Už po tretíkrát zavítala do Bratislavy americká speváčka a držiteľka ocenenia Grammy Macy Gray. Od vydania jej platinového debutového albumu On How Life Is (1999) uplynulo viac než štvrťstoročie, a presne to je aj dôvod jej aktuálneho výročného turné On How Life Is 25th Anniversary Tour.
Nad koncertom v Majestic Music Clube sa od začiatku vznášalo zopár otáznikov, ako sa americká diva postaví k vystúpeniu tentokrát. Na rozdiel od iných umelcov, Macy Gray síce tvrdí, že koncertovanie miluje, jej vystúpenia však závisia aj od občasných nálad a vedia zanechať aj rozpačitý dojem. Inak tomu nebolo ani pred ôsmimi rokmi, kedy sa na speváčkinu hlavu zosypalo množstvo medzinárodnej kritiky o tom, že sa pre ňu koncerty stávajú tak trochu povinnou jazdou.
Nuž, tento rok to bola jazda omnoho slobodnejšia, radostnejšia, stále to však bola neskrotiteľná Macy, ktorá hudobné záležitosti rada pojíma slobodne, svojrázne a bez ohľadu na verejnú mienku. Dôkazom bol aj sobotňajší program, ktorý potvrdzoval, že pre speváčku neplatia žiadne zabehnuté pódiové pravidlá.
Zdroj: Martina Mlčúchová
Koncert hviezdy s atmosférou skúšobne
Na výročie odkazovalo pódium s decentne splývajúcou plachtou s vizuálom magnetofónu a číslom 25, čo podtrhlo charakter útulného klubového koncertu. Kto by čakal pompézne otvorenie a oslavu dvadsaťpäťročnice s najväčšími hitmi v závere, nič z toho sa nekonalo. Speváčka, vlastným menom Natalie Renée McIntyre, začala koncert vo svojom typickom boa presne naopak – vtipnou dekonštrukciou dramaturgie, ktorou opäť rozložila všetky stereotypné očakávania.
Na pódium vyšla za zvukov minimalistickej basgitary a jej vybrnkávania, na ktorú nadviazala pomalou akustickou verziou hitovky Sweet Baby, ktorá bola prvým singlom z jej druhého albumu The Id (2001). Aj ďalej budovala atmosféru pozvoľna, svojím tempom, koniec-koncov, pomalé naladzovanie sa na koncertoch je už jej štandard.
Zdroj: Martina Mlčúchová
Pomaly sa rozohrievali aj černošskí hudobníci šmrncnutí farebnými parochňami v klasickom zložení bicie, basa, gitara a klávesy. Ani tí sa však nehrnuli do muzikantských obratov a predvádzania. Charakter hry bol veľmi slobodný, nenútený, miestami pripomínal atmosféru skúšobne. Sóla hudobníkov na seba nijak funkčne nenadväzovali, nemali ambíciu experimentovať, ani vzájomne komunikovať, skôr len vypĺňali hluché miesta, kedy sa speváčka išla prezliecť.
Rovnako a bez nejakých veľkých očakávaní bolo naladené aj publikum: počas tichých pasáží bolo počuť veselú vravu. Akonáhle však speváčka začala publikum roztlieskavať počas tretej skladby Relating To A Psychopath, rýchlo si fanúšikov získala na svoju stranu. O to viac, že dramaturgia vystúpenia sledovala kariéru umelkyne skôr v jej retrospektíve, to znamená že populárne a časom overené hity ako Why Didn't You Call Me, Caligula a spomínaná Relating pumpovali energiu v hľadisku už od začiatku.
Zdroj: Martina Mlčúchová
Right Said Fred aj Radiohead
V prvej polovici setu odzneli aj skladby Sunny z pera amerického soulového speváka a skladateľa Bobbyho Hebba, ktorú v našich končinách spopularizovali najmä Boney M, a tiež legendárna Creep od Radiohead, ktorá býva na koncertoch Macy Gray zväčša radená ako vrchol večera.
Charizmatická speváčka oplývala na pódiu dobrou a nákazlivou náladou a jej spontánna osobnosť veci nijak nekomplikovala. Nesnažila sa priniesť veľké a vážne umenie. Naopak, za komentár stojí, ako svojím jedinečne zastretým hlasom dokázala vokálne variovať, a to aj napriek tomu, že jej sfarbenie a poloha hlasu nedáva veľa možností a má tiež vcelku limitovaný rozsah. Hlavne v spodných a stredných polohách vie svoj vokál naplno otvoriť, animuje ho, mení polohy, využíva hovorené slovo aj rytmické frázovanie.
Macy Gray si koncert užívala tak, ako v daný moment cítila, živo komunikovala s publikom, motivovala ho k spevu, dookola opakovala frázy tak, že už aj ten najposlednejší návštevník vedel, že prišla "z Los Angeles z veľkej diaľky". Zo skladieb vytvárala mash-upy a teda v identickej tónine kombinovala aj dve-tri skladby naraz, prípadne ich časti. Premosťovala ako cez svoj repertoár, tak aj cez známe frázy Everything's Gonna Be Allright od Boba Marleyho či I'm Too Sexy z dielne britskej popovej skupiny Right Said Fred počas skladby Sexual Revolution.
Zdroj: Martina Mlčúchová
Keď došlo na slávnu skladbu Try a rozpačitý spev publika, ktoré neovládalo text, Gray si roztomilo zakrývala tvár rukami a krútila hlavou. Všeobecné pobavenie speváčky aj divákov však nebolo na škodu, skôr len dofarbilo atmosféru večera, ktorý skôr pripomínal rozjarenú párty než jubilejný koncert veľkej hviezdy. Skúsenosti a talent jej však dávajú slobodu improvizovať, rozvracať zabehané štruktúry a hľadať nové spôsoby ako spievať staré skladby. Symfónia náhod sa tu mieša s dobrým vkusom, čo je dobrou vizitkou koncertu, ktorý kapela zavŕšila hneď niekoľkými prídavkami.
V skladbe Million n'1 sa napríklad predstavila detroitská gitaristka kapely Mayaeni, inak tiež talentovaná speváčka, skladateľka a producentka. Hudobníčka je vlastníčkou krásneho hlasu, počas jej vystúpenia však bolo cítiť, že je to práve hlavná hviezda večera, ktorá má prevahu svojou zvláštnou jedinečnosťou a nezameniteľným x faktorom.
Líniu starých skladieb v závere nasledovala skladba Request Line, ktorá je zaujímavá tým, že vznikla v roku 2001 v spolupráci s The Black Eyed Peas, ešte pred ich celosvetovým úspechom. Umelkyňa nakoniec zavŕšila večer skladbami The Letter (1999) či novšou White Man (2018), ktorú do svojho set listu nezaraďuje často.
Tretí koncert Macy Gray na Slovensku sa tak zaradil k tým úspešným a hoci to nebola Incheba z roku 2009, ani kapacitne väčšia Stará Tržnica (2017), speváčka má stále čo ponúknuť. Rovnako ako naše hlavné mesto, ktoré jej vie stále ponúknuť stabilnú základňu nadšených priaznivcov.
Zdroj: Martina Mlčúchová
Setlist koncertu Macy Gray v Bratislave:
(14. 6. 2025, Majestic Music Club)
- Sweet Baby
- The Way
- Relating to a Psychopath
- Witness
- Sunny
- Creep
- Why Didn't You Call Me
- Do Something
- Caligula
- Sex-o-matic
- I Can't Wait to Meetchu
- Still
- I've Commited Murder
- A moment to Myself
- I Try
- Million n'1 (Mayaeni)
- Request Line
- Sexual Revolution
- I’m Too Sexy
- White Man
- The Letter
Autorka: Júlia Šimková
Vznik tohto článku v rámci projektu "Hudba.sk - hudobná publicistika v roku 2025" z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
Súvisiaci interpreti: Macy Gray
