Nie vždy platí, že najväčšie meno v lineupe festivalu ponúkne najsilnejší hudobný zážitok. Nestalo sa tak ani na prvom ročníku nového mestského festivalu BA City Beats - headliner druhého dňa Wyclef Jean bol pre mnohých fanúšikov sklamaním. Napriek tomu ani v piatok o kvalitné vystúpenia nebola núdza.
Diskotékar Wyclef
Aj Wyclef Jean hral, vzhľadom na svoje niekoľkominútové meškanie a avizovaný nutný koniec diania na hlavnom pódiu už o 22:00, iba necelú hodinku. Rozhodol sa do nej vtesnať čo najviac hitov, svojich aj cudzích. V prvej polovici zazneli pecky od jeho domovskej formácie Fugees - spievané časti najväčších hitoviek Ready or Not, Killing Me Softly, či Fu-Gee-La s ním stovky fanúšikov pod pódiom odkričali na plné hrdlo. Z hľadiska atmosféry tak patril koncert nepochybne k jedným z vrcholov festivalu. Wyclef skvele pracoval s publikom, komunikoval verbálne aj gestami, hneď v úvode zišiel až tesne pred zátarasy k fanúšikom, neskôr si zase na pódium vytiahol odvážlivca, s ktorým si vymenil tričko a na pobavenie mnohých ho nechal i spievať.
Ako skvelý showman sa ukázal aj v roku 2005 na koncerte v bratislavskej Inchebe, kde Fugees odohrali svoje vôbec posledné spoločné vystúpenie. Vtedy naplno predviedol aj svoje hudobné kvality a práve vďaka nemu vyznel koncert, napriek rozporom medzi členmi formácie, skvele. Na BA City Beats síce zopakoval pár cirkusových kúskov, ako napríklad hru na gitare za hlavou alebo brnkanie na struny jazykom, no ináč bol jeho hudobný výkon tentokrát veľkým sklamaním. V zostave s bubeníkom, basákom a dídžejom bolo najviac počuť majstra za mixpultom - v podstate všetky skladby boli reprodukované, a nie ako inštrumentálne podmazy, ale v plných verziách s vokálmi. Miestami tak koncert pôsobil akoby Wyclef robil "hype mana" cédečku. Inými slovami - karaoke.
Tých pár gitarových sól, minútka za klávesami a nie vždy 100%-ný rap a spev do playbacku je na koncerte takej hviezdy skutočne málo. Hity, na ktorých Wyclef spolupracoval s ďalšími slávnymi menami ako Shakira (Hips Don't Lie) alebo Carlos Santana (Maria Maria), však mali u značnej časti festivalového publika úspech, rovnako ako kultová skladba Smells Like Teen Spirit od Nirvany. Na jednej strane to bola skvelá energická bodka za dianím na hlavnom pódiu, na zároveň to pre jej zaradenie do setlistu, podobne ako v úvode pri skladbe Jump Around od House of Pain, pôsobilo viac ako na lacnej diskotéke než na koncerte trojnásobného držiteľa Grammy a jedného z najvšestrannejších hudobníkov posledných dvoch dekád.
Zdroj: Marko ErdWyclef Jean na BA City Beats 2013 - viac fotiekAloe Blacc vs. The Boxettes
Omnoho viac muzikantského umenia ukázal predtým na hlavnom pódiu Aloe Blacc so svojou kapelou. Reparát z vlaňajšej Pohody, kde bol koncert pár minút pred hitovým finále prerušený kvôli búrke, mal síce menejpočetné publikum, ale príjemná zmes funku, soulu a klasického R&B patrila k tomu najlepšiemu, čo sme počas dvojdňovej akcie mohli vidieť a počuť. Šancu prejaviť sa dostali aj fanúšikovia. V koridore, ktorý poslušne vytvorili, predviedol odviazané tanečné číslo mladý párik, ktorý si vyslúžil rovnako silný potlesk ako hudobníci za svoje sólové výkony počas záverečnej predstavovačky. Škoda len, že jeden z najmuzikálnejších koncertov celého podujatia sa nekonal v pôvodne plánovanom neskoršom čase, keďže program bol kvôli štvrtkovým sťažnostiam skrátený o dve hodiny.
To viedlo aj k zhusteniu harmonogramu, a tak na vedľajšom B stagei približne v polovici Blaccovho vystúpenia finišovali The Boxettes, ktoré som od začiatku tipoval na jeden z vrcholov festivalu. Vokálne kvinteto združené okolo beatboxovej šampiónky Belle "Bellatrix" Ehresmann (viac o kapele) predstavilo prevažne vlastnú tvorbu, zaznel však aj hit Waiting All Night od jedného z headlinerov predošlého dňa (Rudimental). Príjemným prekvapením boli vyrovnané spevácke výkony - v hlavnej úlohe sa postupne predstavili všetky členky okrem Bellatrix, ktorá však očarila masívnymi basovými linkami a v samom závere predviedla aj kus rytmickej improvizácie. Vďaka striedaniu pri speve a netradičných kompozíciách skladieb, ktoré prechádzali od jazzu, cez R&B a hip-hop až k tanečnej elektronike, si sympatické Londýnčanky napriek silnej konkurencii hlavného pódia dokázalo udržať pozornosť väčšiny publika od začiatku do konca. Ostáva len dúfať, že to nebola ich posledná návšteva u nás.
Zdroj: Marko ErdThe Boxettes nesklamali - pozrite si všetky fotky zo soboty aj z piatkaVeľa interpretov, málo ľudí
Počas druhého festivalového dňa si na svoje prišli aj fanúšikovia kubánskeho jazzu (Glenda López), soulu (Vivian Sessoms), či mladej britskej indie scény (Everything Everything). Piatkový záver na Tyršovom nábreží patril rakúskemu projektu Tosca, ktorý prešiel od downtempa až k tanečnej elektronike a naladil ľudí na afterpárty v klube Loft!, kde sa niekoľko stoviek návštevníkov festivalu ďalej bavilo na koncerte Veca so Škrupom a tiež na skvelom tanečnom sete Stereo MCs. Tí v úlohe dídžejov ukázali, že rozhodne nepatria do starého železa a ponúkli vytrvalcom skvelý náklad súčasného housu, deep housu, uk funky a bassline. Nie je diskotéka ako diskotéka...
Okrem Veca dostala zo slovenských interpretov priestor aj Jana Kirschner, ktorej koncert otvoril piatkový program. Veľká škoda, že jej vystúpenie videlo len pár ľudí, pretože podľa ohlasov pôsobilo ako balzam na dušu. Podobným prípadom boli aj štvrtkové vystúpenia Tomáša Slobodu & Sounds Like This a Polemicu, ktorým takisto najviac zo všetkého chýbalo publikom. Pre budúcnosť by tak možno nebolo zlou voľbou dať kvalitným domácim menám priestor v neskorších hodinách, niekde uprostred harmonogramu. Tento rok to v tomto smere vyhral Martin Valihora, ktorý si zabubnoval s Glendou López a neskôr aj v "prime time" s Vivian Sessoms, no aj vyššie spomenutí zástupcovia domácej scény dokázali, že v ničom nezaostávajú za hosťami zo zahraničia.
Na jednej strane je pri prvom ročníku podujatia pochopiteľné, že sa organizátori snažili postaviť program, ktorý zaujme pestrosťou aj počtom zahraničných mien. Vzhľadom na bratislavskú "dochádzku" na podobné podujatia ale nemá veľký zmysel štartovať už popoludní, čo sa potvrdilo aj tentokrát, navyše keď sa festival konal cez pracovné dni (prečo nie piatok a sobota, či dokonca nedeľa?). Vzhľadom na tohtoročnú účasť (približne 2.500 ľudí) by možno bolo lepšou voľbou menej mien za nižšie vstupné. V tom prípade by ale dramaturgia festivalu musela zúžiť svoj žánrový záber a zamerať sa na určité skupiny fanúšikov, prípadne ponúknuť dva rôznorodé dni zamerané na rôzne cieľovky. V neposlednom rade budú musieť organizátori pre budúcnosť viac myslieť aj na zvyšok Bratislavy a snažiť sa minimalizovať hluk vhodnejším natočením pódií, aby mohla produkcia skutočne pokračovať aspoň do polnoci.
Napriek viacerým problémom a nižšej účasti sú však organizátori s priebehom premiérového ročníka spokojní. "Chceli by sme vyzdvihnúť návštevníkov, ktorí sa správali naozaj príkladne a prispeli k skvelej atmosfére festivalu. Veríme, že sme ich potešili a niektorým dokonca splnili ich koncertné sny. Podarilo sa nám dostať hudbu do centra mesta a do Bratislavy doviesť interpretov, ktorí by tu inak možno nikdy nevystúpili. Veríme, že sme v tomto smere nepovedali posledné slovo," zhodnotil BA City Beats v sobotu predpoludním PR manažér festivalu Ján Papač.
PS: Wyclefa máme napriek všetkému stále radi, a tak Vám v najbližších dňoch prinesieme exkluzívny rozhovor. A už zajtra si môžete prečítať aj rozhovor s Katy B.
Zdroj: Marko ErdBA City Beats 2013 - viac fotiek ľudí nájdete v galérii na našom FacebookuAutor: Patrik Marflák
Foto: Marko Erd
Súvisiaci interpreti: Wyclef Jean
