O tri týždne sa otvoria brány jedného z najobľúbenejších festivalov (nielen) v našom hlavnom meste. Už 16 rokov je Uprising neoddeliteľnou súčasťou záveru leta a okrem iných úspechov dokazuje jeho popularitu a medzinárodné renomé aj každoročná nominácia medzi najlepšími festivalmi v European Festival Awards. Od roku 2008, kedy vznikol, za ním stojí dvojica organizátorov: Sveťo Moravčík a Rasťo Pružinec.

Ak patríte k pravidelným návštevníkom festivalu Uprising a čítali ste i rozhovory, ktoré sme s organizátormi pripravovali pred uplynulými ročníkmi, viete, ako prebieha booking umelcov, čo je pre dvojicu organizátorov najsilnejší moment Uprisingu, s akými nástrahami každoročne bojujú, ako ich fungovanie ovplyvnila pandémia, prípadne kedy si po festivale prvý raz vydýchnu. Tento rok sme zisťovali informácie z celkom iného súdka.

V rozhovore so Sveťom Moravčíkom sa dozviete:

  • ako Uprising ovplyvňujú nové festivaly plné zvučných mien,
  • do akej miery je organizácia festivalu náročná po psychickej stránke,
  • čo chalani robia v rámci kľudného spánku, aj keby nemuseli,
  • či je zmluvnou povinnosťou interpreta propagovať festival na svojich sociálnych sieťach,
  • čo všetko sa zvažuje pri rozhodnutí o predčasnom ukončení festivalu,
  • prečo sa Sveťo vyhýba na festivale davom ľudí,
  • ktorá známa speváčka je novou posilou v organizačnom tíme Uprisingu,
  • aké novinky sú pripravené pre návštevníkov tento rok.

Pred časom som robila rozhovor s orgnizátorom Bratislavských jazzových dní, pánom Pavlom Daněkom, ktorý má blízko aj k vášmu festivalu. Mal nekompromisný názor na pýtanie si voľných vstupeniek. Zrejme aj tebe v tomto období stúpajú požiadavky tohto typu.

Jasné. (úsmev) No samozrejme záleží, komu tie lístky dávam, a za čo. Môže to byť revanš, blízka rodina, darček, prípadne nastane iná situácia, keď je darovanie lístkov na Uprising z určitého dôvodu vhodné. Ale v kontaktoch mám aj ľudí, ktorí sa mi ozývajú každé leto iba kvôli lístkom a zvyšné mesiace o nich nepočuť. Stáva sa mi dokonca, že niekto stojí vyslovene pred vstupnou bránou v deň festivalu a telefonuje mi kvôli bezplatnému vstupu. To býva až úsmevné. Za festivalom je kopec práce a nerozumiem, prečo by som mal darovať niekomu akoby desiatky eur, keď sa o jeho bezproblémový priebeh nijak nepričinil. Vo všeobecnosti však platí jedno nepísané pravidlo. Lístky si väčšinou pýtajú tí, ktorí nemajú žiadny problém za ne zaplatiť.

Môže organizátor takéhoto festivalu vyhorieť?

Jasné, bez problémov. Stalo sa to aj mne. Pred začiatkom festivalu býva tej práce enormne veľa. Presne ako raz spomínal Rasťo. Zvoní vám telefón a počas telefonátu vám telefonujú ďalší piati ľudia. No minulý rok som zažil opačný extrém. Ja som bol aj po skončení festivalu taký naštartovaný, že hneď v septembri som urobil najviac bookingov pre tento rok. (úsmev)

Uprising – to si hlavne ty a Rasťo. Ten sa stal pred ani nie rokom otcom. Ak by sa jeden z vás rozhodol zabaliť to, je koniec celému festivalu?

Fúha, nad týmto som sa nezamýšľal, určite by to nebola jednoduchá situácia. Sme spolu veľmi previazaní, a teraz nehovorím len o ľudskej stránke. Náš vzťah sa postupne vyvíjal. Vyrástli sme, dospeli, ustáli ponorky, prešli si skutočne kadečím, ale našli sme spôsob, ako spolu už 16 rokov fungovať a zostať stále priateľmi.

Takémuto koncu by predchádzalo množstvo rozhovorov, stretnutí, deľba kompetencií – každý z nás má na starosť svoju agendu. Kým ja robím bookingy a pohybujem sa v dramaturgických vodách, Rasťo je brilantný v komunikácii s obchodnými partnermi. Jednoznačne by stratu jednej z týchto signifikantných častí festival pocítil a nešlo by o nekomplikovanú vec, ako keď si poviete, že s partnerom, s ktorým vás nespájajú žiadne väčšie záväzky, nechcete viac byť a vaše cesty sa tým definitívne rozídu.

Vždy ma zaujímalo, či propagácia festivalu na sociálnej sieti zostáva na dobrej vôli interpreta, alebo ide o klauzulu v zmluve.

V našom prípade je to dobrovoľná vec umelca, niektorí to robia automaticky a nemajú s reklamou tohto typu žiadny problém, iní sa tomu zubami-nechtami bránia, pričom ako argument použijú napríklad fakt, že si nechcú zahlcovať sociálne siete, nazvem to, marketingovými aktivitami. Niektorí, práve naopak, sú veľmi hrdí na to, že môžu vystupovať na Uprisingu a s radosťou to promujú aj vyše pol roka. (úsmev) Vo všeobecnosti si ale myslím, že ak máte na festivale meno, ktoré za to fakt stojí, záujem by mal fungovať aj bez väčšej snahy daného umelca podporiť koncert na svojom Instagrame. Vždy sa však takémuto gestu potešíme a sociálne siete ako také využívame v maximálnej možnej miere aj my.

Komunikáciu prostredníctvom sociálnych sietí má najnovšie pod palcom speváčka Kristina Tran. Čo hovoríte na túto novú posilu? Ak si správne pamätám, na Uprisingu v minulosti aj vystupovala.

Kristína je perfektná a do nášho tímu dokonale zapadla. Verím, že naša spolupráca bude pokračovať i v ďalších rokoch. Mňa už po toľkých rokoch starostlivosť o festivalové sociálne siete prestala baviť a energiu radšej venujem dramaturgii či bookingu umelcov. U Kristíny je to opačne, čo je super.

Minulý rok vás opäť raz potrápilo počasie a festival ste museli predčasne ukončiť. Kto dáva konečné rozhodnutie, či festival (ne)bude zrušený?

Konečné rozhodnutie je na Rasťovi a mne, no pochopiteľne v tíme máme i ľudí, ktorí monitorujú počasie na obrazovkách, presne vidíme, ako postupujú mraky. Všetko komunikujeme s bezpečnostnými zložkami a popri tom vyhodnocujeme, čo nám situácia prinesie, ak festival ukončíme a naopak, pokiaľ v ňom budeme pokračovať. Zdravie a bezpečnosť účastníkov je vždy prvoradá, to je bez debaty.

Počas uplynulého ročníka prišla fakt silná búrka, sprevádzali ju blesky, bolo nemysliteľné, aby ľudia ostávali v otvorenom priestore. Búrka bola najsilnejšia okolo druhej hodiny ráno, festival sme bez váhania ukončili. Ak by aj búrka bola miernejšia a bez bleskov, tie zvyšné tri hodinky do oficiálneho ukončenia Uprisingu a maximálne zablatené prostredie by nám priniesli ďalšie dva týždne dodatočných prác na odovzdaní areálu v pôvodnom stave, s čím súvisia nemalé finančné náklady.

Ľudia ale bývajú rozlezení kade-tade. Ako ich vôbec dokážete dostať v tak krátkom čase z areálu?

Na to tam máme bezpečnostnú službu, ktorá presne vie, čo v daný okamih robiť. K dispozícii máme tiež záchrannú službu, keď to niekto, diplomaticky povedané, preženie. Asi ale narážaš na miesto pri vode, kde sa návštevníci počas festivalu radi osviežia, no musím zdôrazniť, že my predovšetkým prevádzkujeme festival a nie kúpalisko. Prístup k vode sa riadi štandardnými otváracími hodinami Zlatých Pieskov. To, že niekto sa k vode dostane pomedzi kríky alebo inou nepozorovanou cestou v neskorých hodinách, je už na jeho vlastnom triku. Avšak, v záujme kľudného spánku máme v čase konania festivalu podchytenú a posilnenú aj vodnú záchranu.

Na vašej webovej stránke som si všimla, že novinkou tohto ročníka bude práve viac aktivít pri vode.

Nielen tie. Aj tento rok sme pripravili pre návštevníkov rôzne zaujímavé, sprievodné akcie. Športové turnaje, tanečný dancehall workshop, zacvičiť si už tradične budú môcť s Borisom Valihorom alebo si môžu užiť pohodu v Healing Area s celodennými aktivitami ako yoga, meditácie či sound healing. Samozrejmosťou je nehudobný sprievodný program, čiže diskusie, prednášky, stand-upy, kreatívne workshopy či premietania krátkych filmov. Prírodné kúpalisko – ako si správne načrtla, a ktoré je nespornou výhodou Zlatých Pieskov, ponúka nielen požičovňu člnov a vodných bicyklov, ale i wakeboardový vlek. Tento rok ho podstatne viac využijeme aj my. Návštevníci Uprisingu si tento rok môžu užiť po prvýkrát Uprising Skate Cup, teda súťaž skateboardistov na malej U-rampe, a tiež sa zapojiť do súťaže na vodných bicykloch či paddleboardoch.

Nezabúdame ani na detských návštevníkov, preto bude pre rodičov s deťmi v areáli k dispozícii detská zóna so špeciálnym programom a aktivitami. Tento rok deti zabaví napríklad obľúbená dvojica Paci Pac, detské divadielka a podobne. Musíme neustále pracovať na tom, aby sme oslovovali nových ľudí a mladšiu generáciu. Aby si aj oni zaľúbili Uprising tak, ako povedzme naša generácia, ktorá už po toľkých rokoch pokojne nejaký ten ročník vynechá.

Nových nadšencov môžete nájsť aj medzi dobrovoľníkmi, ktorí sú takisto dôležitou súčasťou festivalu a zastrešujú množstvo aktivít. Už minulý rok bol ale s ich zháňaním problém, ako ste na tom teraz?

Rovnako. (smiech) Touto cestou preto apelujem na fanúšikov Uprisingu, ktorí by nám chceli pomôcť s hladkým priebehom šestnásteho ročníka, aby nás neváhali osloviť. Zatiaľ máme do sto prihlásených ľudí, potrebujeme ich minimálne dvojnásobok. Zabezpečíme stravu a pitie, vstup na zimnú edíciu Uprisingu, môžu si určiť časy, kedy chcú pracovať, majú isté miesto vo vyhradenom stanovom mestečku, vybavené zastrešeným stanom a oddychovými miestami s prístreškom, Uprising merch a pokiaľ už majú kúpenú vstupenku, bude im samozrejme preplatená.

Ako sa pozeráš na iné festivaly po pracovnej stránke, a ktoré aj ty rád navštíviš – ak je reč o Slovensku? Existuje niečo ako spriaznené festivaly a pomyselný brainstorming medzi organizátormi?

Určite je to konkurencia, ale my nemáme dôvod robiť zo seba nepriateľov, hlavne keď sme na Slovensku a ten trh je tu malý. Veľmi dobré vzťahy máme s chalanmi, ktorí stoja za Grapeom, ten aj navštevujem, rovnako jeho organizátor chodieva na ten náš. Nemáme ani problem podporiť sa nejakým post-om z festivalu na sociálnej sieti. Rovnako máme viac ako priateľský vzťah s džezákmi, ale kamošíme sa aj s "pohoďákmi" alebo s Hip Hop Žije či českým Mighty Sounds. Od pandémie som dosť často v kontakte aj so všetkými zásadnými európskymi reggae festivalmi, s ktorými máme naplánované veľké stretnutie v Španielsku v septembri.

Ako zamiešal karty Lovestream festival, ktorý mal minulé leto v hlavnom meste premiéru?

Každý väčší festival na scéne je konkurenciou a narobí organizátorom vrásky – o to viac, ak má silných headlinerov, čo Lovestream bezpochyby má. Po korone sa zmenilo správanie návštevníkov, ľudia si kupujú lístky obvykle až na poslednú chvíľu, pretože čakajú na predpovede počasia, ponuku iných festivalov a podobne. Ani ekonomická situácia nie je najpriaznivejšia, ľudia si dvakrát rozmyslia, ktorý z festivalov podporia. Nie každý má dostatok financií na to, aby navštívil počas leta každý týždeň či dva iný festival.

Takže aby som odpovedal na tvoju otázku, existenciu Lovestreamu pocítili určite všetky festivaly na istom odlive návštevníkov, rovnako aj my či každý iný festival organizovaný nielen v hlavnom meste.

Vo vašom prípade sa mi ale zdá fanúšikovská základňa dostatočne verná.

Nie je samozrejmosťou, že nás každoročne navštívia naši skalní. Tiež to striedajú. Našou devízou je určite fakt, že sme multižánrový festival, počas dvoch dní sa na štyroch hlavných stagoch a množstve ďalších menších vystrieda niekoľko žánrov od reggae cez dancehall, ska, latino či hip-hop, až po dub, dubstep, ragga-jungle a dnb. S monotematickým festivalom by sme už dnes asi neobstáli, veď je tu Spotify a ďalšie streamovacie služby, ľudia počúvajú všetko.

Ktorý deň je na Uprisingu silnejší a z pohľadu vystúpenia headlinera kľúčovejší?

Spravidla je tým nosným dňom piatok, ktorý viac motivuje návštevníka prísť aj v sobotu, ale ak sa pýtaš konkrétne na tento ročník, je to úplne vyrovnané a sám by som si nevedel medzi nimi vybrať. V piatok vystúpi jedna z najväčších hudobných ikon Anglicka, krstný otec grime music Dizzee Rascal, ale aj punková legenda Slobodná Európa, ktorá bude mať na Uprisingu svoju premiéru. Sobotňajším headlinerom je najúspešnejší rakúsky umelec Parov Stelar - hlavná hviezda prestížnych festivalov ako Coachella, Glastonbury, Lollapalooza, Frequency, či Sziget. (pozn. red.: kompletný program umelcov, ktorí vystúpia na 16. ročníku Uprisingu nájdete TU.)

Kde si ty najradšej užívaš vystúpenia umelcov?

Určite nie v dave, skôr zboku, alebo sa idem pozrieť trošku spredu. No primárne z bezpečia backstagu, kde mám kľud a nie som rušený. Musím priznať, že nie som veľkým fanúšikom small talkov, o to viac, ak sa ku mne pristaví niekto dosť pod parou a má veľkú chuť debatovať. (smiech) Nechcem, aby to vyznelo zle, ale pre mňa je Uprising najmä o práci a čas na zmysluplné rozhovory si rád nájdem po jeho skončení.

Keď sa obzrieš späť, ktorý interpret ti dal najviac zabrať?

Bez debaty Lauryn Hill. Na jej požiadavky sme mali najatého extra človeka. Čakali sme, že jej meno vypredá festival, že bude naozaj výborná a do bodky sme splnili to, čo žiadala. Dnes už sa nad tým pousmejem, ale napríklad šatňa, ktorá mala byť vychladená na presný počet stupňov, o farbách a zariadení interiéru nehovoriac, dopadla tak, že sa v nej nakoniec ani neukázala. (úsmev)

Je niekto, prípadne niečo na festivale, čo dostalo nekompromisnú stopku?

Politická kampaň. Aby tu nejaká strana alebo hnutie verejne prezentovali svoje politické názory a vlastne čokoľvek, čo s nami nie je vopred dohodnuté, pričom tlaky sú teraz pred voľbami veľké. V rámci filozofie nášho festivalu je myslím evidentný náš postoj voči vojne na Ukrajine či v minulosti prístup k očkovaniu. No svoje názory nepretláčame a priamej konfrontácii s ľuďmi na opačnej strane brehu sa vyhýbame. Obzvlášť, ak by sa mala diať na festivale, ktorý je oslavou života, tolerancie, rešpektovania inakosti i priateľstva rôznorodých ľudí, nie naopak.

Čo sa deje po ukončení festivalu? Mám na mysli tie najbližšie hodiny – dni.

Festival končí štandardne v nedeľu ráno a potrebujeme dať areál extrémne rýchlo doporiadku, aby mohla prevádzka Zlatých Pieskov fungovať v klasickom režime. Odovzdanie nastáva ideálne v stredu. Za toto patrí veľký BIG UP nášmu produkčnému tímu, že to všetko tak rýchlo zmáknu. V pondelok po festivale do areálu väčšinou nechodím, nemám tam čo robiť, pretože každý pozná svoje povinnosti. Skôr sa starám o výstupy, či máme odcestovaných všetkých interpretov (úsmev), papiere na poriadku, vrátane financií a podobne. A v mojom prípade je ešte vo hviezdach, ako to budem mať s energiou po festivale tento rok, a či príde k podobným bookingovým výkonom ako vlani. Pretože už teraz mi napadajú nové, nemenej zaujímavé mená.

Všetky dôležité informácie nájdete na oficiálnom webe festivalu www.uprising.sk.

Prečítajte si tiež: Najsilnejší moment Uprisingu? Vidieť každý rok opäť ľudí, ktorí rástli spolu s nami (rozhovor)

Autorka: Danka Šoporová