Videl som ich už veľakrát, no tento koncert bol z tých všetkých snáď najlepší. Korben Dallas minulú sobotu (13.10.) v bratislavskom Majestic Music Clube uzavreli slovenskú časť krátkeho turné so špeciálnym hosťom, vynikajúcim poľským huslistom Adamom Baldychom, a potvrdili, že vymýšľať pre nich prirovnania je možné naozaj iba zo srandy.
Nepísané pravidlo zostalo dodržané aj na tomto koncerte, kde sa najskôr na pódiu predstavila speváčka Sisa Fehér s gitaristom Vladkom Miklášom. Svoj krásny spoločný album Bardo, ktorý vyšiel na konci mája v Slnko Records, predstavili v doprovode ďalších troch hudobníkov (bicie, basa/kontrabas a druhá gitara) a zahrali z neho všetky skladby. Je to nahrávka s výnimočnou atmosférou, čerpajúca z tradičnej slovenskej melodiky, no nejde o žiadne prerábky ľudových piesní. Sisa si všetky texty napísala sama, okrem jedného, ktorým je zhudobnená báseň Ivana Krasku Ráno.
Slová sú inšpirované hlavne prírodou, hudobne ide o ťažko zaraditeľný mix s prvkami jazzu, folklóru aj elektroniky. Celé to pekne drží pohromade vďaka speváčkinmu hlasu, ktorý je vo svojej čistej podobe priam stvorený na spievanie takýchto piesní. O to väčšia škoda, že dosť veľkú časť koncertu odspievala s efektom, ktorý síce umožnil, aby jej hlas znel sýtejšie a "väčšie", no častokrát sa tým vytratila naturálna krása, ktorá je pre mňa esenciou albumu. Keďže vokály sú na ňom vrstvené, odprezentovať ho naživo by si žiadalo viac vokalistiek, snáď sa to niekedy podarí zrealizovať. V každom prípade Sise rodný jazyk naozaj pristane a dúfam, že sa podobným smerom bude v rámci sólovej (resp. duo) tvorby uberať aj naďalej.
Zimomriavky aj návrat k "metalovým začiatkom"
Zasnená nálada v MMC nevydržala dlho. Korben Dallas hneď od začiatku svojho vystúpenia potvrdili, že akonáhle vybehnú na scénu, patrí im celé publikum. Rozmýšľam, prečo ten koncert tak skvele fungoval, a jedným z dôvodov (okrem fenomenálneho hosťa) môže byť, že skupina je momentálne niekde pri konci pomyselného "albumového cyklu". Väčšinou som bol na koncertoch Korben Dallas tesne po vydaní nahrávky, kedy ešte hranie čerstvo nacvičených skladieb prirodzene sprevádza istá dávka neistoty a ani ľudia ich nemajú poriadne "pod kožou". No zároveň ich chce kapela zahrať čo najviac, lebo čo by to bolo za turné k novému albumu, keby z neho nezaznela aspoň polovica.
Po roku a pol a desiatkach odohratých koncertov sú už novšie skladby oveľa viac "usadené" v repertoári, kapela má od ostatného albumu odstup a dokáže z neho vybrať tie najsilnejšie momenty. Až mi bolo trochu ľúto, že zo Stredoveku v sobotu zazneli len dve výnimočné skladby - Nič sa nepýtaj a Vzdať sa, ktoré patrili medzi zimomriavkové vrcholy večera. Na albume, ktorý je mimochodom jedným z troch najpredávanejších slovenských albumov roka 2017, je ale skvelých kúskov viacero. Minimálne Vietor a 95 by skupina mohla hrávať aj naďalej. Zrejme pre spoluprácu so vzácnym hosťom však išlo o akýsi "Best of" setlist a bol to naozaj dobre namiešaný výber.
Hneď na úvod dvojica skladieb Za sklom a Spolu pripomenula album Banská Bystrica (2014), no najviac pesničiek zaznelo tradične z prelomovej druhej štúdiovky Karnevalová vrana (2013). Medzi nimi aj Zlatý jeleň, ktorú Juraj Benetin uviedol "spomienku na naše heavy metalové začiatky". Neskôr prišla ešte jedna v podobe skvelej vypaľovačky Pec z debutu Pekné cesty (2011). Treba však dodať, že Korben Dallas na rozdiel od iných populárnych slovenských kapiel nevymäkli úplne a na každom albume ponúknu aj zopár tvrdších a rýchlejších kúskov. Na Stredoveku sú to Oranžová a Múry, ktoré snáď tiež ešte niekedy zahrajú naživo.
Kúzelník s husľami
Z kategórie svižnejších je aj najnovší singel Vo výťahu, ktorý vznikol práve pri príležitosti spolupráce s uznávaným poľským hudobníkom. Adam Baldych, ktorý patrí medzi najlepších jazzových huslistov v Európe, však neprišiel hosťovať iba v jednej skladbe. Odohral celý koncert a v podstate sa na pódiu zdržal ešte dlhšie ako samotná kapela. Štvorica v zložení Juraj Benetin (spev, gitara), Lukáš Fila (basgitara), Ozo Guttler (bicie) a Ľubo Petruška (gitara) totiž počas skladby Pochybnosti odišla do zákulisia a prenechala hosťovi priestor na sólovú improvizáciu.
Práve to bol moment, kedy 32-ročný hudobník ukázal, čo všetko so svojím nástrojom dokáže. Je z generácie, ktorej nie sú cudzie ani moderné technológie, a tak s pomocou loopovacieho pedálu pripravil niekoľkominútové dychberúce predstavenie, zahŕňajúce nielen čarovanie so slákom a pizzicato, ale aj perkusívnu hru na tele nástroja, a to všetko v neskutočnom "rock'n'rollovom" tempe v kombinácii s jazzovým feelingom. Nič proti Filipovi Jančíkovi a jeho marketingu, ale takto si ja osobne predstavujem mladého husľového virtuóza.
Baldych svojím umením obohatil všetky skladby a napriek tomu, že išlo len o ich štvrtý spoločný koncert, s kapelou bol dokonale zohratý. Vlastne v tomto prípade ani nejde o zohratosť v zmysle hodín spoločného skúšania - skupina skrátka hrala svoje pesničky a huslista sa dokázal naladiť na jej vlnovú dĺžku a pozdvihnúť úroveň koncertu ešte vyššie. Ako prezradil spevák v príhovore po Adamovom sóle, každý večer s nimi hral inak, a vždy geniálne. Ak budete mať možnosť, určite si Adama Baldycha choďte pozrieť s akýmkoľvek projektom, vidieť ho naživo veľký zážitok. Mimochodom, jeho spolupráca s Korben Dallas sa zrodila vďaka podujatiu Mosty-Gesharim, spájajúcom umelcov z krajín V4, kam ich minulý rok oboch pozval Ladislav "Agnes" Snopko.
Zdroj: Vít FilaIde to aj bez rádiových hitov
Tie vtipné prirovnania z titulku, ktoré Juraj Benetin spomenul aj počas koncertu, sa zrodili asi pred piatimi rokmi. Niekoho by mohli uraziť, no Korben Dallas ich vždy brali s humorom a nadhľadom, a tak sa stali úsmevnou súčasťou "imidžu" kapely. No hoci sú myslené nadnesene, osobne si myslím, že ak by Korben Dallas vznikli o 10-15 rokov skôr, boli by dnes skutočne rovnako veľkou kapelou, ako sú Desmod a IMT Smile. Za všetko stačí spomenúť, že práve ich si česká rocková legenda Lucie v roku 2016 vybrala ako predkapelu na svoje štadiónové turné v Čechách i na Slovensku.
Na druhej strane je asi aj dobré, že nepatria ku generácii skupín z prelomu 90-tych a nultých rokov, ktoré majú dodnes svoje pevne vystlané hniezdočká v slovenskom éteri. Na scénu totiž prišli už ako zrelí muži s názorom a vyhraneným vkusom, navyše v dobe, kedy už na to, aby vypredávali koncerty, nemusia robiť kompromisy a prispôsobovať sa priemeru v snahe zapáčiť sa dramaturgom najpočúvanejších rádií. Ani ich najväčší hit Otec rádiá príliš nehrali, napriek tomu má dnes na Youtube vyše 1,7 milióna prehratí a jeho slová si na koncerte spieva každý. Resp. každá - manželka sa smiala, že na Benetinovo mávnutie reaguje ženský zbor, čo je vzhľadom na text pesničky ("chcel by som byť lepší otec") ešte vtipnejšie.
V každom prípade platí, že kto chce, ten si ich tvorbu nájde, a aj príležitostí na jej "objavenie" je dosť - v Rádiu_FM, na internete, v titulnej skladbe krimi seriálu, v dobrých kluboch, na veľkých i malých festivaloch, či na plných námestiach, kde Juraj Benetin tento rok s citlivo spievanou slovenskou hymnou rozbehol paralelnú "sólovú kariéru". Zo strany organizátorov demonštrácií to bola skvelá voľba - verím, že nielen pre mňa jeho hlas nie je iba hlasom kapely Korben Dallas, ale aj celej novej generácie (budúcich) veľkých kapiel, ktoré nezostávajú na mieste a či už sami alebo vďaka výnimočným spoluprácam posúvajú slovenskú hudbu vpred.
Zdroj: Vít FilaSetlist koncertu Korben Dallas v Bratislave:
(13.10.2018, Majestic Music Club)
1. Za sklom
2. Spolu
3. Bolo nebolo
4. Spovede
5. Nič sa nepýtaj
6. Zlatý jeleň
7. Pochybnosti + improvizované sólo Adama Baldycha
8. Vo výťahu
9. Vzdať sa
10. Otec
11. Pec
Prídavky:
12. Beh
13. Trofeje
Autor: Patrik Marflák
Foto: Vít Fila
Súvisiaci interpreti: Korben Dallas
