Progresívny metal nemal na Slovensku nikdy široké zastúpenie. Vďaka hŕstke nadšencov sa ľady pohli až po roku 2001. Jednými z vtedajších vlajkonosičov boli aj Košičania Amatae Adea. Napriek stagnácii sa nevzdali a teraz chystajú ďalší štúdiový kúsok. Na naše otázky odpovedali obaja gitaristi, Oliver Markus a Richard Kozár.
O: Sme metalová kapela. Je už na človeku, či si nás zaradí medzi prog alebo power metal. Z môjho uhla pohľadu je dôležité slovo METAL. Za ten čas, čo sme spolu, som už počul všeličo možné. Jeden povedal, že tam počuje Iron Maiden, iný že Dream Theater alebo Symphony X. Ďalší si tam našiel kúsok thrash metalu, či speedu. Snažíme sa, aby bola naša hudba rôznorodá. Som len rád, keď sa ľuďom naša hudba páči. Ich pozitívna reakcia pre nás veľa znamená.
Za oficiálny rok vzniku je považovaný rok 1998, no odvtedy ste vydali iba jedno jediné EP s troma skladbami. Ako by si nám to vysvetlil?
O: Jednoducho. V roku ’98 sme s Rišom začali uvažovať, že by sme niečo v oblasti hudby chceli podniknúť. A tak sme začali komponovať a zháňať členov. Bolo to nesmierne ťažké. Nie každý totiž spĺňal naše očakávania alebo nemohol s nami hrať kvôli nedostatku času, pretože sa venoval viacerým hudobným projektom. Je to neuveriteľné, ale zostava sa sformovala až v roku 2004. Až tak sme sa pustili do plnohodnotného komponovania a plánovania nahrávania nášho EP. Samozrejme, že sme chceli nahrať plnohodnotné CD, no napriek všetkej snahe a podpore priateľov sa nám to nepodarilo zrealizovať.
Mám za to, že okolo roku 2008 ste sa rozpadli a v roku 2012 ste sa dali znovu dohromady, pretože o vás nebolo ani chýru ani slychu. Vedel by si to uviesť na pravú mieru?
R: Musím ťa poopraviť. Kapela AA sa nikdy nerozpadla. Môžeme povedať, že maximálne iba stagnovala. To znamená, že napr. ja s Oliverom, sme sa počas toho, keď v kapele chýbali nejakí členovia stretávali, udržiavali kontakt a skúšali dávať dokopy hudobné nápady pre ďalšiu tvorbu AA. Nikdy sme si nepripustili, že by táto kapela skončila. Verili sme, že je to len otázka času a opäť dáme dokopy funkčnú a stabilnú zostavu.
O: Myslím, že sme mali veci celkom dobre rozbehnuté. Nahrali sme EP, na základe ktorého nás pozvali hrať v roku 2007 na jeden z najväčších metalových festivalov Masters of Rock. Po MOR veci nabrali opačný smer ako kapela potrebovala. Dušan (náš spevák) odišiel študovať do Prahy a neskôr odišiel Matúš (klávesák) študovať do Bratislavy. V našej kapele má každý nástroj svoje špecifické postavenie a bez neho to proste nejde. Odchod týchto dvoch členov bol pre kapelu zdrvujúci. Neskôr to vzdal aj náš bubeník už kvôli spomínanej stagnácii kapely. Jednoducho stratil vieru a zmysel takto ťažko fungujúcej kapely. A tak sme ostali v kapele traja (Rišo, Oliver a Peťo – basák). Nechcem aby to znelo prehnane, ale nájsť náhradu za chlapcov bolo skoro nemožné. V naších končinách nie je veľa muzikantov, ktorí by ich dokázali nahradiť. Štastným krokom bol návrat Paľa (bubeník) do kapely, lebo jeho party tu bez akéhokoľvek preháňania nedokázal zahrať nik. Nakoniec sme našli klávesáka (Maroša) a speváka (Peťa), ktorí boli odhodlaní to skúsiť a pracovať na sebe natoľko, aby mohli s nami hrať. Konečne. Mohli sme znova začať a v dnešných dňoch dokončujeme EP s názvom “Mirror of Equity”.
Ako by si charakterizoval dianie v Košiciach teraz a v minulosti? Mám na mysli koncerty, kluby, súťaže, hudobníkov, fanúšikov, spoluprácu, a pod. Nehrabú si teraz ľudia skôr na vlastnom piesočku?
O: Myslím si, že to ide dolu vodou. Toho priestoru nikdy nebolo veľa, no dnes je to ešte horšie. Klubom chýbajú peniaze na zaplatenie kapiel a na vstupnom sa vyrobiť nedá. Zvyčajne je vstup free, ak nie, tak nie sú ľudia. Je to bludný kruh. Čo absolútne nechápem je to, že ľudia porovnávajú výšku vstupného na koncert kapely s tým, koľko by za to mohli mať pív. Ale kapely si za túto vzniknutú situáciu do istej miery môžu aj sami a to tým, že sú ochotné ísť hrať za cestovné náklady, či pivo.
R: Aj u nás to takto fungovalo až sme si povedali, že sa nepohrnieme do každého koncertu. Či chceme alebo nie aj my musíme pozerať na finančnú stránku veci, ale nie preto, že by to bola pre nás zárobková činnosť, pretože na týchto akciách sa z hľadiska výšky príjmu nedá hovoriť o tejto činnosti ako o zárobkovej. Mám skôr na mysli to, že kapela si koncertovaním buduje istý kredit, prestíž a kvalitatívny status. A to je ten dôvod, prečo si myslíme, že kapela nemôže donekonečna chodiť hrávať v lepšom prípade za cestovné náklady alebo za pivo, ale mala by byť do istej miery aj finančne ohodnotená. A preto radšej akcie za takýchto podmienok odmietame. Aj keď môžu existovať drobné výnimky. No a najnovší fenomén, ktorý sa rozmáha, je ten, že keď chceš ísť hrať na fakt veľký a obsadením zaujímavý festival, tak si od teba organizátor vypýta peniaze, a to nie malé peniaze, cca. 700 – 1000 eur. Organizátori tomu hovoria sponzorský dar. A ja som si naivne myslel, že keď zaplatím nemalé vstupné na nejaký poriadny štvordňový festival, tak tam hrajú kapely – myslím amatérske kapely na B stageoch, ktoré spĺňajú nejaké kvalitatívne požiadavky. No vo väčšine prípadov je to tak, že hrá ten, kto si za to z vlastného vrecka zaplatí. No povedz, nie je to choré? Takže je úplne jasné, že ak nebudeš hrať v prvom rade z nadšenia, tak to dlho nepotiahneš.
O: Čo sa týka sútaží, s istotou to neviem povedať, ale poslednú, čo si pamätám, bol Marlboro rock in. Ale to som mal ešte násť. Nejaké súťaže tu sú, ale prichádzajú väčšinou z Čiech alebo sú dosť slabo spropagované, takže o nich ani nevieš. Je mi ťažko súdiť, či je toho veľa alebo málo.
Nemali ste niekedy problém s tým, že ľudia si váš názov ťažko pamätajú i vyslovujú? Aj napriek tomu, že znie honosne („príchod kráľovnej Amatae“), je predsa len krkolomný...
O: Tak to áno (smiech). Myslím, že dodnes to tak je. Ešte pri vzniku kapely, keď sme riešili otázku názvu a zhodli sme sa na Amatae Adea sme vedeli, že to bude jazykolam. Nechceli sme ale anglický názov (o slovenskom nebola ani reč), a preto sme sa zhodli na latinskom Amatae Adea. Myslím si, že to nie je tak ťažký názov, človeka len zmätie to “ae” ináč vyslovované ako “é”. Takže Amaté Adea.
Prečo ste vlastne „zapredali” duše práve progresívno-metalovej hudbe? Ktoré kapely boli a sú vašimi vzormi?
O: Už na začiatku nám bolo jasné, že budeme hrať metal. Každý z nás počúva úplne inú hudbu, ale spája nás metal. Odmalička k našim vzorom patrili kapely ako Iron Maiden, Helloween, Death, Metallica, Dream Theater, Symphony X. Mohol by som menovať mnoho kapiel.
V čom sa chcete od podobne znejúcich skupín odlíšiť?
O: Nikdy nám nešlo o to, aby sme sa nejako odlišovali. Nakoniec v dnešnej dobe, keď už bolo snáď všetko vymyslené to asi ani nie je možné. Iba sa snažíme robiť hudbu, ktorá nás baví a snáď sa páči aj iným.
Aké pocity ste prežívali v decembri 2012, keď ste sa po dlhom čase znovu postavili na pódium?
O: Trošku to upresním. V decembri sme po dlhom čase znova hrali v Košiciach. Tých koncertov síce nebolo veľa, ale nejaké sme predsa len odohrali už v novej zostave. V každom prípade je fantastické stáť na pódiu a hrať ľuďom, od ktorých cítiš spätnú väzbu. Pre mňa osobne je v tom vždy trošku nervozity. Ale tak to má byť. Znamená to, že mi nie je jedno, ako budem hrať a chcem podať čo najlepší výkon.
Ako by si charakterizoval chémiu, ktorá medzi vami panuje v skúšobni a na koncertoch? Nemáte problém zladiť povahu a záujmy šiestich odlišných ľudí?
O: Bez chémie by to nešlo. Poznáme jeden druhého natoľko dobre, že aj počas skúšok, koncertov či pri komponovaní vieme presne, o čo tomu druhému ide. Po ľudskej stránke si tiež veľmi dobre rozumieme, čo je veľmi dôležité. Popri kapele má každý z nás aj iné povinnosti a záujmy. Občas je ťažké zosynchronizovať to, ale našťastie každý z nás chce a to je základ.
Čo môžeme očakávať od vašich najnovších skladieb?
O: Veľká časť bola nahraná už skôr. Ide o skladby, ktoré bežne hrávame na koncertoch, ale nikdy predtým neboli vydané. Išlo nám hlavne o nahratie skladieb s už novým spevákom. Vypočuť si ich budete môcť už čoskoro na niektorom z našich profilov.
Ako dlho ste nové skladby komponovali?
O: Nové skladby, ktoré ešte nie sú nahraté, vznikali postupne. Išlo to ale celkom rýchlo. Vždy prídeme s nejakými nápadmi a potom ich spolu dotvárame. Nie vždy je to ale tak jednoduché. Preto necháme skladbu nejaký čas ležať a neskôr sa k nej vrátime. Aj teraz máme takto rozpracovaných niekoľko skladieb.
Odkazuje Amatae Adea prostredníctvom svojich textov konkrétne posolstvo svojím fanúšikom? Alebo ide len o abstraktné vyjadrenia?
R: Pri našom prvom EP bol naozaj zámer o nejaký koncepčný príbeh, v ktorom sme chceli v budúcnosti na ďalších nahrávkach pokračovať. No odchodom pôvodného speváka sa tento zámer skončil. Momentálne skôr ide o vyjadrenie vlastných osobných skúseností, zážitkov a pocitov. No v budúcnosti koncepčnú myšlienku textov nevylučujeme.
Ako máte zorganizované technické záležitosti, akým sú napr. manažment, promo, vizuálna stránka, koncerty, logistika?
O: Tieto veci si riešime sami ako mnoho iných kapiel. Je pravda, že dobrý manažér by nebol na škodu (prípadní záujemcovia nech nás určite kontaktujú). V rámci kapely sa Rišo stará o vybavovanie koncertov, zvyčajne aj o rozhovory. Ja zabezpečujem technickú stránku, čiže profily a všetko, čo sa toho týka. Spolu sme riešili mastering dema v štúdiu. Takže funkciu manažérov zatiaľ zastupujeme my dvaja.
Kde vidíš vašu najsilnejšiu zbraň? Je to o schopnosti upútať pozornosť skĺbením technickej náročnosti a melodiky?
O: Najsilnejšou zbraňou je to, že máme chuť stále napredovať. Mojím snom vždy bolo ráno sa zobudiť, vziať gitaru do rúk a cvičiť s vedomím, že toto je moja jediná práca. Žiaľ na tom musím ešte pracovať. Stále si myslím, že sa mám čo učiť a mám v čom napredovať. A myslím si, že každý z kapely to tak berie. Čo sa týka technickej náročnosti a melodiky, je to pre nás prirodzené. Neviem si predstaviť, že by sme skladali trojakordové piesne (smiech).
Je vaše terajšie pôsobenie a skúšanie či koncertovanie intenzívnejšie než v minulosti?
O: Myslím, že sa to ešte len začína rozbiehať. Dokončili sme nové EP. Máme v rukách niečo, čím sa môžeme prezentovať. Dúfame, že aj to nám pomôže pri koncertovaní a nielen na Slovensku. Ono sa to bude odvíjať aj od toho, aký honorár bude kapele ponúknutý resp. na čom sa dohodneme spolu s organizátorom podujatia. Aj keď poslednou dobou podmienky nie sú znova ružové, niekedy až priam deprimujúce. No napriek tomu to nevzdávame.
Ak som sa ťa zabudol niečo opýtať, teraz máš priestor na vyjadrenie svojich myšlienok a postrehov... Ďakujeme za rozhovor.
R: Chcem sa poďakovať za tento rozhovor, vďaka ktorému sa kapela AA opäť trochu zviditeľní, a fanúšikom za ich podporu a priazeň. No a veríme, že práve s ich podporou a priazňou to možno raz dotiahneme aj na profesionálnu úroveň a existenciu tejto kapely.
facebook.com/amataeadea
bandzone.cz/amataeadea
myspace.com/amataeadea
PS: Kapelu môžete najbližšie vidieť 4. mája v košickom Collosseu spolu s ďalšími legendárnymi Košičanmi Xibalba a speed/thrashermi Wastage (odkaz na event).
Autor: Marek Danko
Ilustračné foto: Amatae Adea
