáclav
Mother Superior, Weight of the World, Last Believer či One For the Braves patria medzi tie kúsky, ktoré chce takmer každý milovník kultovej kapely z kalifornského Santa Cruz počuť naživo. Impulzívna eskadra na čele so spevákom Russom Rankinom svoj koncert odpálila skladbou Don't Have Time z mimoriadne vydareného albumu Thoughts and Prayers z roku 2019 a výskyt zdvihnutých pästí, ukazovákov a podporných zborových spevov v podaní účastníkov sa počnúc touto chvíľou zvýšil zhruba o 300%.
"Toto je náš prvý koncert na Slovensku. Je rok 2022. Ako je to možné, vážení?" prehlásil hneď po niekoľkých skladbách frontman Good Riddance a nechal sa počuť, že je im ľúto, že nás svojou návštevou poctili až teraz. Bol z neho cítiť entuziazmus a evidentné nadšenie načerpané z odozvy slovenského publika, ktorú pravdepodobne ani on sám pôvodne nečakal. Impulzívna fúzia skate punku a amerického hardcore punku 80. rokov odpozorovateľne inšpirovaná kapelami ako Black Flag či Circle Jerks sa valila priestormi klubu naďalej ako buldozér.
Zdroj: Braňo Gza Wáclav
Extatický basgitarista a večný srandista Chuck Platt nenechal svojej povesti pódiového klauna nič dlžný a prostredníctvom "opičiek" či rôznych vtipných poznámok pomáhal zamestnávať nielen sluch ale aj bránice zúčastnených. Verných priaznivcov zo začiatku mohla sklamať správa, že pôvodný gitarista Luke Pabich sa bratislavského koncertu žiaľ nezúčastní, kapela však získala mimoriadne dôstojnú náhradu v podobe náhradného mladého gitaristu, ktorého meno mi však žial uniklo.
Piesne boli dôkladne povyberané z albumov ich kompletnej diskografie, čo potvrdzuje, že kapela má na každej doske zákonite a zakaždým hneď niekoľko klenotov, ktoré vždy spoľahlivo zafungujú aj naživo. Za podpory rýchlych bicích, za ktorými sedel obľúbený Sean Sellers, kapela docválala do samotného finále, aby si kapelu nevyčerpateľné a stále hladné publikum nakoniec vypýtalo naspäť. Do ich radov ešte matadori stihli streliť rovno tri prídavky a počas svojho odchodu do zákulisia vedľa pódia mi v hlave zčista jasna zazneli slová tínedžerskej nádeje: "Myslím, že prídu aj nabudúce."
Autor: Branislav Vartovník
