Jedna z najvýznamnejších európskych prehliadok súčasnej hudby spojená s konferenciou nabrala po covidovej pauze definitívne na obrátkach a úspešne pokračuje vo svojej takmer štyridsaťročnej tradícii. Eurosonic navštívilo viac ako 40-tisíc návštevníkov, z toho 4000 hudobných profesionálov, a podobne ako po minulé roky, ani tentokrát nechýbalo zastúpenie zo Slovenska, či už v koncertnej časti alebo na konferencii.
Domáca posádka každoročne iniciovaná festivalom Pohoda vyrazila do holandského Groningenu v zložení reprezentantov festivalov Pohoda a Sharpe, zástupcami kancelárie Lala Slovak Music Export, kapely Meowlau x Val a speváčky Tamary Kramar spolu s ich podpornými crews, fotografkou Oleksandrou Sherhinou, zastúpením Rádia_FM, redakcie Hudba.sk a verným fanúšikom Pohody Dušanom, držiteľom nekonečnej permanentky na festival, ktorého účasť bola vylosovaná popoludní o 15:00, presne v deň odchodu na showcase. Separátne sa prehliadky zúčastnili aj zástupcovia festivalu Grape.
Výprava, už tradične zorganizovaná v štýle školského zájazdu, vyrazila na cestu v utorok podvečer z Trenčína so zastávkami v Bratislave, Brne, Prahe a jednou menej očakávanou pred holandskými hranicami, kde autobus podstúpil dôkladnú colnú prehliadku nemeckých policajtov. Stredajší večer predstavil prvé esá z programu pozostávajúceho z neuveriteľných viac ako 260 vystúpení interpretov z 40 krajín, a taktiež prvé panelové bloky v rámci konferencie, na ktorej vystúpilo cca. 500 speakrov v rámci diskusií, prednášok, live rozhovorov, podcastov, workshopov či audiencií.
Zdroj: Oleksandra Sherhina
Historický úspech Pohody
V stredu sa konali odovzdávania cien Music Moves Europe Awards (MME) a najmä prestížnych European Festival Awards (EFA), v ktorých boli nominované aj oba zúčastnené festivaly – Pohoda v kategórii najlepších stredne veľkých európskych festivalov, v kategórii Take a Stand, určenej festivalom angažovaným v politických či sociálnych témach, a v kategórii Event Safety poukazujúcej na zabezpečenie bezpečnosti a komfortu účastníkov. Mladší a nemenej kvalitný showcase festival Sharpe, neoddeliteľne spätý s bratislavským kultúrnym centrom Nová Cvernovka, bol nominovaný v kategórii Top 10 najlepších malých európskych festivalov.
Pokojným priebehom oceňovania napokon otriasla nespútaná vlna nadšenia prichádzajúca predovšetkým z ľavej strany publika usadenom vo veľkej sále kongresového centra De Oosterpoort. Pohoda sa prvýkrát vo svojej vyše 25-ročnej histórii stala najlepším stredne veľkým európskym festivalom – do užšieho výberu ju svojimi hlasmi v rámci hlasovania, v ktorom sa zúčastnilo viac ako 300-tisíc ľudí, posunuli fanúšikovia, vo finále potom rozhodla odborná porota.
Zdroj: Oleksandra Sherhina
Kaščák: Ak by existovala cena pre festivalových fanúšikov, vyhrali by ju tí naši
Tím Pohody na čele s jej riaditeľom Michalom Kaščákom neskrývali nadšenie a ich radosť bola jednou z najväčších v priebehu večera. Kaščák vyzdvihol potrebu vzájomnej pomoci medzi festivalmi, ďakoval svojmu tímu, partnerom, agentom aj ostatným nominovaným festivalom za dlhoročnú pomoc, vzájomné zdieľanie nápadov a inšpiráciu. Vo svojom príhovore tiež vyzdvihol slobodu ako základ festivalu Pohoda a fakt, že organizovať festival v slobodných podmienkach nie je samozrejmosťou, v rámci čoho salutoval prítomnému Vladovi Jaremčukovi z ukrajinského festivalu Atlas Week. Podotkol tiež, že pred označením hudobný priemysel uprednostňuje označenie festivalová komunita a organizáciu festivalu vníma ako službu.
"Nech to vyznie akokoľvek pateticky, získanie tohto ocenenia spomedzi všetkých tých úžasných festivalov, ktoré v Európe existujú, považujem za malý veľký zázrak. Je to pre nás mimoriadne dôležité práve teraz, keď neprežívame najjednoduchšie obdobie. Preto som veľmi hrdý na to, že túto cenu máme, som hrdý na ľudí, ktorí festival robia a hlavne na ľudí, ktorí festival tvoria – našim návštevníkom. Som presvedčený, že ak by existovalo ocenenie najlepší festivaloví fanúšikovia, vyhrali by ho každoročne práve tí naši," prezradil Kaščák pre Hudba.sk bezprostredne po ukončení večera.
Zdroj: Oleksandra Sherhina
Pohoda si tak po premenených nomináciách na ocenenia Take a Stand a Award for Excellence and Passion z roku 2019 (toto ocenenie získal priamo Michal Kaščák) a Green Operation award z roku 2018 na konto pripisuje už v poradí štvrtú a – nakoľko ide o uznanie festivalu v celej jeho komplexnosti – najdôležitejšiu cenu European Festival Awards. Nejde pritom len o ocenenie pre Pohodu, ale o úspech, ktorý má v prípade tak malej krajiny, akou je Slovensko, o to väčší význam.
Slovenskú hudobnú reprezentáciu na Eurosonicu ovládli ženy
Ak na Pohode alebo na Grape pre hudobného nadšenca platí, že človek sa potrebuje aspoň rozdvojiť, aby stihol všetko, čo chce vidieť, tak na Eurosonicu sa potrebuje minimálne roztrojiť či rozštvrtiť. Kapely a interpretov vystupujúcich v takmer dvoch desiatkach priestorov vyberá komisia v spolupráci s exportnými kanceláriami jednotlivých krajín, čo býva samo o sebe zárukou zvládnutia nástrojov a určitého levelu hudobnej produkcie. O dostatok kvalitných hudobných aktov je tu skrátka postarané.
Koncept festivalu spočíva v obsadení umelcov najrôznejších žánrov v predovšetkým klubových koncertných priestoroch roztrúsených po meste, no tiež v kostole, v kongresovej sále, v stane na námestí, v divadlách, krčmách či v predajni platní. Také množstvo návštevníkov mesta si nechá ujsť máloktorý miestny podnik, a tak býva niekedy problémom zistiť, ktorý práve prebiehajúci koncert v niektorom z mnohých výkladov ešte je súčasťou festivalu, a ktorý už nie. Relatívne skromná účasť buskerov v historických uličkách Groningenu sa dá vysvetliť len nízkymi teplotami alebo strachom, že by ich zrazil niektorý z kvanta neodmysliteľných práve prechádzajúcich bicyklov.
Zdroj: Oleksandra Sherhina
Aby toho nebolo málo, v bludisku krčmy De Drie Gezusters (U troch sestier) sa paralelne s Eurosonicom koná festival Pinguin Radio Showcase, akási pankáčskejšia alternatíva s mnohými vnútornými pódiami, ktorá je na rozdiel od hlavného eventu zdarma. Jedným zo zakladajúcich členov tohto festivalu je Bas Barnasconi z Bazookas, ktorý podľa istej legendy tento kontra-festival založil po tom, čo dramaturgovia Eurosonicu opakovane nepozvali Bazookas vystupovať.
Jednou zo slovenských kapiel, ktoré vystúpili na minuloročnom Pinguin Radio Showcase, bola práve energická mladá trojica Meowlau x Val, ktorá sa tento rok predstavila už v riadnom programe Eurosonicu, a to vďaka nominácii rádia_FM. Zostava vystúpila na hornom pódiu klubu Maas v strategickom centre mesta. Frontmanské duo Laura Jašková (gitara, basgitara) a Valentína Vlková (spev) doplnené bubeníkom Martinom Miklisom podalo sebavedomý výkon a svojou naživo hranou kombináciou drum&bassu a pomalších elektronických plôch s popovou pesničkovou formou nemalo problém rozhýbať naplnený parket. V 40-minútovom sete (čo je štandardná dĺžka vystúpení na showcase festivaloch) zaznela aj skladba Groningen z aktuálneho EP Daydream, ktorá vznikla z nápadu nahratého na mobil počas ich vlaňajšej návštevy mesta.
V strhujúcom a suverénnom pódiovom prejave oboch muzikantiek sa do veľkej miery prejavuje ich časté koncertovanie nielen s projektom Meowlau x Val, ale tiež s áčkovými slovenskými kapelami – v prípade Laury Jaškovej je to Billy Barman, u Valentíny Vlkovej zas Jana Kirschner. Je len otázkou času, kedy si ich živočíšny drive s obrovským potenciálom podloženým skúsenosťami všimnú profesionáli zo zahraničia.
Zdroj: Oleksandra Sherhina
O čosi menej vďačný priestor dostala Tamara Kramar s kapelou, pre ktorú bolo premiérou vystúpenie v klube All Round s akusticky nie ideálnym betónovým stropom. Navyše 24-ročná speváčka a autorka narazila na hluchšie miesto organizácie festivalu, ktorý zlyhal pri príprave vopred zaslaného kapelného rideru. Nebolo to však napokon nič, čo by ovplyvnilo vynikajúci výkon zostavy.
Tamarin charizmatický spev na hranici popu, jazzu a soulu, sprevádzaný trúbkou Michala Cálika, klávesmi Petra Kunza, basou Miša Šelepa, bicími Mattiu Müllera a so zvukovým supportom Filipa Boskoviča, bol napriek spomínaným problémom jedným z najpríjemnejších a najpohodovejších momentov štvrtkového večera. Svojimi piesňami priestor zaliala presne tým teplom, ktoré v januárových holandských uliciach chýba, a ukázala, že má na hudobnej scéne nepochybne sľubnú budúcnosť.
Zdroj: Oleksandra Sherhina
Shout-out pre Čechov aj zvyšok Európy!
Naši západní susedia poslali tento rok do Groningenu tri rockové zostavy, z ktorých všetky podali excelentný výkon. Pražská štvorica I Love You Honey Bunny už má skúsenosti z veľkých pódií a vystupovanie v kluboch má dávno zvládnuté, navyše je zostava okolo Sebastiana Jacquesa a Martina Šolca lepšia každým vystúpením, ktoré som mal možnosť vidieť. Svoje indie-rockové kompozície preplietla aj v Holandsku kvalitnou šou, na ktorú sa pozeralo mimoriadne dobre.
V rovnakom, a minimálne rovnako zaplnenom, priestore predstavili tracky z novučičkého albumu born into this only to get through this surovejší brnianski Sinks, ktorí už teraz patria medzi v zahraničí najčastejšie vystupujúce české kapely. Svedčí o tom aj fakt, že v rámci svojej cesty do Groningenu zahrali aj v nemeckých mestách Hamburg a Kassel. Autentický spev Antonína Miku a overdrivové riffy spoločne s brilantne zvládnutou rytmickou kombináciou basáčky Venduly Pukyšovej a bubeníka Petra Štímela tvoria naživo živočíšne fungujúci post-punk. Byť Dannym Boyleom, ich hudbu by som obsadzoval ako prvú do tretieho Trainspottingu.
Bravúrne zahrali aj Island Mint, výhercovia českého exportného projektu Rádia Wave s názvom Czeching. Svoj pripravený showcasový set predstavila táto shoegazeovo/garage-rocková zostava už v nedeľu vo vypredanom pražskom klube Café v Lese, kde pôsobil príjemne, no nijak prevratne. Napriek tomu, že išlo o úplne rovnaké skladby, vo výklade klubu Maas podala kapela dosť možno výkon svojho života. Osadenstvo klubu nechávalo za každou skladbou nadšené reakcie a outro záverečnej skladby Sea radím k najkrajším a najefektnejším koncertným záverom Eurosonicu.
Zdroj: Oleksandra Sherhina
Pre už teraz nadštandardný rozsah článku ďalej spomeniem len tie projekty, ktoré zanechali počas troch večerov najväčší dojem. Stredajší večer nám nápaditými a farebnými kompozíciami pripomínajúcimi alt-j krížených s Chetom Fakerom spríjemnil projekt Mihail z Rumunska. V štvrtok dopoludnia zaujalo svojími indie-rockovými skladbami v komornom priestore hudobného obchodu Platosonic dievčenské kvarteto Loupé.
Veľký stan na námestí do posledného miesta naplnili domáci The Vices s výzorom Beatles a energiou The Hives, o hodinu neskôr ho absolútne ovládli Ukrajinci Kalush Orchestra, ktorí prileteli do Holandska z koncertnej šnúry v USA. Víťazi Eurovízie kombinujúci folklórne kozácke prvky s úderným rapom boli pravdepodobne jedným z najväčších mien festivalu, na ktoré sa bolo možné dostať. Pri mnohých ostatných väčších menách, predovšetkým z Británie, to žiaľ kvôli limitovaným kapacitám venues vôbec nebolo samozrejmosťou.
Zdroj: Oleksandra Sherhina
Piatok ovládlo Grand Theatre, jeden z najkrajších a najväčších priestorov Eurosonicu, švajčiarske duo Psycho Weazel. Oku aj uchu lahodiaca smršť s prvkami techna, skreslených vokálov aj italo disca premenila divadelnú sálu na nefalšovanú raveovú párty. Silnou nostalgiou zas zaujala speváčka Thala s kapelou v legendárnom klube Vera (vo svojich začiatkoch v roku 1989 tam hrala aj Nirvana), ktorá energiou postavenou na silných gitarách pripomínala to najlepšie z komba Avril Lavigne či Olivie Rodrigo. Čerešničkou večera sa stala hravá berlínska zostava Wax Museum, ktorá premenila kongresové centrum Forum na euforický tancujúci kotol.
Slovenská konferenčná účasť: od nových výziev promovania talentov po Ukrajinu
Neodmysliteľnou súčasťou podujatia je konferencia v profesionálnom kongresovom centre De Oosterpoort, počas ktorej prebiehajú na chodbách priebežné mítingy hudobných profesionálov a najrôznejšie sessions. Pri toľkých bodoch rozmanitého programu je náročné ustrážiť kvalitu každého, a tak som si aj počas mojej druhej návštevy Eurosonicu potvrdil, že jednotlivé diskusie či prednášky majú vo všeobecnosti kolísavú úroveň. Základom je mať vybratú alternatívu v prípade, že primárna prednáška nenapĺňa očakávania. Tým najlepším, čo sa mi podarilo stihnúť, bola diskusia na tému Changing music media landscape o aktuálnych podmienkach hudobných médií, kde komentovali výzvy extrémne rýchlo meniaceho sa hudobného prostredia Lisa Wright z magazínu DIY či Sonia Narang z NPR Sessions.
Slovenskí zástupcovia vystupovali v troch častiach – Paula Poštolková sa zúčastnila diskusie o propagovaní nových talentov z pozície šéfdramaturgičky Novej Cvernovky, počas čoho vypichla najmä potrebu spolupráce európskych kultúrnych centier, potrebu zdieľania skúseností a vzájomný brainstorming. Michal Kaščák zas spolu so spomenutým Vladom Jaremčukom vystupovali v diskusii Lust for Live in Ukraine, kde spolu opisovali nesmierny kultúrny potenciál Ukrajiny a rozoberali spôsoby a najrôznejšie prebiehajúce iniciatívy s účelom pomôcť krajine odolávajúcej agresii vojenského agresora. Ako speakerka sa počas bloku CEE Conect predstavila aj bookerka a manažérka Katja Thalerová, ktorá sa minulý rok ako jediná Slovenka umiestnila v rebríčku New Bosses mazazínu IQ medzi špičkou nových hudobných profesionálov.
Zdroj: Oleksandra Sherhina
Sharing is caring
Je pravdou, že Eurosonic býva kritizovaný za predaj príliš veľkého množstva lístkov, čo spôsobuje, že sa návštevníci často nedostanú na vyhliadnutého interpreta, a každoročne sa ho tiež zúčastňuje menej predovšetkým britských, pre európsky biznis mimoriadne relevantných agentov. Tento rok panovala v zákulisí podujatia napätejšia atmosféra aj kvôli nezhodám medzi dlhoročným organizátorom Eurosonicu a exriaditeľom viacerých holandských exportných kancelárií Ruudom Berendsom a zvyškom tímu Eurosonicu, nakoľko však počas udeľovania cien získal práve Berends zaslúžilé ocenenie Lifetime Achievements Award, spory, zdá sa, dopadli na mierovom stole.
Atmosféra festivalu je do veľkej miery postavená na stretnutiach a zdieľaní. Výnimočne slnečnému Groningenu panovali počas troch dní všadeprítomné úsmevy a výborná nálada nielen na baroch v jednotlivých venues, či počas obligátneho stolno-futbalového turnaja organizovaného Pohodou priamo v De Oosterporte, ale aj v uliciach, na chodbách kongresového centra, a samozrejme na lodiach, kde tradične prespávala a tri dni spolunažívala slovenská posádka aj s jej neprehliadnuteľným kapitánom Gabom Šebom z tímu Pohody. Tento aspekt je sám o sebe pre každého účastníka výpravy nezabudnuteľným zážitkom, a na slovenskej reprezentácii je to vidieť a cítiť na každom jej kroku.
Optikou pozorovateľa je to práve otvorenosť a vzájomné obohacovanie, čo robí Eurosonic popri žánrovo komplexnej dramaturgii a všadeprítomnom "talent-huntingu", podobne ako iné showcasy, podstatným. Napriek tomu, že sa z radov skúsených matadorov ozvali na jeho pravidelnú návštevu aj skeptické hlasy, je neopomenuteľným faktom, že Slovensko je aj vďaka konzistentným a pravidelným účastiam na tomto podujatí na hudobnej mape Európy každým rokom viditeľnejšie. A po tomto roku má navyše aj objektívne najlepší festival svojej "váhovej kategórie" v Európe.
Zdroj: Oleksandra Sherhina
Zdroj: Oleksandra Sherhina
Zdroj: Oleksandra Sherhina
Zdroj: Oleksandra Sherhina
Zdroj: Oleksandra Sherhina
Zdroj: Oleksandra Sherhina
Pozrite si celý fotoreport zo slovenskej výpravy na Eurosonic 2024
Autor: Matej Kráľ
Vznik tohto článku v rámci projektu "Hudba.sk - hudobná publicistika v roku 2024" z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
