Ak rátame len plnohodnotné ročníky, bol to Uprising s poradovým číslom trinásť, spolu s dvoma pandemickými zmenšenými verziami je však bratislavský festival na scéne už 15 rokov. Oslava to bola naozaj vydarená, no smolná trinástka sa predsa len prihlásila o slovo, keďže festival nie prvýkrát v jeho histórii poznačilo extrémne letné počasie.
Búrkovej smršti predchádzala hudobná v podaní sobotných headlinerov Dubioza Kolektiv. Bosnianska kapela sa do Bratislavy vrátila po šiestich rokoch, zaujímavosťou je, že aj vtedy po Uprisingu vďaka sviatku SNP nasledoval voľný pondelok, čo je pre festivalových návštevníkov ideálne.
Početná zostava v typických žltočiernych dresoch odohrala podľa reakcií mnohých najlepší koncert festivalu. Jej eklektický štýl so skvele namiešanými prvkami dubu, reggae, ska, rocku, punku, hip-hopu aj elektronickej hudby vo veľkej miere kopíruje žánrový rozptyl samotného Uprisingu, takže nie je prekvapením, že práve táto kapela pritiahla pod pódium najviac ľudí. Líder skupiny Almir Hasanbegović sa im pravidelne prihováral v slovenčine (nešlo pritom len o typické jednoduché frázy), osviežujúca bola tiež komunikácia cez rôzne textové bannery a celkovo bola práca kapely s publikom ukážková, takže nič iné ako nadšené reakcie a euforickú atmosféru si vyslúžiť nemohla.
Natiahnutie koncertu o dobrých 20 minút už len podčiarklo fakt, že tesne pred búrkou zažil festival svoj koncertný vrchol. Hneď v prvej pol hodine energického vystúpenia zazneli niektoré z najväčších hitov skupiny U.S.A., Volio BiH či Firma ilegal, ďalšie ako Kažu, Balkan Funk a No Escape (from Balkan) si Dubioza nachala na záver. To už bola energetická výmena s publikom na maxime a diváci s kapelou spolupracovali vo všetkom, či už to boli gymnastické cvičenia alebo zborový spev hitu Don't Worry, Be Happy Bobbyho McFerrina. Potešil aj absolútny záver so známou melódiou skladby Johanna Straussa Na krásnom modrom Dunaji.
Zdroj: Tomáš KušaPriznám sa, že som počas koncertu hlavnej sobotnej hviezdy neodolal a pár desiatok minút som strávil aj o kúsok ďalej pri sete FVLCRVMa. Aj tu sa diali veci, hudobník si po veľkých, produkčne aj performersky náročných sólových šou na iných festivaloch tentokrát vyslovene užíval rolu dídžeja a jeho extatický mix v štýle "jungle&rave meets pop&rap" spoľahlivo roztancoval každého na pieskovej ploche Good Pointu. Atmosféru vystúpenia najlepšie vystihuje obraz vysmiateho Pištu s ananásom v ruke - ak máte niekto fotku, pošlite.
Podobná tanečná eufória mohla nastať aj neskôr počas vystúpení Roniho Sizea na hlavnom pódiu či Zeda Biasa v Arene. Žiaľ, búrka, ktorá udrela len pár minút po skončení koncertu Dubioza Kolektiv, vyhnala väčšinu návštevníkov spred pódií na verandy chatiek (ďakujem chatárke Janke za dočasné prichýlenie!), do stanov či do áut. Mnohí sa už do areálu nevrátili, iní čakali, či sa program obnoví, ale nakoniec o druhej ráno organizátori zverejnili správu, že zvyšný program festivalu sa ruší.
Zdroj: Tomáš KušaKorene aj nová krv
Začal som netradične od konca, no Uprising počas dvoch dní priniesol aj množstvo ďalších výborných koncertov. V piatok sa plocha pred hlavným pódiom zaplnila už o pol šiestej, kedy sa predstavili domáci miláčikovia Medial Banana. Nechýbali všetky veľké hity najúspešnejšej slovenskej reggae kapely, narodeninové gratulácie a potlesk si užila aj Pokymanova ročná dcérka, ktorá zažila svoj "Simba moment" na pódiu v úplnom závere koncertu.
Fanúšikovia rôznych odnoží jamajského "folklóru", od roots až po modernejšie štýly reggae a dubu, si prišli na svoje počas koncertov legendy Maxa Romea s dcérou Xanou, kapely potomkov Denroya Morgana - Morgan Heritage, charizmatickej speváčky Hempress Sativa, či harmonicky skvele zladených The Abyssinians, ktorí v programe na poslednú chvíľu nahradili Black Uhuru. V podaní veteránov zneli skladby, ktoré sú staršie ako vekový priemer návštevníkov festivalu, roots reggae má však stále na Uprisingu svoje pevné miesto a je skvelé vidieť pánov v dôchodkovom veku, ktorí si hudbu a interakciu s publikom v pre nich neznámej krajine viditeľne užívajú. Odkazy jednoty, lásky a mieru či slová o tom, že hudba spája, sú večné klišé, ale k Uprisingu to všetko patrí rovnako ako dymový opar - a aj vďaka tomu má festival svoju nezameniteľnú atmosféru.
Zdroj: Tomáš KušaZo slovenskej scény sa takisto predstavili zástupcovia viacerých generácií. Úspešnú premiéru na Uprisingu si odkrútili The Curly Simon, Tamara Kramar, ktorá predstavila vkusnú vlastnú tvorbu aj sympatické covery, či Alan Murin, ktorého koncert potvrdil, že úspech jeho skladieb na Youtube je zaslúžený. Na pódium si niekoľkokrát prizval tanečníčky a nechýbali ani duetá s Laris Diam a Tinou. Hlasovo sú obe speváčky podobné, no kým mladšia z dvojice pôsobila nevýrazne a jej vokálny výkon bol naživo sklamaním, Tina svojou charizmou a veľkou speváckou istotou pódium úplne ovládla. Bejby Blue bol však len malý predkrm pred sobotným koncertom na hlavnom pódiu s výbornou kapelou okolo gitaristu Jozefa Engerera (Moja Reč).
Počas neho zaspievala Tina všetky svoje veľké hity, pri tých najznámejších Si sám a Príbeh vtipne podotkla, že jej pesničky sú "z depresie do depresie", no aj tak sa všetci pod pódiom usmievajú. Bodaj by nie, napriek úmornému popoludňajšiemu slnku 38-ročná speváčka doslova žiarila. Druhá časť koncertu patrila "dobrým chlapcom" z Mojej Reči, ktorí svoj rapový náklad spojili s energickým rockovým zvukom a v tej chvíli na horúčavu všetci zabudli. Chalani v eufórii zabudli aj na čas, takže koncert sa napriek márnym snahám stage manažéra o jeho ukončenie pretiahol o vyše 10 minút.
Zdroj: Tomáš KušaUž sa niekedy udiala trojka v stane?
Slovenský rap mal najväčšie zastúpenie na pódiu nazvanom Jama Levova, počas dvoch dní sa tam predstavili napríklad Marko Damian (škoda zlého nazvučenia, najmä počas spevu ho bolo sotva počuť), Boy Wonder, hudobno-zábavné duo Haf & Beyuz podporené Zetuzetou a Miškom Turzom, ale aj lyrickí majstri Tono S. a Modré Hory. Škoda, že ich koncert so skvelým zvukom a ukážkovo spolupracujúcim publikom sa v sobotu večer prekrýval s českým fenoménom 7krát3. Zrejme aj preto sa v Arene naňho prišlo pozrieť len pár desiatok ľudí.
Spevák - povolaním tiež fyzioterapeut, vlastným menom Štěpán Hebík - pôsobí ako mega cool kombinácia Dana Nekonečného a Michala Davida. Na Uprisingu ukázal, že jeho hlas znie naživo dokonale a šteklivé témy nie sú len výsadou jeho textov. V príhovore pred skladbou Headphones prekvapil publikum otázkou, či už niekto v stane na festivale zažil trojku a rovno si aj vytipoval trojice, ktoré by to podľa neho v tú noc mali vyskúšať. Túto horúcu predstavu potom vytiahol ešte niekoľkokrát, najmä však vo svojom vytripovanom afrodiziakálnom R&B vyťahoval úctyhodné výšky a jeho koncert si určite rád zopakujem. Okrem dídžeja ho doprevádzal aj pražský gitarista ruského pôvodu Igor Ochepovsky, ktorý zahral luxusné sólo v hite Tygrovanej sprej.
Cez deň aj jazz, v noci drum&bass
Premiéru na Uprisingu mal tento rok aj nestor slovenského jazzu Peter Lipa, ktorého účasť niektorých prekvapila, no s festivalom na Zlatých pieskoch má toho spoločného dosť. Práve jeho kolega Pavel Daněk z tímu Bratislavských jazzových dní zakladateľom Uprisingu v jeho začiatkoch veľmi pomohol. Sveťo Moravčík s Rasťom Pružincom ho označujú za svojho mentora a mnohí si iste pamätajú, ako mu na pódiu ďakovali pri oslavách 10. narodenín festivalu v roku 2017. Samotný Peter Lipa zároveň nahral vôbec prvý spot Uprisingu, čo pripomenul aj počas svojho vystúpenia. Arena stage si podmanil aj bez reggae prekvapení, odohral svoj štandardný set so špičkovými hudobníkmi a ukázal, že to s publikom naozaj vie. Zahanbiť sa však nenechal ani Radovan Tariška, keďže fanúšikovia si okrem úsmevného opakovania Lipových vokálnych kreácií zaspievali aj s jeho saxofónom.
K headlinerom festivalu okrem Dubioza Kolektiv patril v sobotu aj Dub FX, ktorý sa predstavil spolu so saxofonistom menom Mr. Woodnote. Prvá polovica setu bola pokľudnejšia a niesla sa v rytmoch reggae a dubu, zlom prišiel po krátkej ukážke loopovacej šou, ktorou sa Dub FX preslávil, a následnom energickom rapovom čísle s jeho manažérom, ktorý je s ním od úplných pouličných začiatkov. Záver setu už patril zlomeným beatom drum&bassu, ktorý roztancoval každého. Zdá sa, že práve tento žáner je na Uprisingu, ktorý sa v nočných hodinách mení na prevažne elektronický festival, medzi fanúšikmi najobľúbenejší, o čom svedčí aj výber nočných headlinerov.
V piatok drum&bass dominoval aj v sete jedného z najlepších dídžejov/turntablistov sveta, DJa Craze-a a následne aj na hlavnom pódiu. The Prototypes, ktorí boli naozaj dobre zvolenou náhradou za pôvodne avizovaného DJa Fresha, na ňom hrali až od pol druhej v noci, napriek tomu mali až do tretej v podstate "plný dom" a priniesli obrovskú dávku energie. Rovnako to mohlo vyzerať aj v druhú noc počas šou Roniho Sizea, no snáď to fanúšikom spolu s Freshom prídu vynahradiť o rok.
Zdroj: Tomáš KušaKeď sa energie nestretnú
Jediným menším sklamaním bol pre mňa osobne koncert piatkovej hviezdy De La Soul, na ktorý som sa asi najviac tešil. Na jednej strane priniesol obrovské prekvapenie, keď rapera Posdnuosa nečakane na pódiu doplnili Yasiin Bey (známejší pod bývalým pseudonymom Mos Def) a Dres z dua Black Sheep. Vďaka nim tak bola absencia ďalších členov De La Soul na prvý pohľad vykompenzovaná viac než uspokojivo. Vystúpeniu, ktoré hneď v úvode poznačilo dlhšie čakanie spojené s technickými problémami, však chýbala energia, resp. jej výmena medzi pódiom a publikom väčšinu času príliš nefungovala.
Nedá sa pritom povedať, že by raperi ako samostatné jednotky koncert odflákli alebo sa nesnažili ľudí hecovať. Aj kapela hrala dobre a živý organický zvuk v spojení s rapom je práve to, čo De La Soul preslávilo. Nemalo to však také "gule", ako keď sa na druhý deň do kapelového zvuku naplno opreli Supa s Delikom z Mojej Reči. Dôvodom mohlo byť, že Posdnuos, Yasiin Bey a Dres sa spolu na pódiu obvykle neobjavujú. Interakcia medzi nimi, či už v skladbách alebo v príhovoroch, teda nebola ideálna a vnímalo to tak zrejme aj publikum. De La Soul zároveň nie sú moc refrénová kapela, resp. namiesto refrénov často využívajú inštrumentálne melodické linky. Chýbali tak všeobecne známe hity, na ktoré by sa mohla chytiť väčšina ľudí.
Zrejme aj preto mnohí z koncertu odišli predčasne a vyvolávaniu prídavku od preriedeného davu som ani nedával veľkú šancu na úspech. Napriek tomu sa kapela vrátila. Aj v prídavku sa však ukázalo, že trojica raperov nie je z jednej kapely - kým Yasiin Bey rapoval, zvyšní dvaja sa už počas rozlúčky s fanúšikmi poriadne nezapojili. Vidieť tieto rapové legendy na jednom pódiu bolo samo o sebe zážitkom, no medzi top koncerty ho zaradiť nemôžem. V sobotu v noci mi to mohli vynahradiť Delinquent Habits, no práve počas ich koncertu v poriadne narvatej Aréne som, žiaľ, musel odbehnúť s rodinnými taxi-povinnosťami. Z toho, čo som stihol vidieť, však v tomto prípade problém s vlažnejšou energiou určite nebol.
Zdroj: Tomáš KušaCelkovo tento ročník nemožno hodnotiť inak ako pozitívne, Uprising je pre mňa už neodmysliteľným záverom leta a opäť nesklamal. Okrem pandemických malých verzií som bol na každom ročníku a hudobne aj organizačne je každý rok cítiť progres. Zlaté piesky sú svojím prírodným prostredím ideálnym dejiskom, ktoré sa organizátorom napriek odhadom 15-tisícovej návštevnosti darilo udržiavať čistým počas celých dvoch dní. Škoda len, že po celom areáli je množstvo oplotenia, ktoré trochu kazí dojem z vizuálnej stránky festivalu. Na druhej strane však organizátori každoročne pripravujú príjemné zákutia s originálnymi prvkami (napr. levia hlava vyrezaná z koreňa stromu na boku hlavného pódia) a sprievodným programom.
V rôznych častiach areálu sa tak dá ukryť pred slnkom a oddýchnuť si od davu, uniknúť pred zvukom z pódií je však už ťažšie. Na hudobnom festivale so siedmimi pódiami (vrátane stand-upovej Obkec scény) v kompaktnom areáli však nič iné čakať nemožno. S tým súvisiacim kompromisom je aj miešanie zvuku, konkrétne v Jame Levovej ste museli naozaj prísť až pred pódium, aby ste nepočuli zároveň aj zvuk z hlavného stageu. V minulých ročníkoch býval na mieste Jamy Levovej krytý stan, do ktorého zvuk z iných častí areálu neprenikol, nové pódium je však vizuálne zaujímavejšie a atmosfére koncertov napokon len prospelo, že ľudia nepostávali za zvukárom.
Na záver musím ešte pochváliť tradične pestrú kuchyňu z celého sveta a nočnú výzdobu - po zotmení je Uprising ešte krajší ako cez deň. Snáď si jeho nočné čaro budúci rok užijeme naplno počas oboch festivalových dní. Pripíjam na ďalších minimálne 15 rokov!
Rozhovor s organizátorom: Najsilnejší moment Uprisingu? Vidieť každý rok opäť ľudí, ktorí rástli spolu s nami
Autor: Patrik Marflák
