Hlavná stránka

>

Magazín

>

Reportáže

>

Uprising si poradil aj s búrkou, upršaný sobotný večer prekonal očakávania

Uprising si poradil aj s búrkou, upršaný sobotný večer prekonal očakávania

25.08.2014 - 15:00 | Patrik Marflák

Pravidelní návštevníci najväčšieho bratislavského festivalu si v sobotu určite spomenuli na dramatický ročník 2011, kedy bol Uprising kvôli nepriaznivému počasiu prerušený na osem hodín a niektoré z najočakávanejších sobotných koncertov sa konali až po polnoci za účasti ani nie polovice návštevníkov oproti prvému dňu.


Tento rok sa našťastie scenár neopakoval. Dážď je súčasťou Uprising Reggae Festivalu takmer každý rok, organizátorov tak napriek búrkovej intenzite neprekvapil a so situáciou si poradili bez problémov. Počasie napokon znemožnilo hudobnú produkciu iba na dve hodiny a v upravenom večernom programe vystúpili všetci umelci. Na menších scénach sa niektoré koncerty poskracovali či poposúvali, aby sa do nahusteného programu "zmestili" aj Moja Reč (Aréna stage), Jah Sun a Ward 21 & Marcy Chin (Dancehall stage). Na hlavnom pódiu pritom večerný lineup prebehol iba s párminútovým posunom, v podstate takmer podľa pôvodného "slnečného" plánu.

"Uprising 2014 bol pekným dôkazom, že ani blato a dážď tu nedokážu pokaziť náladu ľudí. A pre mňa je veľkým ocenením aj to, že mi všetci interpreti, ktorí k nám prišli z vystúpenia na jednom z najväčších reggae festivalov na svete Rototom Sunsplash - Jah9, Junior Kelly, Raphael, Lion D, Iration Steppas a všetci tour manažéri - povedali, že to máme všetko oveľa lepšie zorganizované a celkovo lepší festival a jeho servis. To ma naozaj potešilo," hovorí jeden z organizátorov Sveťo Moravčík.

Čo sa týka organizácie, areálu tento rok veľmi pomohli plastové podlahy pred pódiami, takže návštevníci sa s rozmočeným trávnikom a blatom stretli v podstate iba pri presunoch medzi jednotlivými scénami. Dobre zvládnutá bola aj komunikácia - fanúšikovia sa počas celého festivalu mohli všetko podstatné, vrátane zmien v sobotnom programe či fotky s odporúčanou výbavou (gumáky a pršiplášť), dozvedieť na Facebooku. Aj vďaka tomu bol areál v sobotu večer napriek nepriazni počasia takmer rovnako plný ako v piatok - odhadom vyše 10-tisíc fanúšikov. A hoci večerný program takmer po celý čas sprevádzal mierny dážď, sobotnú noc možno vďaka skvelej dramaturgii pokojne zaradiť medzi najsilnejšíe v sedemročnej histórii festivalu.

Shaggy, Uprising 2014Shaggyho a ďalšie hviezdy upršanej soboty si fanúšikovia nenechali ujsť - celý fotoreport

Uvedomelý hip-hop aj kvalitný "diskorap"

Po neplánovanej prestávke sa ako prví na hlavnom pódiu predstavili po 19tej The Skatalites, ktorí mali pôvodne vystúpiť dve hodiny predtým. Žáner ska bol tento rok na Uprisingu zastúpený poslabšie, no táto legenda to fanúšikom dokonale vynahradila. Energický koncert vytiahol ľudí zo stanov aj napriek vytrvalému dažďu. Postupne prichádzali aj ľudia z mesta a už po pol deviatej mal raper KRS-One priestor pod hlavným pódiom úplne zaplnený. Dídžej pred jeho vystúpením publikum na zmenu štýlu naladil selekciou najväčších hip-hopových klasík a KRS-One následne naživo ponúkol tie svoje - Outta Here, Sound Of Da Police, MC's Act Like They Don't Know, Represent The Real Hip Hop alebo Step Into A World (Rapture’s Delight). Výborné boli aj jeho freestyle vsuvky, napríklad keď fotografom pod pódiom v rýmoch radil, aby ho okrem fotenia aj natočili na video a vydali DVD, pričom 20% z predaja pôjde preňho. V pestrom koncerte zazneli okrem old school hip-hopu aj súčasné skladby s drsnejším elektronickým zvukom s prvkami dubstepu či minuloročná novinka The Invaders s reggae podmazom, ktorú raper venoval Mexičanom a odsudzuje v nej imigračnú politiku Kalifornie.

Okrem stálice amerického rapu, ktorá stále má čo povedať, dostali na Uprisingu priestor aj zástupcovia slovenskej a českej hip-hopovej scény. V piatok sa o veľkú šou postarali napríklad BoyBand, no väčšina známych mien vystúpila v sobotu. Presunutá Moja Reč a jej Komplot Band síce hrali na menšom pódiu, ale v lepšom večernom čase, vďaka čomu bola atmosféra koncertu legendárna ako Supove odpálené hlasivky. Zábavnú šou ponúkli aj Bekim, ktorému asistovali chalani z Medial Banana, či o pár hodín neskôr Vec a Škrupo. Ich koncert bez dídžeja, ale zato s hitmi z albumu Stereo Farbo Slepo, doplnenými o hitovky ako Ruky hore, Turista alebo Na horách, na konci ešte vygradoval Zverina, ktorý na pódium vybehol ako správny "gangsta" s dolámaným červeným dáždnikom. Najväčšiu šou (z toho, čo som absolvoval) však do Dancehall stanu priniesla mnohočlenná partia okolo Cocomana a Dr. Karyho. V skratke: nezastaviteľný prúd energie a množstvo štýlov, od ragga až po takmer "diskorapové" refrény, za ktoré sa s rukou hore nemusíte hanbiť.

Intímny Chronixx vs. Shaggyho boombastická šou

Príjemným prekvapením sobotného večera bol Chronixx, "predskokan" Shaggyho na hlavnom pódiu. Jeho tvorbu som doteraz nepoznal, no rozhodne patrí medzi reggae umelcov z nastupujúcej generácie, ktorých sa oplatí počuť. Iba 21-ročný spevák vytvoril intímnu atmosféru plnú precítene zaspievaných skladieb a pozitívnej energie. S kapelou Zinc Fence Redemption sa síce veľmi kvalitne predviedli aj v rýchlejšej dancehallovej polohe, no jeden z najsilnejších momentov na tohtoročnom Uprisingu prišiel, keď spevák s odzbrojujúcim úsmevom požiadal o zhasnutie svetiel na pódiu, a publikum vyzval, aby zapálili svoje zapaľovače. Napriek vytrvalému dažďu sa objavili desiatky svetielok a bolo to symbolické - akoby ten kontrast ohňa uprostred množstva vody reprezentoval dušu Uprisingu, a zároveň samotný koncert, ktorý bol so svojou pokojnou atmosférou v programe plnom energických vystúpení výnimočný ako ten plamienok v daždi.

Koncert hlavnej hviezdy bol pravým opakom. Dídžej už pred jeho začiatkom publikum prebral a rozospieval selekciou svetových hitov, od míľnikov jamajskej hudby až po popové klasiky ako We Will Rock You. V podobnom duchu pokračoval aj Shaggy, ktorý najmä v prvej polovici koncertu dával do komunikácie s publikom minimálne toľko energie ako do samotného spevu, a fanúšikovia si početné príhovory a výzvy na interakciu užívali rovnako ako jeho nezameniteľný barytónový ragga vokál. 45-ročný spevák si publikum získal aj slovenským hitom Po schodoch, ktorý zahral jeho dídžej po tom, ako mu nevyšiel pokus o rozospievanie publika v hite Alicie Keys a Jay Z o svojom rodnom meste New York. Fanúšikov hlas Richarda Müllera uprostred Shaggyho koncertu poriadne prekvapil, no refrén si zaspieval snáď každý. Pozrite si video

Svetoznámy sukničkár ("neprišiel som na Slovensko kvôli dažďu, ale kvôli dámam" - mimochodom, počas jeho koncertu prestalo pršať) ponúkol niekoľko skladieb z minuloročného albumu Out of Many, One Music (2013), no nevynechal ani najväčšie hity ako Boombastic, Oh Carolina, It Wasn't Me alebo Angel. Poslednú menovanú s ním v roku 2000 nahral spevák Rayvon, ktorý bol súčasťou početnej kapely aj v Bratislave. Doprevádzal Shaggyho vo viacerých skladbách a celkom úspešne s ním absolvoval aj pomyselný súboj v hecovaní publika. Celkovo možno povedať, že Shaggy bol headlinerom, ktorý rozhodne nesklamal. Vďaka vynikajúcej kapele to nebola len diskotéková jazda á la Wyclef Jean na vlaňajšom BA City Beats, ale plnohodnotný koncert rodeného šoumena. Výkony hudobníkov aj sprievodných vokalistiek a vokalistu ste si pri jeho pódiovom magnetizme ani nemuseli všímať (aj keď tú mladšiu sa nevšímať nedalo), no aj tak ste vedeli, že na tomto koncerte všetko funguje tak, ako má - aj hudba, aj šou. Hosťovanie Chronixxa, ktorého Shaggy označil za jeden z najväčších súčasných talentov v jamajskej hudbe, v ich spoločnej skladbe Bridges bolo už len čerešničkou na torte.

Shaggy, Uprising 2014Shaggy na Uprisingu - viac fotiek zo sobotného večera

Vrchol Uprisingu 2014? Dub FX!

Pre mňa, a určite aj mnohých ďalších, však napokon Shaggy nebol absolútnym vrcholom večera. Austrálsky zázrak Benjamin Stratford alias Dub FX bol podľa oficiálnej predfestivalovej ankety na Facebooku najočakávanejším interpretom tohto ročníka a to, čo predviedol po jednej v noci na hlavnom pódiu, sa skutočne len tak nevidí. Kým zvyčajne mávajú posledné nočné koncerty na hlavnej scéne Uprisingu už trochu preriedené publikum, na toto vystúpenie sa prišlo pozrieť minimálne toľko ľudí, ako na Shaggyho. A asi len málokto z neho odišiel. Pri koncertoch Dub FXa totiž nikdy neviete, čo budete počuť o pol minúty - viete len to, že to nechcete zmeškať. Najdynamickejší koncert festivalu podporili aj zaujímavé vizualizácie, pri ktorých mal človek pocit, že tie veľké LCD steny boli na pódiu po celý čas iba kvôli nemu. Ostatné vystúpenia totiž sprevádzali len jednoduché animované sekvencie alebo blikajúce nápisy, ktoré síce pobavili, ale neboli sami o sebe niečím, čo by výraznejšie obohatilo koncerty. Inými slovami: kým inde bol VJing iba doplnkom, u Dub FXa sa stal súčasťou dokonalého zážitku.

Hudobník sa preslávil unikátnymi sólovými koncertami, počas ktorých tvorí všetku hudbu sám a naživo - s pomocou svojho hlasu, beatboxu a elektroniky s pedálmi, ktorými sampluje samého seba. Na aktuálnom turné má však jeho šou nový rozmer - obohatil ju o zvuky nástrojov, ktoré samozvaný "otrok basovej linky" z hrdla nevydáva. Spolu s ním sa tak na pódiu predstavili aj gitarista a multiinštrumentalista, ktorý striedal klávesy a saxofón. Nebola teda núdza ani o viaceré kvalitné sóla, no hlavné slovo, perfektne vystavané beaty a zimomriavkové momenty aj tak patrili hlavne Stratfordovi. Jeho veľkou prednosťou je schopnosť dokonale sa naladiť na počiatočnú náladu publika a následne ju improvizovaným a vždy jedinečným vystúpením posunúť na úplne inú úroveň. Začal teda pri reggae, no postupne prešiel cez hip-hop a dubom nasiaknutú elektroniku až po drum&bass, neustále striedajúc rôzne štýly spevu s rapom (v rôznych farbách hlasu), nálady, tempá a emócie.

Nezabúdal pritom komunikovať s čoraz viac roztancovaným publikom, od ktorého si asi v polovici vystúpenia vyžiadal dávku energie po tom, ako priznal, že na svojom 36. koncerte za posledných 45 dní má už dosť zničené hlasivky. Na jeho výkone to však vôbec nebolo poznať a ani pri neprítomnosti dvojice hudobníkov nebolo koncertu čo vytknúť. Lepšie vyvrcholenie festivalu si len ťažko predstaviť. DJ Aphrodite, ktorý hral v noci na Aréna stage, po vystúpení Dub FXa dostal darček v podobe tisícov fanúšikov naladených na drum&bass, aj to však len podčiarkuje fakt, že organizátori mali sobotný program naozaj dobre dramaturgicky premyslený.

Trojdňová reggae fiesta a príliš malý autobus

Po tak silnej sobote (navyše už teraz je článok oveľa dlhší, než som chcel) sa dosť ťažko spomína na predchádzajúci festivalový deň. Vlastne dva, keďže Uprising tento rok premiérovo začal už vo štvrtok. Hoci na Opening Day si bolo treba kúpiť samostatnú vstupenku, ľudí to neodradilo a prišli si v relatívne veľkom počte vychutnať koncerty novozélandských Cornerstone Roots, domácich Medial Banana, Mellow Mood z Talianska a ďalších. Piatkový program začal už cez deň, medzi najvydarenejšie fanúšikovia zaraďujú vystúpenie jamajskej speváčky Jah9, kvalitné koncerty ponúkli aj energický Junior Kelly a Američan Collie Buddz, ktorý nevynechal ani veľký reggae/dancehallový hit Come Around.

Pozíciu headlinera následne potvrdila jamajská legenda Jimmy Cliff. Ako prvá zaznela coververzia skladby Rivers of Babylon od jeho krajanov The Melodians, čo vyznelo trochu zvláštne, pretože väčšina ľudí u nás túto pieseň pozná v disco verzii z repertoáru Boney M. Hudobník koncert odštartoval sediac pri bongách, neskôr však neustálym pohybom po pódiu ukázal, že aj v 66 rokoch má energie na rozdávanie. Prvým veľkým hitom z jeho pera, ktorý si spievalo celé publikum, bola pieseň You Can Get It If You Really Want, následne ponúkol ďalšie známe coververzie Wild World Cata Stevensa a I Can See Clearly Now Johnnyho Nasha, ktoré striedal s vlastnými notoricky známymi skladbami ako Under the Sun, Moon and Stars, Reggae Night, The Harder They Come alebo Wonderful World, Beautiful People. Jimmy sa tak postaral o prvý veľký vrchol a jeho pozitívny odkaz sa niesol areálom aj napriek dažďu, ktorý sa spustil krátko po koncerte.

O roztancovaný záver piatkového programu sa na hlavnom pódiu postarali miláčikovia publika na chorvátskom Outlook festivale - Gentleman's Dub Club z Veľkej Británie. Kapelu tvorí celkovo deväť hudobníkov, ktorí vystupujú v oblekoch a zaujímavo miešajú typické jamajské štýly ako ska, reggae a dub s prvkami britskej elektronickej hudby. Výsledkom je multižánrový koktejl, ktorý sa na hlavné pódium Uprisingu dokonale hodil, no na rozdiel od sobotného Dub FXa si ho väčšina návštevníkov nechala ujsť. Aj zvyšné tri scény ponúkli (nielen) v piatok bohatý a pestrý program, od dancehallu, cez dubstep a jungle až po rap a soul. Originálne spojenie týchto dvoch žánrov reprezentovala skvelá Yarah Bravo, ktorá sa na Uprising vrátila po dvoch rokoch, tentoraz nie s manželom DJom Vadimom ale s bubeníkom Trommelom Tobim, a ponúkla šou plnú originálnych beatov, rapu aj spevu.

V súvislosti s Yarah mi však predsalen napadá jedna výčitka k programu - chcelo by to rozhodne viac ženských interpretiek. Tento rok ich bolo príliš málo, hoci väčšina spevákov mala na hlavnom pódiu aj výborné ženské vokalistky. Stále napríklad čakám na Selah Sue, ktorá v roku 2012 pod hlavičkou festivalu odohrala v Bratislave vynikajúci samostatný koncert, no na Uprisingu zatiaľ nevystúpila...

Jah9, Uprising 2014Jah9 bola po presunutí Marcy Chin napokon jedinou ženskou hviezdou na hlavnom pódiu

Menšou škvrnou na inak veľmi vydarenom ročníku je piatková doprava z festivalu, keďže pravidelný nočný spoj MHD na rozdiel od minulých rokov tvoril krátky autobus s nedostatočnou kapacitou. Jeho vodič údajne dostal od vedenia inštrukciu nezastavovať na zastávke Zlaté piesky (ktorá pritom ani nie je na znamenie), pretože by sa vozidlo preplnilo. Práve na tejto zastávke v daždi čakali unavení ľudia z Uprisingu, no nedočkali sa a museli využiť predražené taxíky alebo sa presunúť na inú zastávku a počkať si na ďalší spoj o hodinu neskôr. Dopravný podnik Bratislava v sobotu ráno situáciu vysvetlil tak, že o konaní festivalu jeho zamestnanci nevedeli a o potrebe väčšieho vozidla na linke zo Zlatých pieskov sa dozvedeli až v noci. K výmene vozidla za "harmoniku" s vyše dvojnásobnou kapacitou počas nej nedošlo, na služby MHD sa mohli fanúšikovia spoľahnúť až v poslednú festivalovú noc.

"Festival bol, ako vždy, nahlásený mestu, polícii a všetkým potrebným orgánom. Okrem toho firma, ktorá robí reklamu na dopravných prostriedkoch MHD, je náš reklamný partner, takže nie je možné, že by o festivale vôbec nevedeli. Zo skúseností z minulých ročníkov pritom vieme, že úplne stačí bežná prevádzka nočných spojov," vyjadril sa Sveťo Moravčík k piatkovej situácii, keďže niektorí nahnevaní návštevníci organizátorom vyčítali, že nezariadili špeciálnu nočnú dopravu. Tá pritom minulé roky fungovala štandardne v rámci nočných spojov aj bez extra dohody s Dopravným podnikom - jediným rozdielom a "chybou v systéme" bola v piatok práve veľkosť vozidla. Nech už z toho viníte organizátorov alebo nie, samotný festival bol aj napriek nepriazni počasia zorganizovaný výborne a opäť dal dostatok dôvodov, prečo sa naň tešiť aj o rok.

Autor: Patrik Marflák
Foto: Patrik Stanko (titulná fotka a 2. foto v článku), Uprising (1. foto v článku), Marko Erd (3. foto v článku)


Zdielať na Facebooku

blog comments powered by Disqus
po ut st št pi so ne
29 30 1 2 3 4 5
6 7 8 9 10 11 12
13 14 15 16 17 18 19
20 21 22 23 24 25 26
27 28 29 30 31 1 2

Najčítanejšie

Disqus

Najpopulárnejší hudobní interpreti