Či sa vám to páči, alebo nie, koncert ZZ Top na Slovensku je pre krajinu kultúrnou udalosťou. Je to formácia, ktoré všade, kam zavíta, vzbudí viac či menej zaslúženú pozornosť – bez ohľadu na to, či ste fanúšikom ich južanského štýlu, majú bradáči už dávno vyárendované miesto v rockovej sieni slávy. Doprajem im to, napokon, pracovali na tom štyri desaťročia. A tak, nečudo, že v stredu 14. októbra ľudia na koncert ZZ Top do bratislavskej Sibamac Arény prišli a to aj v silnej konkurencii zápasu o vysnívaný postup na futbalový šampionát (či comebackového koncertu Richarda Müllera na neďalekých Pasienkoch).

Ak hrá kapela pokope štyridsať rokov, ťažko čakať, že sa bude mýliť, ťažko čakať priemernosť. Nedalo sa však nevšimnúť si, že zopár razy sa stroj na hudbu zadŕhal a aj výkony kapely ťažko hodnotiť inak ako priemer. Hudba ZZ Top je tak jednoduchá, ako len môže byť. One, two, three, four - a stroj šliape v nemennom tempe od začiatku do konca. Milovník komplikovaných harmónií si tiež nepríde na svoje - podstatou hudby bradáčov je ľudové, trojakordové, dvanástkové blues z Delty. Spevácky to tiež nie nič oslňujúce, mimochodom, v tomto ohľade je basák Dusty Hill na tom výrazne lepšie ako leader Billy Gibbons. Ak teda chcete výnimočný zážitok, musíte byť fanatickým fanúšikmi ZZ Top, alebo fanatickým študentom rockovej gitary, pretože práve Billy Gibbons a jeho gitara s charakteristickým, silným a hutným zvukom dvíha už štyridsať rokov kapelu z nudného priemeru k výšinám rockového Olympu. Myslím však, že ak nie ste fanatickým prívržencom ZZ Top, počas koncertu nevyhnutne musí nastať moment, keď sa začnete zamýšľať nad tým, v čomže väzí tajomstvo úspechu kapely, keďže hudba sama to asi nebude...

Je jasné, že v tomto prípade hral veľkú rolu marketing – imidž s bradami, čiernymi okuliarmi, chlpaté gitary, skrátka všetky tie z pohľadu Európana slabomyseľné americké lacné triky, pre to najširšie publikum na americkom Juhu. A rovnako tak hudba - rock do krčmy (to vôbec nie je myslené pejoratívne) – jednoduchá, ľudová muzika k plechovkovému pivu, či zvuková kulisa pri šichte za volantom kamiónu.

Bratislavskému publiku to očividne stačilo. Do hodiny a pol sa zmestilo, čo mohol rockový fanúšik spod Tatier poznať a čakať: kúsky ako 'Waitin' For The Bus', 'I'm Bad', 'I'm Nationwide', 'Cheap Sunglasses', 'Gimme All Your Lovin'', 'Tube Snake Boogie'...

Za zmienku určite stojí výborne prednesená Hendrixova 'Foxy Lady' – práve tu ukázal Gibbons naplno svoju triedu. Jeho 'Foxy' bola síce na rozdiel od Jimiho "fenderového" originálu predsa len znateľne viac "marshallovsky" hrubšia, tak či onak to bol jeden (ak nie jediný) vrchol večera.

Zhrnuté a podčiarknuté: som rád, že som videl a počul ZZ Top na vlastné oči a uši. Koncert v rámci turné Double Down Live Tour neprekonal moje očakávania, skôr ich potvrdil. Sledovať Gibbonsovu hru bol zážitok.

Ak by bradáči prišli opäť, pravdepodobne by som už nešiel. Keďže som však napokon stihol aj koniec futbalu v televízii, dá sa povedať, že nie som sklamaný.



Text: Ivan Čeredejev
Foto: Ján Heteš - Hudba.sk

Súvisiaci interpreti: ZZ Top