Úvod šéfredaktora: Pri príležitosti mediálnej spolupráce s jedným z najväčších stredoeurópskych metalových festivalov - Brutal Assault, ktorým každý rok ožíva vojenská pevnosť Josefov - sa nám pritrafila dvojica slovenských vyznávačov extrémnej gitarovej hudby, ktorí sa ponúkli, že pre Hudba.sk pripravia reportáž. Peter Fedorčák a Juraj Pažický nakoniec natočili aj vyše šesťminútovú videoreportáž *, ktorá síce nespĺňa kvality televíznej publicistiky, ale o to lepšie približuje atmosféru festivalu. O profesionálne spracovanie nám vlastne ani nešlo, veď náš "štáb" tvorili len dvaja hudobní nadšenci s jedným fotoaparátom. Ich video a štyri a pol stranový text, ktorého skracovanie a úpravu som v polovici radšej vzdal **, prináša autentický pohľad hudobníkov, amatérskych novinárov, ale predovšetkým rozhľadených fanúšikov, na metalový sviatok roka v Českej (aj Slovenskej) republike.
** S metalovým žargónom je to vždy ťažké a subjektívny pohľad je v tomto prípade vlastne plusom. Nech sa páči:
Návraty do reality bývajú ťažké a sú o to ťažšie, keď predstavujú návrat z takého festivalu, akým bol Brutal Assault 2010. Z miesta, kde sa od 12. do 14. augusta stretla metalová Európa, aby spoločne oslávila 15. výročie tohto prestížneho festivalu, ktorý sa svojím obsadením 70 kapiel a počtom 13 000 návštevníkov začína radiť medzi európsku metalovú open-air špičku.
Kyvadlovú dopravu z minulých rokov nahradila oficiálna festivalová taxi služba, ktorú ste si mohli zavolať telefonicky, samozrejme k dispozícií bolo aj strážené parkovisko pre motorizovaných. Značne zväčšený bol priestor pre VIP stanovanie, ktorý zabral miesto pre obyčajné stanovanie a preto si ľudia museli pri hľadaní voľného miesta „šliapnúť do nôh” trochu viac než v predchádzajúcich ročníkoch.
Obliehanie vojenskej pevnosti Josefov začalo tento rok o deň skôr a tak už v stredu 11. augusta bolo možné vzhliadnuť vystúpenia niekoľkých českých i zahraničných kapiel. Warm-up party s ôsmimi kapelami, z ktorých polovica odpadla, sa zaobišla aj bez avizovaných headlinerov nultého dňa - Fear Factory. Fanúšikov to však príliš nenaštvalo, keďže „Továreň na strach” zahrala napokon v prvý oficiálny deň festivalu na pódiu zvanom Metal Shop Stage.
Deň 1.
Štvrtkové vystúpenie Fear Factory malo úspech, keďže za biciu súpravu zasadol legendárny Gene Hoglan a osemstrunovú gitaru neobsluhoval nik iný ako neskutočne „veľký” gitarista Dino Cazares. "Industrialisti" z USA spustili svoju strojovňu odhodlane hneď zo začiatku, sršali energiou dvadsaťročných mladíkov a všetko podporoval vynikajúci vokál Burtona C. Bella. Svoj koncert odohrali ešte pred ohlasovaním prvých zmien v hracích časoch. Ich komunikácia sa nezaobišla bez problémov, pre ktoré niektorí návštevníci zmeškali vystúpenie obľúbenej kapely Sepultura. Tá totiž "zarúbavala" na ľavom pódiu s názvom Jagermeister Stage už vo štvrtok namiesto piatka. Hrala s naozaj dobrým zvukom a odzneli aj tie najlegendárnejšie kúsky z čias Roots (1996) či Chaos AD (1993).
Medzi pódiami bola veľká obrazovka o rozmeroch cca 4x3 metre, predstavujúca dostatočne veľkú plochu, aby diváci uvideli aj detaily, ktoré by inak nemali šancu postrehnúť. Avšak nevkusné strihanie obrazu - tri strihy za sekundu – miestami znemožnilo vôbec niečo postrehnúť, čo bolo pre projekciu veľkým mínusom. Naštastie sa na ďalšie dni strihač "unavil" a frekvenciu kmitania prstov po obrazovom pulte znížil, stále však mohol menej strihať a viac spolupracovať s kameramanmi, ktorí odvádzali naozaj tvrdú robotu.
Bláznivá death-core formácia The Black Dahlia Murder predviedla skvelú show a hráčske umenie na vysokom rýchlostnom stupni, Obituary dali svoju groove death klasiku a Vikingovia Ensiferum svojím folk-death-metalom roztancovali fanúšikov. Pri vystúpení francúzskej kapely Gojira som si s úžasom na tvári vychutnal ich s prehľadom odohraný profesionálny set – do tejto chvíle to najlepšie na 15. ročníku Brutal Assault.
Koncert Children Of Bodom sa nepodarilo správne nazvučiť a tak kapela utŕžila kritiku, to sa však na festivaloch stáva. Keď má kapela vlastného zvukára, ten nemusí poznať aparát a keď je zvukárom majiteľ ozvučenia, nepozná zase kapelu... Navyše času na vyladenie zvuku medzi jednotlivými koncertami nie je veľa. Už v temnej noci sa ukázali pred svojimi skalnými fanúšikmi Gorgoroth, a epickejší Candlemass. Svoje kvality ešte v prvom dni stihli predviesť aj Despised Icon, a vizuálnu show nevídaných rozmerov na záver odprezentovali GWAR.
Návštevnosť bola obrovská a v areáli sa vytvorili rady úplne na všetko, vrátane oficiálneho merchandise stánku, kde sa oblečenie, hlavne štandardné veľkosti, minuli veľmi skoro. Usudzujem, že sa tak stalo preto, lebo po minulé roky mali tričká a mikiny Brutal Assault výbornú kvalitu aj dizajn. Tohtoročné ohlasy ľudí naznačili isté zhoršenie kvality, no obrázkové námety boli pekné a štýlové.
Ozvučenie zóny zvanej Prírodná tribúna, ktoré bolo jednou z tohtoročných noviniek, sa ukázalo ako neefektívne - reproduktory boli príliš roztiahnuté do strán a ich slabý výkon nemohol konkurovať deformovanému zvuku z vačšej diaľky od pódia. Vyvýšené miesto na prírodnom svahu si však aj napriek tomu obľúbila veľká masa ľudí, hlavne večer, kedy sa ponúkal nezabudnuteľný pohľad na obe pódiá spolu s kvalitnou svetelnou show.
Deň 2.
Po slušnej štvrtkovej nakladačke nás v piatok čakal večer plný hudobných géniov. Prvé "denné" kapely podali svoj štandard a fanúšikovia, ktorí si ich boli pozrieť, mohli byť s výkonmi spokojní. Šok pre nás prišiel až niečo pred štvrtou, kedy sa na pódiu začali zvučiť japonskí Sigh s prívlastkom avantgardný black metal. Tu by sa aj človek pozastavil nad slovom avantgardný, lebo okrem speváčky odetej v kostýme mŕveho anjela v štýle Hen-tai a držiacej v ruke saxofón sa žiadna avantgarda nekonala. Hudobný výkon a hlavne nápady a melódie boli dosť primitívne na to, aby vôbec nejaký priaznivec avantgardy zostal na ich vystúpení a tak pred pódiom zostala iba hrśtka ľudí.
Ďalšie podobné prekvapenia už neprišli a tak sme si mohli v pohode vychutnávať kapely hrajúce pred Necrophagist - jednou z najočakávanejších kapiel, ktorá mala v areáli počas bieleho dňa azda najväčšie publikum. Jej líder Mohammed Suicmez veľmi svižne vybehol na pódium a s celou "hordou" ukázali zúčastneným špičkový death metal pre skúsených progresívnych poslucháčov, ktorí zvukára častovali ostrými pohľadmi pri každom pochybení. Odzneli songy ako Stabwound, Seven, Foul Body Autopsy, Extreme Unction, Symbiotic In Theory, či Epitaph. Necrophagist predviedli technické vystúpenie a výkon hodný najvyššej death metalovej ligy. Miernym sklamaním však mohla byť nevyváženosť a výpadky vo zvuku, keď miestami zneli z reproduktorov prebasované kopáky a následne bola stiahnutá až zanikajúca basa, ktorá si naopak žiadala pridať volume, aby bolo počuť aj virtuózne vyhrávky.
Kapela Lock-up s Nicholasom Barkerom predviedla kvalitný výkon, no na druhom pódiu sa už schyľovalo k vystúpeniu headlinera piatkového večera, skladateľského a producentského génia menom Devin Townsend. Vystúpenie sa začalo oddiaľovať vďaka nepredvídaným problémom s technikou, ktorej bolo na pódiu požehnane, keďže Devin pri vystúpeniach používa aj množstvo elektroniky či reprodukované zvuky zo svojho notebooku. Všestranný hudobník v pravej chvíli vycítil, že je na čase predstúpiť pred nedočkavý dav a vysvetliť, čo sa deje. Kanaďan sršiaci humorom všetkých na pódiu pochválil, poďakoval sa im za pomoc, hodil do davu pár vtipov, hlavne na svoju adresu, aby následne oznámil: “This is the intro” (Toto je intro/úvod).
S prvými tónmi začali padať aj prvé kvapky a už o pár sekundy neskôr sa z náhle priviatej prietrže mračien spustil lejak, ktorý v tej chvíli prekvapil asi každého. Už o chvíľku sme stáli v kaluži, premočení na kosť. Zopár ľudí sa odišlo schovať, ale v tlačenici pod pódiom sme to ani nepocítili. Pred objektívom fotoaparátu koláž dažďových kvapiek a v pozadí génius vychutnávajúci si každý jeden tón metalovej jazdy. Z Devina sálala smerom k davu neskutočná energia a po chvíli už nikto dážď nevnímal. Odzneli Supercrash!, Addicted, Love, By Your Command a ďalšie. Majster previedol fanúšikov mnohými zákutiami svojej tvorby, úžasné gitarové tóny a zasnené pasáže striedal s metalovými nakladačkami – ako päsť na oko vydal hrdelný škrek a ten vzápätí nahrádzal jedinečným čistým melodickým spevom, ktorý mu kedysi vyslúžil aj miesto speváka u Steve-a Vaia. Townsend na Brutal Assault dokázal, že zahrá a zaspieva všetko a ešte k tomu spraví takú show, že nechcete, aby vôbec prestal hrať. Ale čas je neúprosný a tak aj tento jedinečný zážitok dospel ku svojmu koncu.
Vzápätí na druhej strane už Cannibal Corpse prišli priklincovať zmoknutý dav a rozbiť svojim priaznivcom tváre ťažkotonážnym death metalovým kladivom. George "Corpsegrinder" Fisher nakladal nádherný "kanál" striedaný šialeným škrekom a popri tom všetkom si išiel hlavu odkrútiť. Frontman par-excellence. Takto má vyzerať death-metalový masaker a "kanibali" vedia ako na to.
Ihsahn je meno, pri ktorom ma začína mraziť, lebo to, čo tento človek produkuje, už ani nie je z tohto sveta. Skladateľský poloboh so svojím projektom po prvýkrát zavítal do Čiech a predviedol sa v grandióznom štýle. Hral tvorbu zo všetkých troch albumov, odzneli skladby ako Called by The Fire, Citizen, Frozen Lakes On Mars, čo som však neočakával bol Unhealer. V štúdiovom podaní prispel vokálom Mikael Akerfeldt (Opeth) a tak som bol veľmi zvedavý, ako sa s týmto hudobným skvostom vysporiadajú Ihsahnovci na pódiu. Akerfeldtove melodické spevy spieval klávesák, ktorého treba pochváliť aj za veľmi energický, priam fanatický inštrumentálny výkon, a s jeho murmurom sa popasoval gitarista. Nebol to síce Mikael, ale napriek tomu bravúrne zvládnuté.
To isté platí pre celú kapelu a celý koncert tejto početnej svorky, keďže na pódiu boli okrem Ihsahna aj ďalší dvaja gitaristi, basák, klávesák a bubeník. Spievali všetci šiesti a tak sme mali možnosť vychutnať si komplexné viachlasé spevy. Gitary, dve osemstrunové a jedna šesťstrunová, lúdili nádherné melódie, hlboké spodky a komplikované aranže - všetko, čo metalista potrebuje pre ušnú nirvánu. Tak znel pre mňa najočakávenjší interpret a najväčší orgazmus z celého festivalu. Po takom výkone sa spamätávalo len ťažko a tak som sledoval Napalm Death zo zadných radov. Fanúšikov mali požehnane, bolo cítiť, že prišla hrať skutočná legenda a publiku sa odvďačili naozaj dobrým výkonom.
Ako sa druhý festivalový deň blížil k svojmu neodvratnému záveru, hladina alkoholu stúpala a Aura Noir, najškaredšia kapela na svete, sa pripravovala na svoje vystúpenie. Keď som ich počul na myspace, veľmi ma nenadchli a tak som ani nemal vysoké očakávania. Avšak venomácke rify, groovy rytmy a agresivita celého vystúpenia začali meniť môj postoj k tejto kapele. Po druhom songu som už spozornel a po treťom som dával vrtuľu. Prebudil sa vo mne „old-school” a ich vystúpenie som si vychutnal až do konca. Nevadili mi ani prestávky spôsobené výpadkami zvuku Blasphemerovej gitary, ktoré neodstránili ani výmenou aparátu ale až výmenou gitary. Tento talentovaný ex-mayhemák, v súčasnosti pôsobiaci v portugalskej kapele Ava Inferi, mi znovu ukázal svoju ďalšiu tvár. Apollyon, basák z Immortal, sa tiež nenechal zahanbiť a popri hraní na basu predviedol namakaný old school thrashový vokál.
Deň 3.
Grindovačka hneď na ráno v podaní Cock and Ball Torture určite veľa ľudí prebrala. Do večera stihlo odohrať veľa známych mien: nórsky blackový projekt Ragnarok, talianskí umní technici Sadist, strojovejší Sybreed, zbesilo rýchly Origin, stálica death metalu Macabre, aj švédska zábavná formácia Diablo Swing Orchestra. Veľmi rezko naladená sobotná várka kapiel sa postupne začala schyľovať k večernému finale grande. Voivod si zaspomínali na zosnulého gitaristu Pigiho a odohrali pekný, zväčša novšie ladený set. Tankard do nás nalial poriadny thrash, Dying Fetus zodpovedne a precízne odklepali a tak už pripravili pôdu pre švédskych profesorov vyššej matematiky hudobnej, Meshuggah. Rozhodne vrchol sobotňajšieho večera a jeden z najsvetlejších okamihov festivalu nezačínal práve najlepšie. Problémy s ozvučním pódia sa naťahovali, ponad hlavy preleteli nejaké pol litráky piva. Zaujímavý bol moment, kedy technik kapely vysvetľoval zvukárovi na pódiu, ako má pozapájané odposluchy na pódiu.
Napriek tomu sme sa dočkali a začalo psychedelické intro. "Mešugáči" vybehli na pódium plní energie a spustili snáď najviac energické vystúpenie celého fesitvalu. Atmosféra bola elektrizujúca a keď sa do vás zahryzli šialené polyrytmiky, boli ste v momente infikovaní. Bleed mi znel v ušiach ešte celý večer a nemohol som prestať pokyvkávať hlavou až do rána. Meshuggah dali všetkým poriadne do tela ako zvukom, tak svojou tvorbou, pričom točili hlavami, behali zo strany na stranu a preciťovali atmosféru vystúpenia spolu so všetkými v preplnenom dave. Oči vyvrátené dohora, vidieť len bielka, tvár zovretá kŕčom do psychopatickej grimasy. Takto vyzerá spevák, ktorého jediným nástrojom je jeho vlastné telo, ale hýbe sa na pódiu, akoby aj on zo seba dostával všetky melódie a rytmy spolu s gitarami a bicími. Nádherná, precízna súhra na pódiu. Odteraz už nebudem hovoriť "presný ako švajčiarske hodinky", ale "presný ako švédsky Meshuggah".
Hypocrisy je istota, super zvuk aj hudba. Peter Tagtgren je rozhodne veľká a uznávaná hudobná kapacita a tak bolo i pod pódiom cítiť jeho silnú auru. Navyše dokonale dirigoval celý svoj „orchester“, ktorý sa postaral o pravú švédsku death-metalovú atmosféru. Na koniec noci sa odprezentovali ešte nórski blackoví Sarke na čele s legendárnym Nocturno Cultom (ex Satyricon, Dark Throne) a Watain, ktorí sa snažili hrať aj s rekvizitami. Barren Earth zakončili hranie na pódiách. Ľudia sa spokojne bavili ešte ďalej pri pive s príjemným pocitom z dobre odvedenej práce ako organizátora, tak kapiel a fanúšikov.
Spätne ma mrzí len jediné - že som nestihol jedinú autogramiádu, ale pri tak plnom programe sa to ani nedalo. Človek nevedel kam skôr, hviezda striedala hviezdu, dobrá nálada všade okolo, všetci sa výborne bavili a tak niet divu, že sa nikomu nechcelo ísť domov. Týždeň po festivale nerozoberáme nič iné ako Brutal Assault. Podľa mnohých najvydarenejší ročník a tak sa všetci tešíme, ako sa o rok vrátime späť.
Brutal Assault 2010 reportáž
--
Autori textu, fotografií a videa: Peter Fedorčák a Juraj Pažický
Úvod: Patrik Marflák
O autoroch:
Peter Fedorčák je hudobník-multiinštrumentalista, hrá na metalové hudobné nástroje: gitara, basgitara, bicie, klavír a netradičný nástroj Chapmanstick (info na www.stick.com). Je aj moderátorom metalovej relácie Detektor Kowu na internetovom portáli www.srotowisko.sk a spolupracuje aj s popradským Rádiom Tour. Festival Brutal Assault navštívil už po desiaty raz.
Juraj Pažický je gitarista, oddaný metalista a fanúšik, ale aj človek, ktorý sa pohybuje v oblasti manažmentu. Na festivale Brutal Assault bol po prvýkrát, no nie naposledy. Autori článku spolu pôsobia v kapele The Crypt, ktorá hrá black death metal, no podľa ich vlastných slov čoraz viac smerujú k novým veciam, experimentom a fúziám s ďalšími žánrami.
--
