Bratislavské jazzové dni sú pre hudobných fanúšikov dobre známou akciou. Akoby aj nie, keď sa tento víkend koná už ich 38. ročník. Vzorka tohtoročných účinkujúcich prišla v piatok večer aj na východ Slovenska - na minifestivale Jesenné jazzové dni Košice 2012 vystúpila nedeľná hviezda "džezákov" Kool and the Gang.
Oneskorený začiatok a swingový úvod
Podujatie začalo v Infinity aréne asi s polhodinovým meškaním a následným zahrievacím vstupom moderátora Tibora "Apa" Egryho. Ten sa najskôr pošťažoval na nedochvíľnosť Slovákov, ktorá je zlou vizitkou v očiach svetových hviezd. Ďalej moderátor podal informáciu, že "napriek tomu, že Karel Gott nedávno košickú Steel arénu nevypredal, my dnes máme vypredané". Vec má v danom porovnaní iba jeden malý háčik, a tým je fakt, že do Infinity arény sa zmestí dvetisíc ľudí, kým do Steel arény, kde vystupoval Gott, približne 9 000.
Prvou účinkujúcou večera bola stálica košickej hudobnej scény Helena Okresová s doprovodnou kapelou Swing Land. Ponúkli niekoľko jazzových a swingových skladieb, vrátane piesne I Can't Give You Anything But Love, ktorou v roku 1993 začali sériu pravidelných koncertov v prvom košickom jazzovom klube, ktorý otvorili Košičanom dobre známi muzikanti Sabadošovci.
Slabinou príjemného koncertu bola monotónnosť, kapela prebudila publikum až na konci 45-minútového vystúpenia dynamickou swingovou klasikou Bye Bye Blackbird (mimochodom, tá v piatok zaznela aj v Bratislave v podaní skvelej Grace Kelly, pozn. red.). Po tejto skladbe dokonca niektorí vstali, aby vyjadrili svoje nadšenie, čo Okresovú dojalo k slzám. No našlo sa aj nemálo tých, ktorí počas celého jej vystúpenia nahlas vyjadrovali nesúhlas so zaradením tejto interpretky do programu večera.
Po 20-minútovej prestávke sa na pódium dostala Elif Çağlar, veľká nádej tureckého jazzu. Publikum zaujala výborným spevom a rôznorodými skladbami v kreatívnom jazz-etno-popovom aranžmá. Kvintet si dynamickým vystúpením a dobrými inštrumentálnymi výkonmi podľa ohlasov získal väčšinu zúčastnených, aj keď bolo zrejmé, že najväčšie očakávania sú spojené s koncertom amerických hudobníkov.
Elif Çağlar si podmanila košické publikum svojou muzikálnosťou - viac fotiek
Po 48 rokoch stále skvelí
Headlineri večera Kool and the Gang sa na pódium dostali po ďalšej, o niečo dlhšej prestávke, a rozbalili to ako sa na svetovú hviezdu patrí. V takmer dvojhodinovom koncerte predviedli svoj pohľad na funk, ale aj pop, jazz a ďalšie štýly. Okrem iných zahrali aj svoje najväčšie hity ako Get Down on It, či nádhernú baladu Cherish. Keďže to boli staré rádiové hitovky, publikum ich prijímalo s nadšením a riadne sa pri tom vybláznilo.
Hoci momentálna zostava má len torzo z pôvodného legendárneho zoskupenia, stále si zachováva energiu a radosť z hrania, s ktorou táto kapela v roku 1964 začínala. Skvelé vokály, spoločné tanečné zostavičky, prepracované dychy, presná rytmika, kvalitné gitary a klávesy tvoria dokonalú alchýmiu kvalitnej muziky, ktorá dostala návštevníkov koncertu do varu. Tí si po oficiálnom konci samozrejme vytlieskali a vydupali prídavok Celebration, čo je asi logická povinná jazda každého koncertu.
Ľudia z koncertu odchádzali spotení, no spokojní a šťastní. Okrem notoricky známych funkových skladieb odznelo aj niekoľko inštrumentáliek jazzového razenia, pri ktorých všetci hráči ukázali, že si status svetovej legendy skutočne zaslúžia. Košické vystúpenie bolo ich 104. tohtoročným koncertom, čo ukazuje, že sú ešte stále celosvetovo veľmi žiadaní. A vydaných 44 albumov tiež svedčí o výnimočnosti tohto zoskupenia.
Kool and the Gang ponúkli energickú šou - viac fotografií z koncertu
Pódium bolo pre hviezdu primalé
Organizácia minifestivalu pod taktovkou agentúry Best Services bola zvládnutá na slušnej úrovni a v istom smere ponúkla až nevšedný, nadštandardný zážitok. Zariadenie koncertnej haly v štýle pohodovej kaviarne totiž ponúklo 700 miest na sedenie so stolíkmi, občerstvením, dobrým vínkom, chlebíčkami, barom, obsluhou a sviečkami, ktoré v zhasnutej hale vytvárali príjemnú romantickú náladu.
Pri prvých dvoch koncertoch to bolo fajn, no pri headlinerovi takéto usporiadanie trochu brzdilo divákov v rozhýbaní a roztancovaní. Podobný problém však poznáme z Bratislavských jazzových dní aj pri obyčajnom stoličkovom usporiadaní - v nedeľu, ktorá tradične vrcholí tanečnejším headlinerom, sú väčšinou sedenia ku koncu úplne zbytočné a taktiež zvyknú prekážať v rozbehnutí tej správnej nálady. Koncert Kool and the Gang by sa pokojne mohol konať aj v "nejazzovom štýle", teda s veľkým priestorom na státie pod pódiom.
Organizátori Jesenných jazzových dní Košice vsadili na príjemné pódium, na ktorom síce chýbali moderné multimediálne projekčné možnosti, no tie snáď na starej dobrej klasike ani nikomu nechýbali. Zvuk bol na predskokanoch fajn, no pri plnej zostave jedenástich hudobníkov a spevákov hlavnej hviezdy občas niečo zaškrípalo. Pódium sa ukázalo na show tohto formátu malé, a ešte z neho časť ukrojil pódiový mix s odposluchmi. Preto zosynchronizované tanečné a pohybové kreácie Američanov nevynikli tak, ako by vyniknúť mohli. Svetlá miestami vadili, keďže väčšinu hlavného koncertu okrem farebných svietili na pódium aj biele reflektory, čo pôsobilo trochu "pracovným" dojmom a rozbíjalo to kompaktnosť atmosféry.
Aj napriek malým chybičkám diváci odchádzali z podujatia nadmieru spokojní. Vidieť naživo legendu, ktorá to stále vie roztočiť vo veľkom štýle, je nepochybne silný zážitok. K tomu dávka kvalitného, slnkom prehriateho tureckého jazzu a kvalitného domáceho swingu je na jeden večer viac ako dosť.
Autor: Laco Ontko
Foto: Tibor Šuchta
Súvisiaci interpreti: Kool And The Gang
