PKO opäť ožilo melódiami jazzu, a to len krátku dobu po tradičných Bratislavských jazzových dňoch, kde sa predstavili špičky nielen slovenskej scény. Festival, či minifestival, ktorého priebeh varioval vo všetkých ohľadoch už od samotného začiatku, dával znať, že večer strávený na nábreží Dunaja sa tak ľahko neskončí.
Je zjavné, že projekt je ešte vo svojich ranných fázach a prebieha komplexom dynamických zmien, kvôli ktorým je tvorivý proces ťažší a hudba je len postupne okresávaná a vyšperkovávaná. Najlepším ukazovateľom sú ale vždy samotní návštevníci, ktorých po štvrtej piesni ostalo v sále o niečo menej, než na samotnom začiatku. Spýtali sme sa ich teda, ako vystúpenie a výkon formácie Michal Bugala Group hodnotia oni:
"Úprimne? Som z toho trochu unavená, čiže ma tá ich hudba uspávala. Pripadalo mi to ako rozcvička, podmaz v kaviarni."
"Začalo to veľmi dobre, ale trošku tomu chýbal harmonicky podklad – možno by bolo dobré pridať klavír."
"Tak čakáme na niečo lepšie, dojmy z tohto vystúpenia sú skôr barové."
"Príjemná hudba, ale najviac sa tešíme na Leeho Ritenoura, kvôli ktorému sme prišli."
"Bol to taký worldjazz – jazz, ktorý môžem počuť aj v Berlíne. Niečo do klubu, než na festival."
Po 15 minútovej prestávke sa na pódiu objavila jedna z hlavných hviezd večera – Hiromi Uehara – doprevádzaná, či skôr doplňujúca dynamicky žijúci celok tvorený basgitaristom Tonym Greytom, gitaristom Johnom Shannonom a slovenským bubeníkom Martinom Valihorom. Energia z pódia sršala tempom udávaným tónmi klavíra a melódií prekračujúcich konvenčný prah jazzovej nekonvenčnosti.
Mladá Japonka do repertoáru zaradila upravenú verziu skladby Clair de Lune (pôvodne z autorskej dielne Clauda Debussyho) v modernom prevedení a ako jedna z perličiek večera odznela i obľúbená pieseň interpretky – The Tom and Jerry Show (Another Mind, 2003), ktorú nevynechá skoro na žiadnom koncerte. Diváci si Hiromi vyžiadali späť dvakrát za doprovodu štvoritého standing ovation, ktoré spontánne vyburcovalo sálu k jednotnému potlesku.
Na záver večera, ktorý ani z ďaleka netrval len pár minút, na pódium vybehol svetoznámy gitarista a skladateľ Lee Ritenour so žiarivým úsmevom na tvári. Na stoličkách a postranných balkónoch sa ľudia rozčarovaní predošlým vystúpením začali viac hýbať. Aj napriek tomu, že sa temer nikto nepostavil, bolo zjavné, že chuť zatancovať si, pri pohodových rytmoch jazzu, sa šírila rapídnou rýchlosťou. Večer zavŕšili tóny skladieb s čistým vokálom speváčky Annekei doprevádzanej Leeho gitarovými sólami, klaviristom Johnom Beaslym, basgitaristom Anthony Jacksonom a bubeníkom Martinom Valihorom.
Na záver One Day Jazz festivalu sme sa opäť spýtali na vaše dojmy, ktoré sa niesli v duchu splnených očakávani:
"Skvelé! Niečo podobného by sme v Bratislave mali mať častejšie."
"Na Hiromi som už bol niekoľkokrát, ale vždy je to niečo nového."
"Z Leeho vyžaruje taká zvláštna energia, nemohla som si pomôcť a celú dobu som tancovala."
"Bol to príjemne strávený večer. Michal Bugala, Hiromi aj Lee Ritenour podali strhujúci výkon."
"Jeden z najlepších festivalov tohto roka. Možno by bolo dobré ho spraviť aj dvoj alebo trojdňový."
Text: Miroslav Meňhert
Foto: Igor Daniš
Súvisiaci interpreti: Hiromi, Lee Ritenour
