Keď som vo štvrtok 11. septembra cestoval na koncert americkej legendy Blondie do viedenskej Arény (Open Air), počasie vzhľadom na celodenný neutíchajúci dážď, ktorý je večným nepriateľom podujatí po holým nebom, neveštilo nič dobré.
Oldies ako predjedlo
Moje obavy sa našťastie nenaplnili, ale poďme pekne po poriadku. Začiatok koncertu bol avizovaný na 19-tu hodinu. Až počas mojej cesty na miesto konania koncertu organizátor prostredníctvom emailu informoval majiteľov vstupeniek o neplánovanom posune začiatku o 30 minút, čo však nepredstavovalo žiadny problém. (Skôr sa človek zamyslel, či niekedy od organizátorov na Slovensku bol takto poctivo informovaný o meškaní, alebo len jednoducho nechali ľudí čakať. Správnu odpoveď poznáte...).
Po príchode do areálu viedenskej arény účastníkov vítala reprodukovaná hudba miešaná z pódia dídžejmi rakúskeho projektu Iceberg. Ako inak, púšťali hity z prelomu 70. a 80. rokov, teda z obdobia, kedy hitparádam kraľovali aj Blondie. S tým korešpondovala tiež výzva napísaná pod mixpultom "Zopakuj si mladosť!", ktorú možno považovať aj za ústredný motív celého večera. Pripravenosť vrátiť sa do svojej mladosti bola zjavná aj z vekovej štruktúry návštevníkov, ktorej dominovali príslušníci strednej generácie, veselo podupkávajúci do rytmov oldies (a kvapiek dažďa). Prevahu mali pochopiteľne rakúski fanúšikovia, no medzi návštevníkmi bolo počuť aj češtinu a slovenčinu. V dave som napríklad zaregistroval aj gitaristu slovenskej punkovej legendy Zóny A.
Dobre namiešaný setlist
Takmer presne o pol ôsmej sa pódium ponorilo do tmy a z reproduktorov mužský chór po rusky zanôtil refrén vojnovej piesne Červenej armády Priamurskij partizan, čo vyvolalo na mnohých tvárach úsmev. Po tejto krátkej úvodnej vložke sa rozsvietili reflektory a pred fanúšikov prichádzali členovia skupiny Blondie. Charizmatická speváčka Debbie Harry si užívala veľké ovácie a pri pohľade na ňu akoby sa skutočne vrátil čas. Peroxidové blond vlasy, čierny top a punkerské pepitové čierno-červené nohavice. Romantickú protiváhu tomuto outfitu predstavovalo ligotavé srdiečko na stojane s mikrofónom.
Partia okolo nej hneď spustila prvú skladbu večera One Way or Another pochádzajúcu z multiplatinového albumu Parallel Lines (1978), z ktorého sa ešte v časoch, kedy sa nové albumy neobjavovali zadarmo v počítačoch fanúšikov i nefanúšikov, predalo viac než 20 miliónov kópií. Za ňou nasledovala novinka Rave z aktuálneho albumu Ghosts of Download (vydaného v máji spoločne s výberovkou Greatest Hits Deluxe Redux pod spoločným názvom Blondie 4(0) Ever), aby ju vzápätí vystriedala stará známa skladba Hanging on the Telephone.
Celý koncert bol vlastne mixom najväčších hitov a noviniek z posledného albumu skupiny, a to veľmi dobre namiešaným. Nové skladby Blondie sú melodické, šikovne zaranžované a zaujímavo kombinujú prvky rocku, rapu, funky, reggae, či dokonca latina. Na moju veľkú radosť možno v niektorých novinkách počuť aj zvuky odkazujúce na 80. roky, i keď v súčasnom spracovaní. Jednoducho, nový materiál nie je žiadna hudobná nuda, dôkazom čoho boli pozitívne reakcie publika na predstavené novinky. Charizmatická Debbie sa niekoľkokrát svojím podmanivým hlasom prihovorila publiku, vyjadrovala mu vďaku, že prišlo aj napriek zlému počasiu. Očarení diváci s ňou spievali a vlnili sa aj bez vyzvania.
Po novinke s chytľavým popevkom Mile High prišla na rad jedna z najúspešnejších piesní v histórii skupiny, v úvode spomínaná Call Me z filmu American Gigolo, ktorá v roku 1980 vyskočila na prvé miesta americkej, kanadskej i britskej hitparády. V nasledujúcej novinke Take Me in the Night Debbie ukázala, že stále zvláda i vysoké tóny. V koncertnom set liste nechýbala ani Maria, ktorá v roku 1999 po 17-ročnej pauze znamenala pre skupinu legitímny comeback do veľkého sveta hudobného diania.
Zdroj: AP Photo/MTI, Attila KovacsBlondie v Budapešti, 9. septembra 2014Pestrosť a radosť z hudby
Reggae rytmus v novinke Euphoria a ďalšiu – mne osobne najviac pripomínajúcu 80. roky – novú pieseň A Rose by Any Name vystriedala trojica veľkých hitov patriacich do povinnej koncertnej výbavy Blondie: Rapture, The Tide Is Hide a Atomic. Debbie sa doslova rockovo vybláznila pri Rapture, keď k spevu pridala svoje nezameniteľné tanečné kreácie, pričom v závere skladba plynule prešla do Fight for Your Right od Beastie Boys. Keď zaznela nezameniteľná gitarová melódia avizujúca Atomic, napriek tomu, že publikum bolo od dažďa už značne premočené, bolo radosťou bez seba a všetky ruky leteli hore. V skladbe sa sólovo predviedol aj gistarista Tommy Kessler, ktorý s Blondie spolupracuje posledné štyri roky.
Poslednou novinkou, ktorá na koncerte odznela, bola latinom strihnutá Sugar on the Side, v ktorej s Debbie účinkuje aj kolumbijský hip-hoper Systema Solar, no na koncerte sme ho videli a počuli len z plátna. Záver regulárneho set listu patril asi najúspešnejšej skladbe v histórii skupiny Blondie, Heart of Glass. Málokto vie, že túto pôvodne rockovú skladbu na popud bubeníka Clema Burkeho ovplyvneného skupinami Kraftwerk a Bee Gees nechali v štúdiu prerobiť do tanečného šatu, čo niektorí kritici nevedeli Blondie v tom čase odpustiť. Samozrejme, Blondie aj pridávali. Oba prídavky pochádzajú z platinového albumu Eat to the Beat z roku 1979 – Union City Blue a Dreaming. Debbie sa potom publiku poďakovala za priazeň a za to, že sa bavilo aj napriek nepríjemného dažďu. A to už bol naozaj koniec koncertu legendy, ktorý trval takmer 90 minút.
Debbie spievala a tancovala ako kedysi, Clem Burke bubnoval ako o život, gitarista Chris Stein bol viac statický a počas koncertu sa takmer nepohol od speváčky, ako by jej poskytoval oporu, na ktorú sa mohla vždy spoľahnúť. Príjemnou protiváhou mu boli generačne mladší spoluhráči, ktorí dávali dianiu na pódiu potrebnú dávku rockovej dynamiky – najmä klávesák Matt Katz-Bohen, basgitarista Leigh Foxx a už spomenutý sólový gitarista Tommy Kessler. Všetci predviedli dobrý výkon, sršala z nich pohoda, súzvuk a na pohľad bolo zrejmé, že s Debbie tvoria dobrú partiu a koncertovanie si užívajú. Pozitívna energia prešla od prvého okamihu aj na publikum, ľudia sa na seba usmievali, spievali a tancovali s rukami nad hlavami. Debbie Harry je jednoducho osobnosť, ktorá sa nepotrebovala prezentovať ani veľkolepou produkciou, ani veľkoplošnou obrazovkou. Vystačila si s decentným svetelným parkom a sekvenciami z videoklipov premietanými za pódiom.
Pár slov na záver
Myslím, že nikto z približne tritisíc návštevníkov koncertu neľutoval, že sa na Blondie prišiel pozrieť, a to napriek vytrvalému dažďu. K dobrému dojmu prispelo aj miesto koncertu, ktoré možno Viedenčanom len závidieť. Arena Wien Open Air ponúka adekvátne priestory pre takéto podujatia – skvelá akustika, niekoľko bufetov umožňujúcich dostať sa k občerstveniu bez tlačenice a státia v radoch. Organizácia hudobných akcií v Rakúsku je naozaj na neporovnateľnej úrovni s väčšinou slovenských akcií - samozrejmosťou boli napríklad aj štuple do uší a pršiplášte zdarma.
A tak na záver konštatujem, že na rozdiel od dobrého jedla, ktorého ak skonzumujete viac, môže vám byť nevoľno, z hudby Blondie, ktorej som absorboval na koncerte v nemalom množstve, mi bolo, a aj po niekoľkých dňoch stále je, príjemne. Je sympatické, ak umelci, ktorí majú svoj vrchol popularity už za sebou, aj naďalej koncertujú, a ešte sympatickejšie, ak aj prinášajú nové veci pre svojich fanúšikov. V tom by si od Blondie mohli brať príklad aj iní speváci, či skupiny. Napríklad aj preto, aby si aj ich priaznivci mohli zopakovať mladosť...
Zdroj: Ivan StrakaBlondie vo Viedni, 11. septembra 2014Setlist koncertu Blondie, Arena Wien Open Air, 11.9.2014:
1. One Way or Another
2. Rave
3. Hanging on the Telephone (The Nerves cover)
4. Mile High
5. Call Me
6. Take Me in the Night
7. Maria
8. Euphoria
9. A Rose by Any Name
10. Rapture
11. The Tide Is High (The Paragons cover)
12. Atomic
13. Sugar on the Side
14. Heart of Glass
Prídavky:
15. Union City Blue
16. Dreaming
Autor: Ivan Straka
Ilustračné foto: Joel Ryan/Invision/AP (titulná fotka), AP Photo/MTI, Attila Kovacs (1. foto v článku), Ivan Straka (2. foto v článku)
Súvisiaci interpreti: Blondie
