Pohoda tento rok oslávila svojich štrnásť rokov a, podobne ako v živote človeka, sa zdá, že je tento vek aj v prípade najväčšieho slovenského festivalu vekom dospievania. Po minuloročnej tragédii došlo nielen k zmenám v organizácii, ale aj v celkovom pocite z Pohody. Už to nie je len malý svet, v ktorom sa stretne niekoľko generácií priaznivcov (takmer) všetkých hudobných žánrov a umeleckých foriem. Pohoda 2010 bola aj svetom, kde človek nemusel navštíviť intelektuálny debatný krúžok, aby sa pri potulkách medzi pódiami zamyslel nad hodnotou života a blízkosťou smrti.

Protipólom k pietnemu miestu s motýlími krídlami bol rovnakým spôsobom označený sad slnečníc, ktoré rozkvitli až týždeň po festivale. Možno to tak malo byť - nerozkvitli pre tých, ktorí si počas krásneho víkendu užívali život, ale pre tých, ktorí oň po udalostiach spred roka prišli.

Minuloročné nešťastie citeľne ovplyvnilo aj program - snáď po prvýkrát v histórii Pohody bol pomer smutných a veselých predstavení a koncertov naklonený na stranu melanchólie a nostalgie. Od pôsobivého filmu Pohoda 13, cez sobotný koncert Slovenského komorného orchestra Bohdana Warchalu, ktorých prevedenie Vivaldiho Štyroch ročných období sa nieslo počas "hodinky ticha" celým areálom, až po koncerty José Gonzáleza alebo The xx, ktoré, či už ich Agentúra Pohoda do programu neskorého sobotného večera zaradila s týmto cieľom alebo nie, dopĺňali hĺbavú atmosféru štrnásťročnej Pohody.

Ostatne, spomienky na obete by vyzneli rozpačito, keby bol zvyšný program Pohody 2010 len o zábave. Čo sa vlastne nedá povedať ani o jednom z ročníkov - Pohoda bola vždy veľmi vnímavým a rozumným "dieťaťom"... Zvláštne pôsobila snáď len jedna z noviniek festivalu - kolotoče, pri ktorých mi na dostavenie nevoľnosti a predstavy katastrofických scenárov stačil pohľad. "Trenčianskemu tínedžerovi" možno vytknúť i ďalšie veci, na ktoré už riaditeľ festivalu Michal Kaščák oficiálne reagoval a väčšinu z nich zdôvodnil presvedčivo. Minimálne nedostatok tieňa však bol reálnym problémom. Alebo sme si príliš zvykli na tieňové siete od Armády SR, ktoré na posledných ročníkoch naozaj chýbajú...

Pohoda napriek nedostatku tieňa prekročila ten svoj. Ľudia festivalu stále veria, ak by sa predalo ešte 50 vstupeniek, bol by tento rok vypredaný. Na ročník 2011 bolo priamo na festivale predaných 665 vstupeniek. O dôvere k festivalu svedčí aj počet detí, ktoré rodičia vzali na Pohodu - z celkových 29 950 ľudí bolo v predminulý víkend na trenčianskom letisku až 650 vo veku do 12 rokov. Práve obrovská podpora ľudí pomohla organizátorom prekonať bolesť a rozčarovanie z tragédie nešťastnej trinástky. Svojim priaznivcom sa odmenili síce miestami smutným, no o to krajším podujatím, ktoré ostáva ozdobou hudobnej scény a kultúry na Slovensku.

Reportáže a fotoreporty z jednotlivých dní festivalu:

štvrtok - Prvý večer festivalu sa niesol v znamení spomienok (+fotoreport)
piatok - V piatok zažiarili BLAS, Ian Brown, Klaxons, Jana Kirschner i Sharon Jones (+fotoreport)
sobota - Vrcholmi sobotného programu boli Scissor Sisters, José González, The xx a Leftfield (+fotoreport)

Náš posledný fotoreport Igora Daniša z Pohody 2010 zachytáva najmä atmosféru a pohodu. V krátkych záznamoch koncert legendy The Stranglers a úžasných Polar Bear.




The Stranglers - All Day and All of the Night na Pohode 2010


Polar Bear - The Love Didn't Go Anywhere na Pohode 2010

--
Text: Patrik Marflák
Foto a video: Igor Daniš