Brian Hugh Warner aka Marilyn Manson nikdy nebol extrémne talentovaným spevákom. Ku sláve mu okrem zopár úspešných prerábok pomohol najmä kontroverzný imidž, ktorý roky úspešne živil vďaka svojmu výzoru, excentrickému pódiovému prejavu, a témam svojich textov. Jeho nový album 'The High End of Low' možno v rámci jeho diskografie zaradiť k tým lepším, turné k nemu však, minimálne v našich končinách, poriadne odflákol.
Najskôr sa na pódiu predviedli domáci The Swan Bride. Pre mladú kapelu, ktorá zatiaľ nemá na konte oficiálny dlhohrajúci nosič, to bola veľká šanca ukázať sa pred publikom slušne zaplnenej Sibamac Arény. Ako sa hovorí - skúsenosť je na nezaplatenie, asi polhodinový koncert však mohol vyznieť omnoho lepšie nebyť otrasného zvuku. Vďaka klasickému predskokanskému "tretinkovému volume", (stolno)tenisovej dynamike bicích a strácajúcemu sa spevu Maťa Rafu zo žalostne nazvučeného mikrofónu vyznel koncert aj pár metrov od pódia akoby hudba hrala z vedľajšej miestnosti. Škoda. Lebo Swan Bride sú kapelou, ktorá si pozornosť rozhodne zaslúži.
Tú však diváci pochopiteľne zamerali najmä na vystúpenie antikrista Marilyna Mansona. Už o ôsmej hodine bola hala zaplnená takmer do posledného miesta, vrátane tribún, a pod pódiom vrel poriadny kotol s fanúšikmi. Manson si ich po "labutej neveste" nechal predvariť ešte takmer 50 minút - jedinou výhodou nepríjemného čakania bol fakt, že sa za ten čas zvuk v hale zázračne zlepšil asi o 300%. Ani to však nepomohlo k naplneniu očakávaného zážitku. Kapela v zložení Twiggy Ramirez (gitara), Chris Vrenna (klávesy), Ginger Fish (bicie nástroje) a Andy Gerold (basgitara) síce šľapala na plné obrátky, "obojpohlavnému" frontmanovi však za tie roky zjavne niečo šľapať prestalo a v Bratislave neukázal takmer nič. Ani len genitálie.
Striedanie dvoch hlasových polôh - znudenej recitácie a refrénového vrieskania - sa stalo nudou už po prvých dvoch songoch ('Four Rusted Horses' a 'Pretty As A Swastika' z nového albumu) a nezúčastnený tón počas príhovorov k publiku pôsobil okrem očakávanej arogancie bohužiaľ aj dojmom, že pán umelec tam vlastne ani nechce byť. Okrem inštrumentalistov sa počas koncertu namakali ešte aspoň dvaja Mansonovi poskokovia, ktorí pri poctivom dvíhaní popadaných predmetov, utieraní hviezdy po každej skladbe a občasnej úprave jeho make-upu pobehovali po pódiu ako tenisoví zberači loptičiek.
Samotný Marilyn Manson však namiesto očakávanej teatrálnej šou a zvrátenej charizmy predviedol len nasledovné cirkusové kúsky: odhodenie pokrývky hlavy (2x), vyzlečenie kabáta (1x), vhodenie rôznych papierových, textilných a plastových predmetov do publika (cca. 30x), hokejové vypľutie práve vypitej minerálky do publika (cca. 30x), zhodenie stojana na mikrofón (cca. 50x), odhodenie mikrofónu (asi 4x), zhodenie časti bicích nástrojov, ktorú počas koncertu aj tak nikto nepoužíval (1x), nedramatický pád na zem (8x), ruka medzi nohami (asi 40% celkového času), imitácia orálneho sexu s flašou minerálky (1x) ... Jednoducho nič, čo by nezvládol napr. aj taký Enrique.
Medzi svetlejšie momenty koncertu patrili staršie skladby - cover Eurythmics 'Sweet Dreams (Are Made Of This)', 'The Beautiful People' z albumu 'Antichrist Superstar' (1996), či 'The Dope Show' a prídavková 'Rock Is Dead' z kritikou priaznivo hodnoteného 'Mechanical Animals' (1999). Energiu z nadšeného publika však Manson akoby ani nevnímal - i tieto skladby odspieval veľmi slabo. Kto by si za jeho koncert zaplatil ešte raz, nech dá ruku hore.
PS: Pán umelec sa navyše nerád fotí, takže fotoreport nie je. Organizátor koncertu, Agentúra TATA, pri zrušení všetkých fotoakreditácií (na žiadosť Mansonovho manažmentu) uviedol: "Jedine priama návšteva koncertu zaručí zážitok." Koncert bol síce (s výnimkou ozvučenia predkapely) zorganizovaný dobre, no zážitok, žiaľ, zostal asi niekde v spálni Dity von Teese.
Text: Patrik Marflák
Foto: Myspace.com/marilynmanson
Súvisiaci interpreti: Marilyn Manson
