Minulý víkend sa uskutočnil nový Topfest na letisku v obci Abrahám. To, že máme tento rok Topfesty dva, určite zaregistrovali všetci priaznivci festivalu. Prečo je tomu tak, tu bližšie rozoberať nebudem, na túto tému prebehli búrlivé diskusie a obviňovania na sociálnych sieťach medzi organizátormi oboch festivalov. Kto z nich má pravdu, necháme na príslušné orgány. Ja sa budem venovať hlavne hudbe. Čo sa týka lineupu, jednoznačne vyhráva nový Topfest, ktorý cez víkend privítal špičku domácej a zahraničnej tvrdšej scény.
Prvý deň s katastrofálnym priebehom
Na miesto činu som dorazil tesne pred začiatkom programu na hlavnom AGF stagei, kde sa práve pripravovali na svoj set českí Stellvris. Kapelu sledujem už dlhšiu dobu a ich tvorba ma zaujala jednak preto, že k deathcoru mám blízko, a samozrejme aj pre charizmatickú frontwomanku Nicol Hoffmanovú, keďže nežné pohlavie v tvrdších žánroch je v našich zemepisných šírkach stále ešte skôr kuriozitou ako samozrejmosťou.
Zdroj: Topfest
Riedko zaplnený areál, ako to v začiatkoch festivalu býva, kapelu vôbec nerozladil a predviedla plnohodnotný a profesionálny výkon. Ambície preraziť Stellvris nemožno uprieť a je ich vidno pri práci so svojimi fanúšikmi, či už počas živého vystúpenia alebo na sociálnych sieťach. Za relatívne krátku dobu si už zahrali na všetkých významných metalových festivaloch v Čechách a nedávno aj na pár koncertoch spolu s ukrajinskými Jinjer, ktorí sú takisto matriarchát pod vedením zabijáckej Tatiany Shmalyuk. Všetci prítomní boli s ich setom spokojní, o čom svedčil aj dlhý rad na kapelný merch a fotku so sympatickou Nicol.
Po prestavbe pódia a krátkom zdržaní spôsobeným prudkým vetrom program na hlavnom pódiu pokračoval domácou pop-punkovou špičkou Inekafe. Môžete ich milovať, môžete ich nenávidieť, ale fakt, že ide o takmer 30 rokov v rámci žánru neprokonanú kapelu, je nespochybniteľný. Vratko Rohoň veľmi dobre vie, čo robí, a robí to perfektne. Frontmanstvo má skrátka v krvi, svoje publikum pozná veľmi dobre a vie s ním pracovať na jednotku.
Zdroj: Martin Chudý
Zostava doplnená o nového koncertného gitaristu Tadeáša mu umožňuje z času na čas odložiť gitaru a venovať sa len spevu a hecovačkám davu, ktorý bol v tomto čase síce trošku početnejší, ale stále by sa vošiel do väčšieho klubu. Inekafe sú profíci a ani ich tento fakt nijako nevyviedol z miery. Vystúpenie si vyslovene užívali a publikum im to oplatilo. Kvarteto dopĺňa stabilná rytmická sekcia – Vlado Bis na basgitare a bubeník Dodo Praženec, ktorý je okrem Vraťa jediným pôvodným členom. Počas skráteného setu zazneli najväčšie hity ako Čumil, Úspešne zapojení, Ružová záhrada alebo coververzia Vymyslená z najnovšieho albumu Made In Czechoslovakia (2022).
Inekafe sa s Topfestom rozlúčili symbolicky so skladbou Záverečná, no vtedy ešte nikto netušil, že boli de facto headlinerom piatkového dňa. Pre stále silnejúci vietor a nedostatočne spevnený hlavný stage sa program prerušil na niekoľko hodín a postupne svoje vystúpenia zrušili Three Days Grace, Amon Amarth a nakoniec aj Arch Enemy. Takýto scenár je nočnou morou každého usporiadateľa a slabou náplasťou pre rozzúrených návštevníkov bola aspoň autogramiáda pred pódiom každej zo spomínaných kapiel.
Nakoniec odohrali svoj set už len Traktor, ČAD a Konflikt, čo ako tak upokojilo vášne v publiku. Organizátori ponúkli fanúšikom kompenzáciu v podobe voľných vstupov na ďalšie festivalové dni (v prípade jednodňových návštevníkov), resp. na ďalší ročník festivalu (v prípade majiteľov permanentiek) a problém sa snažili riešiť, aby mohol festival pokračovať nasledujúci deň.
Zdroj: Topfest
Zdroj: Topfest
Zdroj: Martin Chudý
Druhý deň požehnaný statikom pokračoval bez problémov
V sobotu už pri prvom pohľade na hlavný stage boli viditeľné zmeny. Pribudlo prekrytie z oboch strán a takisto spevňujúce záťaže. Všetko odobril statik, ktorý v posudku uviedol, že pódium znesie aj vietor o sile 54 km/h. Prečo sa toto neudialo už deň predtým, je mi záhadou, pretože na takomto pódiu by sa s najväčšou pravdepodobnosťou mohlo hrať aj v piatok. Ale hádam sa z toho organizátori do budúcna poučili a na ďalšom ročníku začnú so stavbou areálu v dostatočnom časovom predstihu. Darmo ale plakať nad rozliatým mliekom, poďme sa pozrieť na sobotňajší program.
Po maďarskej punkovej legende Aurora sa na pódium postavila česká kapela Škwor. Napriek tomu, že kritici im predpovedali maximálne päť rokov existenie, Škwor oslavuje už štvrťstoročie na scéne a pripravuje nový album. Svojím mixom metalu a hard rocku zaujali stále nie veľmi početný dav fanúšikov, čo bolo po piatkových technických problémoch najväčšou slabinou festivalu.
Metalcorová legenda Caliban sa týmto faktom v žiadnom prípade nenechala rozladiť, skôr to nemeckí hudobníci celé poňali s humorom. Frontman Andreas Dörner sa s publikom zabával organizovaním "stien smrti" a circle pitu, ktorý nakoniec vyvrcholil naháňačkou okolo zvukárskej veže, čo by pri zaplnenom areáli nebolo možné. Caliban zahrali prierez svojej bohatej diskografie so zameraním na novšiu tvorbu a s publikom sa rozlúčili zhruba po hodinovom sete.
Zatiaľ čo na hlavnom pódiu sa všetko pripravovalo na jednu z hlavných hviez večera Kabát, B-pódiom prehrmel numetalový tlakový hrniec Cocotte Minute. Výhodou pre fanúšikov bolo, že program sa na jednotlivých pódiách striedal a publikum migrovalo od jedného k druhému. Mohli ste si tak v pohode užiť kompletný program festivalu. Po skončení Cocottieho setu už bolo všetko pripravené na najväčšiu českú rockovú kapelu súčasnosti.
Zdroj: Martin ChudýKabát som videl naživo prvýkrát a predviedli presne to, čo od nich každý očakával. Program nabitý hitmi odštartovala skladba Banditi Di Praga z rovnomenného albumu a spolu s vizuálne atraktívnou pódiovou šou dostala kapela celý areál do varu. Všetci si z plného hrdla zaspievali Dole v dole, Malá dáma, Corrida či Žízeň z albumu Děvky ty to znaj (1993), ktorý nás bavil na strednej škole.
Mňa osobne najviac potešila záverečná Moderní děvče z toho istého albumu, ktorej text pozná snáď každý, čo počúval rock a metal v 90. rokoch a rád som si prostredníctvom tejto vtipnej piesne pripomenul staré časy. Trochu som dúfal, že Kabátu sa podarí pritiahnuť viac ľudí, keďže pravidelne hrávajú vo veľkých športových halách a na štadiónoch aj na Slovensku, žiaľ nestalo sa tak. Tipujem, že pred takýmto počtom ľudí hrali naposledy niekedy v časoch debutu Má ji motorovou.
Zdroj: Topfest
Opäť sme sa presunuli na B-stage, kde už bola pripravená domáca power/heavy metalová kapela Eufory. Kapela vedená bubeníčkou Miriam Hodoňovou predviedla parádny set a myslím si, že každý fanúšik tohto štýlu musel byť spokojný. Aj dramaturgicky bolo ich vystúpenie skvele načasované, pretože na hlavnom pódiu sa pomaly chystala druhá hlavná hviezda večera, nemecký Powerwolf.
Stage sa zrazu premenil na pôsobivé ruiny gotického chrámu, kde sa mala odohrať heavy metalová omša v podaní Powerwolf. Aj keď tento štýl metalu nie je úplne moja šálka kávy, ich vystúpenie ma veľmi bavilo. Skvelé divadlo trošičku pripomínajúce Ghost a klávesák Falk Maria Schlegel akoby Papa Emeritusovi z oka vypadol. V žiadnom prípade však nešlo o kopírovanie, Powerwolf je úplne o niečom inom. Ich setu dominovali hymnické power metalové kompozície v zbesilom tempe s chytľavými refrénmi, častokrát v latinčine. Mŕtvolný imidž jednotlivých členov umocňovali divadelné kulisy a pre mňa osobne bolo ich vystúpenie najpríjemnejším prekvapením večera.
Veľkolepé finále na záver festivalu
Program záverečného dňa nadviazal tam, kde v skončil predchádzajúci večer. Symfobia na čele s novou speváčkou Hankou so svojím symfonickým metalom je žánrovo príbuzná k tvorbe Powerwolf alebo Eufory a naštartovala nedeľný program na hlavnom pódiu na výbornú. S nasledujúcimi Landless z Bratislavy sme premostili na metalcorovú vlnu, ktorá mala vyvrcholiť s hlavnou hviezdou večera. Chalani nahrali výborný debutový album Mirrors (2021) a ten tvoril základ ich setlistu. Naživo im to hrá rovnako dobre ako na doske a mňa teší, že aj v tomto žánri máme doma kapely, čo sú hodné exportu do zahraničia.
Ďalším lákadlom na hlavnom pódiu bola česká maskovaná psycore banda Dymytry. Na môj vkus trošku málo psy a už vôbec nie core, ale v konečnom dôsledku, kto som ja, aby som to rozporoval a každý nech si nazve svoj štýl, ako uzná za vhodné. Dymytry patria doma v Čechách k najväčším metalovým kapelám a nedávno sa im podarilo predskakovať znovuoživenej Pantere v Nemecku.
Zdroj: Martin Chudý
Ja osobne som bol najviac zvedavý na výkon fenomenálneho bubeníka Dymytry Miloša Meiera, ktorého sledujem najmä v jeho projekte Drumming Syndrome a ten veru nesklamal. Som veľmi rád, že do programu zaradili aj jeho bubenícke sólo, ktoré všetci návštevníci sledovali so zatajeným dychom. Sympatické bolo, že napriek desivej vizáži kapele nechýba zmysel pre humor. Pobavili ma nasamplované útržky hitu od Olympic alebo September od Earth, Wind and Fire počas záverečnej klanačky, čo roztancovalo celý areál.
Nie je žiadným tajomstvom, že Catastrofy je moja srdcovka, a preto som si ich na festivale nemohol nechať ujsť. Zbojnícke komando spod pieskového kopca si húževnatou prácou a zaplátaním diery na trhu, ktorá tu bola veľmi dlho, vydobili status najväčšej domácej thrash metalovej kapely a treba povedať, že zaslúžene. Páči sa mi, že nezaspali na vavrínoch a svoje koncerty sa stále snažia obohatiť niečím novým a pre tento žáner nevšedným. Potešilo ma zaradenie hlavne starších skladieb, ktoré som už dlhšie alebo vôbec naživo nepočul, ako Ančine cecky, Malinový džem a moja obľúbená Krik a beznádej s úžasným videoklipom. S Topfestom sa rozlúčili vtipnou zborovou recitáciou, ktorá predstavuje jednotlivých členov kapely a opäť sa presúvame na hlavný stage, kde nás čakala prvá návšteva od protinožcov.
Zdroj: TopfestThe Amity Affliction predviedli parádny melodický metalcore a napriek tomu, že ich štúdiovú tvorbu nemám až tak napočúvanú, ich vystúpenie som si vyslovene užil. A nielen ja, v publiku som videl viacero ľudí spievajúcich texty celého setu od slova doslova a pre mňa celkom prekvapivé bolo, že išlo najmä o nežnejšie pohlavie. Aj to je dôkazom toho, že tvrdá hudba už dávno nie je len pre škaredých bradatých chlapov. V kotli sa objavili aj banery s názvom kapely, čo jej členovia náležite ocenili dvihnutými palcami.
Čo povedať k Slobodnej Európe, čo ešte nebolo povedané? Punkrocková stálica klubovej a festivalovej scény nás baví už niekoľko desaťročí a inak tomu nebolo ani na Topfeste. Zahrala všetko zásadné zo svojej tvorby, jej set ničím špeciálnym neprekvapil ale ani nesklamal. Koniec-koncov načo meniť niečo, čo roky funguje ako dobre namazaný stroj. Ľudia sa výborne bavili a medzičasom na hlavnom pódiu rástli kulisy epických rozmerov.
Zdroj: Topfest
Prvým headlinerom nedeľného večera bola holandská kapela Epica. Symfonická melodika reznutá tu a tam death metalom sa rozoznela na letisku v Abraháme presne o 20:30. Okrem zakladateľa a gitaristu Marca Jensena, ktorý predtým pôsobil v kapele After Forever, je ďalšou hlavnou postavou speváčka Simone Simons s mocným mezzosopránom v arzenále. Práve kontrast medzi jej melodickým spevom a deathovým growlom oboch gitaristov je jedným z prvkom, čo robí ich tvorbu zaujímavou.
Ani oni sa nedali rozladiť slabšou účasťou, aj napriek tomu, že sú zvyknutí na niekoľkonásobne väčšie návštevnosti a predviedli šou, akoby hrali pred vypredaným Wembley. Zhodou okolností presne v ten deň oslavoval narodeniny ich basgitarista Rob van der Loo a teda sa dočkal aj zborového "Happy Birthday To You" pod vedením Simone a za pomoci publika.
Zdroj: Martin Chudý
Zdroj: Maroš Bednár
Snáď mi Láďa Křížek a Kreyson odpustia, že som ich set len počúval z diaľky, keďže sa mi podarilo stretnúť a zarozprávať sa s Winstonom McCallom z Parkway Drive. Kapelu sledujem od jej začiatkov, pamätám si jej koncert spred rokov, keď predskakovali Hatebreed v natrieskanom klube Randal v Bratislave. Neskôr som ich videl už ako headlinerov v oveľa väčšom a rovnako natrieskanom Gasometri vo Viedni a v súčasnosti už majú za sebou headlinovanie najväčšieho metalového festivalu na svete Wacken Open Air v Nemecku. Ani Winston si pri pohľade na počet návštevníkov z toho nerobil ťažkú hlavu a povedal: "Žiadny strach, buddy. Vyzerá to super a bude to výborná zábava. Dostanete kompletnú šou so všetkým, čo k nej patrí." A tak sa aj stalo.
Už od úvodných tónov otváraku Glitch boli všetci prítomní na nohách a vrelo to nielen v kotli, ale aj na pódiu. Plameňomety a delobuchy sú už nejaký čas súčasťou šou sympatických Austrálčanov a bolo ich veru požehnane. Zvuk bol po celý čas jedna báseň, ale tak tomu bolo pri všetkých headlineroch, ktorí mali to štastie, že im ho neodfúkol vietor.
Ako povedal v jednom rozhovore môj obľúbený Tobias "Papa Emeritus" Forge: "Ak chceš hrať na štadiónoch, musíš mať štadiónovú tvorbu." Parkway Drive sa tým riadia v podstate už od čias druhého albumu Horizons (2007), z ktorého zazneli skladby Carrion a Idles and Anchors. Vtedy pochopili, že ak si ľudia spolu s vami spievajú nielen refrény ale aj gitarové linky, máte v rukách zázračnú formulku a tá im zabezpečila aj hlavný hrací čas na spomínanom Wacken Open Air. Postupom času ju vycibrili k dokonalosti a dnešný setlist tvorí jedna monumentálna hymna za druhou.
Zdroj: Topfest
Zvoľnenie prichádza pri Shadow Boxing a balade Darker Still, kde kapelu doprevádzalo dámske sláčikové trio a spoločne vytvorili naozaj unikátnu atmosféru, hlavne keď počas Shadow Boxing prišlo na tvršie pasáže a dievčatá na pódiu v divočení za drsnými chlapcami v ničom nezaostávali. Winston McCall sa za tie roky vyvinul v skutočného speváka, čo zvláda okrem zverského revu aj čistý spev a potvrdil to aj naživo na Topfeste.
Parkway Drive sa s nami rozlúčili so skladbou Wild Eyes, ktorá do bodky spĺňa všetky kritéria štadiónovej tvorby spomenuté vyššie. Publikum od začiatku robilo doprovod k neskutočne chytľavej gitarovej linke a vydržalo im to počas celého songu. Pre mňa naozaj excelentná bodka za celým festivalom a po tomto intenzívnom zážitku som už set Heľeniných Očí radšej vynechal. Jednak som ledva stál po tých troch dňoch trmácania sa hore-dole na nohách a, pri všetkej úcte ku kapele, po Parkway Drive to nie je úplne to, čo by som chcel počuť.
Zdroj: Topfest
Zdroj: Martin Chudý
Topfest 2024?
Sľúbená kompenzácia v podobe voľného vstupu pre všetkých, čo si zakúpili permanentku na Topfest 2023, dáva tušiť, že organizátori majú v pláne pokračovať a ja by som bol veľmi rád, keby to tak aj bolo. Vybudovať veľký žánrový festival zameraný na metal je na našom malom trhu neskutočne náročné a bude si vyžadovať niekoľko rokov trpezlivosti a odriekania, ale raz by už niekto tu kliatbu mohol zlomiť a dotiahnuť to do úspešného konca.
Dúfam, že sa organizátori poučia z chýb, ktorých síce nebolo veľa, ale boli tak zásadné, že kvôli tomu museli zrušiť takmer kompletný piatkový program. Určite má na tom obrovský podiel viny aj počasie, pretože mu jednoducho nerozkážete, ale aj stavba hlavného pódia, ktorú by bolo dobré realizovať s väčším časovým predstihom, aby sa podobnej katastrofe dalo zabrániť skôr. Zabezpečenie pitnej vody pre návšetvníkov by takisto malo byť v dnešnej dobe samozrejmosťou.
Držím palce, aby sme sa zišli na Topfeste 2024 s podobne ambicióznym a atraktívnym line-upom a aj s hojnejšou účasťou, lebo bez návštevníkov nemá akýkoľvek festival šancu prežit.
Autor: Tomáš Danišovič
