Festival Bažant Pohoda zažil cez víkend svoju najsmutnejšiu epizódu v histórii. Vo všetkých médiách kolujú informácie o tragických udalostiach v O2 stane, o udalostiach, ktoré verejnosť a najmä ľudí, pre ktorých sa Pohoda stala neoddeliteľnou súčasťou života, nechávajú smutnými, zaskočenými, ranenými. No predtým, než došlo k tejto smutnej udalosti, odohralo sa v areáli trenčianskeho letiska veľa krásneho a nezabudnuteľného.
Následne O2 Bubble rozozvučali Vili:am, Toni Granko, The Swan Bride, Demeter, Mizzi a Hudobné úlety n.o. Voices. Spustený bol aj Bažant Kinematograf a z pojazdného pultu Musiq1 púšťal Caggy hity interpretov Pohody a tým návštevníkov navnadzoval na víkendový program.
Každý, kto čo i len trochu pozná trenčiansky festival vie, že program je vždy tak preukrutne nabitý, že nie je v ľudských silách vzhliadnuť a počuť všetko to dobré, čo sa na Pohode objaví. Táto reportáž je krátkym ohliadnutím dvoch návštevníkov, ktorí si z piatkovej programovej ponuky vyberali trochu plánovane a tak trochu intuitívne.
Na úvod sa nám na Tesco stage predstavili americkí The Airborne Toxic Event (známy aj ako T.A.T.E.), ktorých eponymný debutový album z r. 2008 dával nádej na príjemný koncert. Kapela určite nesklamala svojim britsko-americkým soundom, pesničky znejúce z úst speváka Mikela Jolletta, jemne sa ponímajúceho na Robbieho Williamsa, zaujali svojou melodikou a napätím. Vrcholom ich pohodového playlistu boli podľa očakávania ich najväčšie hity ‘Wishing Well‘,‘Gasoline‘ a najmä skvelá ‘Sometimes Around Midnight‘.
The Airborne Toxic Event - 'Gasoline' (live @ Bažant Pohoda 2009, 17. 07. 2009)
Pár minút po poslednom akorde T.A.T.E. sa na Bažant stage odohralo vystúpenie švédsko-britskej formácie Razorlight ktorá už stihla svojimi doterajšími troma albumami urobiť dieru do sveta. Výnimočnosť tejto kapely tkvie v melodických pesničkách, ktoré síce bodujú v hitparádach, no vonkoncom nie sú hitmi na jedno použitie. Charizmatický spevák kapely Johnny Borrell je na pódiu neprehliadnuteľnou osobnosťou, cíti hudbu a výborne mu to spieva, čo v spojení s ukážkovo zohratou kapelou nabáda k myšlienkam, že odkaz Beatles a The Doors je stále aktuálny. Tento koncert bol de facto prehliadkou najväčších hitov Razorlight, viaceré z nich publikum s kapelou oduševnene odspievalo. Chýbať samozrejme nemohli vychytávky ‘America‘,‘In The Morning‘,‘Wire To Wire‘,...Hodina muziky bez náznaku slabšieho či nudnejšieho miesta, nezabudnuteľný zážitok.
Razorlight - 'America' (live @ Bažant Pohoda 2009, 17. 07. 2009)
Razorlight - 'Wire To Wire' (live @ Bažant Pohoda 2009, 17. 07. 2009)
V O2 aréne si medzitým rozložili inštrumenty štyria páni z Brightonu, spoločne vystupujúci pod krycím menom Fujiya & Miyagi. Klávesák Steve Lewis (Fujiya), gitarista a vokalista David Best (Miyagi) spoločne s Lee Adamsom (bicie) a basgitaristom Matto Hainsbym predviedli veľmi originálne synthi-rockové skladby, ktoré vonkoncom neznejú všedne.
Fujiya & Miyagi - 'Sick & Tired' (live @ Bažant Pohoda 2009, 17. 07. 2009)
A ako to už na Pohode preplnenej skvelými umelcami býva, tento koncert sme sa rozhodli neuzrieť celý (ach tie festivalové dilemy), pretože v útulnej Garnier aréne so „zázračnými zrkadlami“ sa na pódium postavil (na prvý pohľad) nenápadný chalanisko z LA so šibalským pohľadom - Troy von Balthazar. Jeho spontánne hudobné kreácie, občas zvané aj „low fidelity pop“, boli občas smutné, občas melancholické a častokrát veľmi hravé, bizarné a zábavné, ako napríklad Troyova tanečná vložka (viď druhú časť videoklipu).
'Troy Von Balthazar - Valentine & Song For You' (live @ Bažant Pohoda 2009, 17. 07. 2009)
Kapely majú rôzne názvy – niektoré sa Vám zafixujú ihneď do pamäti, na niektoré potrebujete mať v ruke ťahák tak ako Branuško Jobus na Tesco stage-i, keď uvádzal škótskych Dananananaykroyd. Táto banda mladých glasgowských hudobných šialencov, ktorej názov vznikol slovnou hračkou použitím mena herca Dana Aycroyda (Krotitelia duchov, The Blues Brothers), si pri koncertovaní nevie udržať emócie na uzde - skáču, lietajú po pódiu ako besní, čo je po hudobnej stránke niekedy trochu na škodu, no zároveň treba uznať, že svojou nespútanou energiou dokážu nakaziť aj prítomných divákov.
Dananananaykroyd - 'Pink Sabbath' (live @ Bažant Pohoda 2009, 17. 07. 2009)
Trochu utiahnutý, schovaný a zabudnutý stál na tohtoročnej Pohode stan Rádia_FM, čo sa muselo zákonite prejaviť aj na trochu nižšej návštevnosti, než by si interpreti z vydavateľstva Deadred Records zaslúžili. Nám sa podarilo zachytiť fragmenty rozbiehajúceho sa koncertu Space Recorder a polnočného setu Vlada Ďurajku s jeho projektom The Autumnist (reinkarnovaný Abuse).
Space Recorder - 'Love, Love, Love' (live @ Bažant Pohoda 2009, 17. 07. 2009)
The Autumnist - 'The Heist' (live @ Bažant Pohoda 2009, 17. 07. 2009)
Krátko pred ôsmou sa davy stiahli k hlavnému pódiu na koncert hlavnej hviezdy festivalu – Patti Smith. Pravdupovediac sme na tento koncert išli s malou dušičkou, skôr zo zvedavosti a s pomyslením, že najväčšie meno na plagáte ešte nemusí automaticky znamenať kvalitný koncert. Mýlili sme sa, na celej čiare. Táto punkrocková ikona v ro(c)koch, žila svoj koncert od začiatku naplno a postupne pridávala na intenzite. Jej hlas a prejav s výbornou kapelou za chrbtom mal málo vídanú „silu“, a to nie len vtedy, keď zneli najväčšie hity ‘Because The Night‘,‘People Have The Power‘,‘Dancing Barefoot‘ a záverečná ‘Rock 'n' Roll Nigger & Gloria‘.
Patti Smith - 'Because The Night' (live @ Bažant Pohoda 2009, 17. 07. 2009)
Poslednú skladbu večera Patti uviedla slovami: „Nezaoberajte sa minulosťou, myslite na budúcnosť. Budúcnosť je teraz, my sme budúcnosť, vy ste budúcnosť! Vy rozhodnete, čo sa stane s našou Zemou, vodou, oblohou nad nami, s našim životným prostredím, s našimi deťmi a našimi dušami.“ Ako sa bohužiaľ na druhý deň ukázalo, človek nie je natoľko silný, aby zabránil všetkému zlému, čo ho stretne.
Patti Smith - 'Rock 'n' Roll Nigger & Gloria' (live @ Bažant Pohoda 2009, 17. 07. 2009)
Po punkrockovej smršti sa stala malou oázou pokoja ČSOB Aréna (tento rok už ako open air aréna), ktorá hostila sympatickú britskú „folktronickú“ formáciu Tunng. Ich akustické pesničky hrané veľmi citlivo a odspievané v krásne zafarbených viachlasoch boli príjemným pohladením duše.
Tunng - 'Woodcat' (live @ Bažant Pohoda 2009, 17. 07. 2009)
Ako to dopadne, keď sa flamengo skĺbi s hip-hopom, predviedli španielske “Čarodejníkove oči” alias Ojos De Brujo na čele so speváčkou Marina "la Canillas" Abad pred zaplneným hľadiskom Tesco stage-u.
Ojos De Brujo - 'Calé Barí' (live @ Bažant Pohoda 2009, 17. 07. 2009)
Ďalším vrcholom festivalu bola temperamentná dávka tónov, hlasov a pohybov v podaní londýnskych Oi Va Voi, ktorí ale vonkoncom neznejú britsky. Nay tanečný dom bol teda krátko potom, ako ho dostala do varu Hudba z Marsu opäť zaplnený a naplno roztancovaný.
Oi Va Voi - 'Crimea' (live @ Bažant Pohoda 2009, 17. 07. 2009)
Oi Va Voi - 'Travelling The Face Of The Globe' (live @ Bažant Pohoda 2009, 17. 07. 2009)
Záver náročného, no nezabudnuteľného festivalového dňa, sme venovali opäť Garnier aréne, v ktorej sme zastihli fragmenty šialenej americkej pandy (Death Sentence: Panda!), francúzskeho rocku (The Inspector Cluzo) a koncert brnenských Květov, ktorí sú známi tým, že dokážu podať svoje poetické príbehy spôsobom, v blízkom či ďalekom okolí nevídaným.
Květy - 'Opustit Bystroušku' (live @ Bažant Pohoda 2009, 17. 07. 2009)
Autori reportáže súcitia s pozostalými a držia palce všetkým zraneným, aby ich rany na tele aj na duši čím skôr preboleli.Tento report je zároveň podporou pre Michala Kaščáka a jeho tím a veríme, že aj dôkazom pre nezainteresovaných, že tento festival je omnoho viacej než len zábavou pre tisícky ľudí. Pohoda je fenoménom, ktorý sa za tie roky stal neoddeliteľnou súčasťou našich životov.
Viacej videozáznamov z Bažant Pohody 2009 nájdete na Myspace.
--
Autor a foto: Juraj Cagáň
Video: Juraj Cagáň, Zuzana Cagáňová
