Bluesovo zameraný večer v rámci cyklu Art of Livin', ktoré od minulého roka organizuje občianske združenie Euforion, sa rozhodne nemá za čo hanbiť. Tento nenápadný žáner, ktorý sa tak trochu stráca v dnešných komerčných prúdoch, presvedčil, že i dnes má čo povedať. Vo štvrtok 19. februára sa o tom hudobne "rozhovorilo" hneď niekoľko interpretov, ktorí odohrali ako bluesové klasiky, tak i piesne z vlastných hudobných dielní.

Jedným z nich bol i Erich "Boboš" Procházka, ktorý si svoje hudobné postavenie drží od polovice osemdesiatych rokov až dodnes. Spolu so svojím projektom Sitra Achra odohrali viac než hodinový set. V ňom dominoval nielen zvuk huslí prizvaného hosťa Milana Tedlu, ale najmä Erichova ústna harmonika, ktorú používal s neuveriteľnou ľahkosťou. Niet divu, prvú harmoniku dostal vo svojich siedmich rokoch.

Ako vyhľadávaný štúdiový hráč vynikajúci svojským prejavom spolupracoval na viac než stovke hudobných projektoch zvučných mien. Tublatanka, Fermata, Richard Müller či Hans Blues & Boogie /SRN/ a Stáció /H/ sú len zlomkom z nich. Pochváliť sa však môže i cenou Aurel za najlepší inštrumentálny výkon roku 2003. Nielen pre tieto dôvody si doslova podmanil prítomné publikum. Získal si ho i svojskou verziou piesne 'Cocaine', ktorú preslávil Eric Clapton (autorom je však J. J. Cale). Zaznela i bluesová klasika 'Sweet Home Chicago' autormi ktorej sú The Blues Brothers. O jej všeobecnej obľúbenosti svedčí i fakt, že ju o niekoľko desiatok minút neskôr zahralo vo svojom prevedení aj nasledujúce pódiové zoskupenie.

Blues s výraznejším vplyvom rocku v podaní René Lacka & Downtown Bandu podporil v rámci slovenského turné americký gitarista Rene Trossman. Ich prvé stretnutie prebehlo na jednom workshope v Maďarsku, kde si povedali, že by to spolu hráčsky mohli skúsiť. Spojenie "slovenského a amerického zvuku" ich gitár sa rozhodne môže radiť k úspešným projektom.

Prvou spoločne odohranou piesňou bola príznačne nazvaná 'Big Bossman', venovaná všetkým tým, ktorí museli ísť v nasledujúci deň do práce. Po upozornení samotného Rene Trossmana, že na Slovensku je spievať legálne, sa konečne spevácky zapojilo i publikum. Sálou znel niekoľko desiatok ráz sa opakujúci refrén a zároveň názov piesne 'Hey, Hey, The Blues Is Alright'. Napriek toľkému opakovaniu to však nepôsobilo zdĺhavo a nudne. Veď blues bolo naozaj "alright".

S blížiacou sa jedenástou hodinou večernou, kedy bola sála naozaj bluesovo vygradovaná a jediné, ktoré si želali koniec podujatia, boli len dámy v šatni, sa pomaly ale isto blížil záver. Klub za zrkadlom si však môže pripísať na svoju "listinu odohraných koncertov" ďalší z kategórie úspešných.



Text: Eva Brezovská
Foto: Igor Daniš