Júnové vydanie One Day Jazz Festivalu prinieslo minulý týždeň sériu koncertov v Bratislave, Žiline, Banskej Štiavnici a Košiciach. Podujatie sa po dramatických udalostiach vo svete už niekoľko sezón nesie v znamení humanizmu a tolerancie a inak tomu nebolo ani tentoraz.

Na pódiu umiestnenom na Západnej terase Bratislavského hradu sa v stredu a vo štvrtok večer spojili hudobníci rôznych národností, čím demonštrovali, že aj rôzne etniká a kultúry dokážu fungovať v jednej veľkej, nielen hudobnej, harmónii. Symbolom tejto peknej myšlienky bol už prvý deň bratislavského dvojdňového festivalu, ktorý sa už každoročne koná pod taktovkou známeho slovenského bubeníka Martina Valihoru.

Podujatie otvoril v piatok večer koncert troch výrazných spevákov v sprievode Slovenskej filharmónie a klasickej muzikantskej zostavy v zložení Martin Valihora (bicie), Juraj Griglák (basgitara), Michal Bugala (gitara) a Eugen Vizváry (klávesy) okolo hudobníka, producenta a tentoraz aj dirigenta Oskara Rózsu.

One Day Jazz Festival 2017 Zdroj: Peter Piovarcsy

Mierové posolstvo podčiarkla skladba Boba Marleyho

Ako prvý sa s početným telesom na pódiu predstavil Peter Lipa. Ponúkol skromný výber štyroch skladieb, za to však v majestátnom prevedení. Odznela napríklad "bondovská" Návšteva po rokoch (2013) známa zo spolupráce Lipu s Milanom Lasicom, ale aj hit Balada o štyroch koňoch (1995). Výrazný ženský element vniesla na pódium známa vokálna experimentátorka Iva Bittová. Emóciou nabitý výkon podala v ľudovej skladbe Zelený víneček, ktorou uzatvorila svoj hudobný set zložený z vynikajúco namiešanej zmesi muzikantskej vyzretosti, originality, ale aj silnej emócie a autentickosti.

Na jej vystúpenie plynulo nadviazala hlavná hviezda večera: americký jazzový spevák a držiteľ prestížneho ocenenia Grammy, Kurt Elling. Publikum si okrem spevu získaval po celý čas aj dobre nacvičeným prejavom v slovenskom jazyku, vo vcelku solídnej dĺžke. Jazzové i muzikálové podoby skladieb boli ako stvorené pre jeho vyzretý prejav s pôvabom "starej speváckej školy", či farbou hlasu pripomínajúcou speváckeho velikána Franka Sinatru.

Hlboké, melancholické balady striedali bohato improvizované pasáže s presláveným Ellingovým scatom. Osobne by som vyzdvihla najmä legendárnu skladbu Nature Boy, ktorá sa atmosférou vymykala z pre mňa trochu monotónnej produkcie pomalších baladických skladieb. Celkovo však Elling priniesol na Slovensko zážitok, ktorý ešte umocnil záverečný Redemption Song Boba Marleyho. V ňom svoj talent spojil s Lipom a Bittovou i výpravným vkladom orchestra. O to emotívnejšie vyzneli v závere Ellingove slová nabádajúce k tolerancii a mieru v čase utečeneckej krízy, "keď sú ľudia donútení opustiť svoje domovy alebo sa snažia svoj domov nájsť niekde inde".

One Day Jazz Festival 2017 Zdroj: Peter PiovarcsyKurt Elling so Slovenskou filharmóniou

Pestrejší a "festivalovejší" druhý deň

Štvrtkový večer sa oproti otváraciemu koncertu niesol v menej slávnostnejšom, za to však v o to viac festivalovom a hudobne rôznorodom duchu. Ako prvý sa predstavil SK-CZ Big Band gitaristu Matúša Jakabčica. Ansámbel, zložený z popredných jazzových českých a slovenských hudobníkov, a predovšetkým dychovej sekcie, ktorej nechýba drajv, hral najmä autorské veci svojho lídra. Ten je popri muzicírovaní aj skladateľom, aranžérom a producentom. Výborný začiatok dňa.

Nadviazal naň projekt bubeníka Martina Valihoru, ktorý opäť zalovil do kvalitných muzikantských vôd zo študentských čias na Berklee College of Music v Bostone a priniesol na Slovensko jedinečnú zostavu Ovsepian/Camarda/Valihora Trio. Fanúšikovia nepredvídateľne sa rozvíjajúceho jazzu bez hraníc a obmedzení si práve pri tomto vystúpení prišli na svoje. Rodený Sicílčan Daniele Camarda bol nekompromisným, ale hravým pánom svojej sedemstrunovej basgitary, stíhal však obsluhovať aj elektroniku, ktorá raz v dynamických, inokedy minimalistických polohách vytvárala s Valihorovými bicími a melodickým klavírom arménskeho virtuóza Vardana Ovsepiana skvelý súlad, aj ukážku originálnych tém. Vychutnať si ju v ďalších dňoch mohli aj fanúšikovia v ďalších spomínaných mestách.

Tretím štvrtkovým projektom na Bratislavskom hrade bolo Eric Harland Trio. Zostava niekoľkonásobného amerického nominanta na Grammy a jedného z najžiadanejších bubeníkov svojej generácie bola pre mnohých návštevníkov vrcholom festivalu. Vynikajúce groovy, plnokrvná rytmika. Harland so sebou na Slovensko priviezol excelentného basgitaristu menom Linley Marthe a výborne mu sekundoval aj klavirista James Francies, na klavíri hrávajúci už od štyroch rokov. Skvelá technika prekladaná efektmi, množstvo improvizácie aj "tučné" sóla, ktoré posúvali hranice koncertu. V závere síce Harland prekvapil svojráznym "rapom" do skladby Diamonds od barbadoskej speváčky Rihanny, rozpačitý dojem z netradičnej rozlúčky však nepoznačil finále vystúpenia, ktoré sa stretlo s dlhotrvajúcim aplauzom a ďakovačkou.

Eric Harland Trio, One Day Jazz Festival 2017 Zdroj: Peter PiovarcsyEric Harland Trio

Na tú v závere už nedosiahol headliner večera, talentovaný gitarista a klavirista v jednej osobe, Kurt Rosenwinkel. 46-ročný rodák z Philadelphie pricestoval do Bratislavy s mladou päťčlennou kapelou. Predstavil svoju jedinečnú charakteristickú šou, mnohí fanúšikovia sa však už v pokročilejšej hodine rozpŕchli domov. A tak ako kapela na pódiu so svojou brazílskou poetikou s jazzovými vibráciami a hudbou orientovanou na spev pôsobila ako malá vesmírna hippie rodina, rovnako komorne pôsobilo aj hradné nádvorie po desiatej hodine večer.

Čerstvo vydaný album Caipi (2017) si však našiel svojich priaznivcov aj u nás, pričom tým, ktorí vydržali do konca, bola odmenou melodická púť exotickou krajinou i nádherné harmónie, akými zažiaril aj pozitívnou energiou presvetlený Summer Song. Ten bol v závere nielen synonymom vydareného počasia, ale predovšetkým zdarnej júnovej edície One Day Jazz Festivalu.

Autorka: Júlia Šimková
Foto: Peter Piovarcsy