Keď Aneta Langerová pred dvoma rokmi vydala album Dvě slunce, ich žiara a hrejivé teplo prenikli do mnohých poslucháčov. V bratislavskom Divadle P. O. Hviezdoslava sa to v sobotu večer udialo naživo. Speváčka, ktorá v rovnaký deň oslavovala svoje narodeniny, očarila publikum esenciou nenapodobiteľného minimalizmu a krásy.
Pred začiatkom jesennej časti turné Aneta Langerová avizovala, že na ňom fanúšikov vezme tam, kde je dovolené snívať. Stalo sa. Bratislavské publikum vzala na miesta, "kde se svléká donaha noc a všechno v ní, kde na krásu se nesahá, kde se láska uskrovní", ako spieva v piesni Tam kam. Na miesta, kde melódie prirodzene plynú, sláky kĺžu po strunách s výnimočnou naliehavosťou, kapela hrá s vášňou a hlavná protagonistka dokonalým spevom odovzdáva kus seba. Vzniklo tak absolútne prepojenie divákov v hľadisku s dianím na pódiu, presnejšie na divadelných doskách.
Súbežne so zhasnutím svetiel sa periférne videne zúžilo, všetko naokolo akoby razom prestalo existovať. Koncert v rámci turné Dvě slucne aneb Jak krásné je být milován priniesol snovú a komornú atmosféru. Bol osobný, intímny a bez veľkej šou naokolo. Pódium zdobilo iba vkusné osvetlenie, dotvárajúce opísanú atmosféru. A hoci nemožno nevnímať Anetu Langerovú ako dominantnú osobnosť na pódiu, ona sama sa do popredia nestavala. Bola súčasťou svojej koncertnej kapely bez póz a veľkých gest. Priestor divadla naplnila sympatickou pokorou a nemiznúcim úsmevom.
Zdroj: Martina Mlčúchová Spolu s ňou pricestovali do Bratislavy aj klavirista a producent aktuálneho albumu Jakub Zitka, bubeník Martin Kopřiva, ktorý na seba vzal pozíciu pódiového šoumena, Miloš Klápště striedajúci struny basgitary a kontrabasu, gitarista Ludvik Kulich, violončelistka a vokalistka Dorota Barová, huslistka Veronika Vališová a violista Vladan Malinjak. Celá zostava fungovala ako jeden harmonický celok, ktorý, ak práve nehral balady, zabával publikum jednoduchými, ale o to vtipnejšími choreografiami.
Na pódiu stála bohyňa
Koncertný setlist, v ktorom patrila prevaha aktuálnemu albumu, otvorila jeho titulná skladba Dvě slunce, ktorá vyslala jasný signál – ak máte radi albumové verzie piesní, tie koncertné posunú zážitok z nahrávky ešte o level vyššie. Ďalším komponentom zo stále novej kolekcie piesní bola skladba Bílý den. Ak už má niekde počas koncertu behať po chrbte mráz, tak určite pri tejto skladbe. Voľba slov, ktorými sú zhmotnené Anetine myšlienky a zamatová hĺbka jej hlasu, ktorý v refréne stúpa nahor, sa o ten mráz jednoznačne postarali.
Klavírna balada Na horách sneží bola ďalšou mrazivou zastávkou zo slnečného albumu. Pieseň Tam kam zase dala vyniknúť bezchybnému vokálu českej bohyne spevu. V daný moment, ale aj v spätnom ohliadnutí sa za tým, čo dokázala svojím spevom spraviť s publikom, neexistuje výstižnejšie pomenovanie. Zamatom v hlase pohladila v skladbe Netopýr a kategóriu mrazivých doplnila veľkolepá milostná pieseň Jak krásné je být milován, pri ktorej sa tajil dych.
Zmenu energie priniesla alternatívna skladba Tělo 2086, v divokom pokluse divákov uháňali údery do klávesov v pesničke Závrať, stupňujúce sa tempo bolo až v neznesiteľnom konflikte so sedadlami divadla. V pesničke Věterné mlýny z toho "viním" výraznú basovú linku. Priestor však, celkom pochopiteľne, dostali aj skladby z predchádzajúcich albumov českej speváčky.
Najviac ich bolo z úspešného albumu Na radosti (2014). Pobavila humorne ladená Nevěsta doplnená tancujúcim Martinom Kopřivom, ktorý si vychutnával svoje chvíľkové pôsobenie v prednej časti pódia za spoluúčasti publika, ktoré svojím potleskom zvýrazňovalo rytmus pesničky. Divadelnou sálou zaznela aj odzbrojujúca Tráva, atmosferická Dívka, námornícka Svatá Korudla a tiež temná Tragedie u nás na vsi s gradujúcim záverom.
Zdroj: Martina MlčúchováNech hudba znie a slnko svieti
Pomedzi ne boli vkusne poukladané pesničky ešte staršieho dáta, ako energická V bezvětří (Jsem, 2009), hit Malá mořská víla (Dotyk, 2007), pred ktorým si Aneta ľudí v sále rozospievala, pričom mužskej časti publika predviedla verziu o oktávu nižšie, čím prítomných rozosmiala, a samozrejme nemohla chýbať ani Voda živá z debutového albumu Spousta andělů, ktorý vyšiel pred 18 rokmi.
Práve Voda živá je tou skladbou, ktorej bolo všade veľa, no napriek tomu zostáva neohrozeným vrcholom všetkých koncertov Anety Langerovej, pretože v tomto špeciálnom prevedení je znova výnimočná ako na svojom počiatku. Klávesy v kombinácii so sláčikmi a akustickou gitarou sa postarali o silnú emočnú nálož. Anetin pevný hlas to celé povýšil na skutočný vrchol večera. V rozhovore pre Hudba.sk raz povedala, že túto skladbu bude spievať asi až do smrti a bude ju spievať rada. Od rozhovoru ubehlo sedem rokov a tú radosť zo skladby bolo stále cítiť.
Hudobný záver večera patril minimalistickej skladbe Strom, ktorá uzatvára aj samotný album Dvě slunce. "Ďakujeme za peknú energiu, my sme sa tu nabili. Ďakujem za krásny večer. Majte sa tu pekne, krásnu jeseň, Vianoce, jar a všetko. Nech hudba znie a slnko svieti pre všetkých, bez rozdielu," zneli slová Anety Langerovej na rozlúčku. O absolútnu bodku za koncertom sa však postarali samotní fanúšikovia, ktorí priniesli oslávenkyni kytice kvetov a pogratulovali jej k narodeninám, ktoré oslávila spolu s bratislavským publikom nezabudnuteľným koncertom. Takže, Aneta, všetko najlepšie a čím skôr sa k nám na Slovensko opäť vráť!
Zdroj: Martina MlčúchováAutorka: Miroslava Rabčanová
Súvisiaci interpreti: Aneta Langerová
