Legendárna trojka má už 33 rokov, pritom stále prekvapuje úspešnými aktivitami - nové DVD, priehrštie vystúpení a úplne nový program na aktuálnom turné, ktoré začalo 1. októbra vystúpením v Banskej Bystrici. Porozprávali sme sa s lídrom Maťom Ďurindom, aby nám priblížil detaily zo zákulisia.
Teraz trávime veľa času v skúšobni a nacvičili sme pre program ďalšie veci, medzi ktorými okrem často hraných a známych skladieb figuruje Volanie divočiny z nášho piateho sériového albumu. Tá odznie hneď na začiatku koncertov. Nacvičili sme staršie kúsky zo série Šlabikárov, konkrétne budeme hrať druhý i štvrtý Šlabikár, ktorý je výkonnostne ťažší, keďže sú v ňom poriadne gitarové vyhrávkové pasáže. Šlabikár vždy odzrkadľoval isté etapy v živote Tublatanky, ako sa menili časy, ako sme osamostatňovali od rodičov, vyrastali, atď. Posledný v sérii je Šlabikár 10 ten budeme tiež hrať. V tomto prípade ide o novú pesničku, je to pocta pre Ďura Černého, ktorý nás žiaľ vo februári 2016 opustil a odišiel do tzv. rockového neba.
K tejto skladbe s celým názvom Spomienka na Ďura Černého (Šlabikár 10) sme natočili aj video so starými prevažne čiernobielymi fotografiami zameranými najmä na nášho bývalého bubeníka, či už išlo o úplne prvú zostavu alebo druhú, kde na basovej gitare hral Ďuro Topor (druhú gitaru a spev mal na starosti Dodo Dubán, ktorý zomrel v roku 2003, pozn. red.). Na koniec tejto pesničky sme zakomponovali motív aj gitarové sólo zo skladby Mám rád veci nemožné, ktorá sa objavila na našom prvom albume. Ďuro tú pieseň mal rád a vždy sme sa bavili na tom, že gitarové sólo sa hrá len na jednom tóne. On sa vyžíval v tom, že v živote nepočul sólo, ktoré by bolo postavené na jednom tóne (smiech).
Aké prekvapenia ešte máte pre fanúšikov pripravené?
Zároveň sme si prichystali rockovú baladu Spálená láska, ktorú sme už dlho nehrali, čím chceme vyhovieť mnohým žiadostiam fanúšikov. Po prvýkrát budeme robiť v strede koncertu unplugged sériu vo forme tzv. medley obsahujúceho skrátené verzie našich pesničiek. Budem hrať na akustickej gitare, Ďuro Topor bude mať k dispozícii akustickú basu a bubeník Peter Schlosser odíde spoza bicích, aby mohol medzi nami hrať len na kopáku a tamburíne.
Dokopy máme nachystaných 22 pesničiek, ku ktorým je potrebné prirátať ešte sóla na bicie a basovú gitaru, takže koncert bude pestrý a vyčerpávajúci zároveň, pretože bude trvať skoro dve a pol hodiny. Išli sme do toho poctivo, aby to bol pre ľudí prierez našou tvorbou. Z každého doteraz vydaného CD zahráme niekoľko pesničiek, medzi nimi nesmie chýbať titul Svet v ohrození, ku ktorému máme videoklip so skutočnými teroristickými činmi z mnohých miest sveta. Dnešný svet je plný terorizmu a táto pesnička je teraz ešte viac aktuálna.
Ako je možné, že po toľkých rokoch zvládate odohrať náročné rockové koncerty, kde je potrebné podať stopercentný výkon pri speve i hraní?
Sme v celkom dobrej kondícii napríklad aj vďaka koncertom, keďže počas roka pravidelne hráme či už v Čechách alebo u nás. Dá sa teda povedať, že sme v dobrej kondícii po fyzickej i psychickej stránke a ak by som mal hovoriť za seba, po hlasovej stránke som v naozaj dobrom stave. Hlas ma poslúcha tak, ako keď som s Tublatankou pred 33 rokmi začínal, nemám na hlasivkách žiadne uzlíky, vydržím dlho spievať. Hlas mi znie do výšok i spodných tónov rovnako ako kedysi, navyše niektoré veci vďaka skúsenostiam zvládam ešte lepšie než v minulosti. Myslím, že po stovkách, možno už aj tisícke koncertov, je to celkom slušné. Som svojmu hlasu vďačný (smiech).
Koncertnú energiu a spontánnosť sa vám podarilo preniesť aj na DVD "Vo veľkej škole dní – 30 rockov Tublatanky". Aké sú ohlasy fanúšikov na tento nosič?
Fanúšikovia sa potešili, keď toto DVD vyšlo. Majú náš koncert poctivo zachytený kvalitnou technikou a 20 kamerami. Keď Queen v roku 1986 natočili koncert v Budapešti 20 kamerami, tak to bol svetový unikát. Dnes sme si my zopakovali niečo podobné, ale už to nie je taká rarita ako kedysi (smiech). Fanúšikom sa ráta to, že záznam je veľmi dlhý, že to nie je len 45 až 60 minút koncertu, ako sa to často robí. Dali sme tam celý takmer dva a pol hodinový koncert odohraný v Brne.
Časť skladieb na DVD ste odohrali so sláčikovým kvartetom. Neuvažovali ste aj teraz nad rozšírením zostavy o ďalšie, no možno v niečom odlišné nástroje?
Sláčiky sme vtedy použili kvôli tomu, že keď som videl Adventure Strings naživo, strašne sa mi páčilo ich virtuózne hranie. Prizvali sme ich k spolupráci, potešenie bolo obojstranné a dokonca aj teraz na niektorých letných festivaloch v Čechách sme vystupovali spoločne. Sme radi za obohatenie pesničiek Loď do neznáma, Matka a Nekonečná pieseň, s ktorou sme boli na Eurovízii a odohrali ju v podstate tak ako vtedy, akurát veľký orchester vystriedalo kvarteto. Hráme spolu aj Pravda víťazí a Skúsime to cez vesmír, lebo dôraz som kládol na to, aby sme odohrali aj výkonnostné pesničky v rýchlom rockovom tempe. Mal som z toho radosť, pretože so sláčikmi sa robia väčšinou "slaďáky" a my sme urobili aj rýchle skladby.
Takto zaznela Pravda víťazí v júli na špeciálnom koncerte Hudba Európy na Devíne:
Vaše meno je spojené s úspešnou kampaňou za vytvorenie širšieho priestoru slovenskej hudbe v rádiách. Zaznamenali ste zlepšenie v porovnaní s minulosťou?
Chcem povedať, že muzikanti na Slovensku boli dlhodobo poškodzovaní tým, že aj keď spravili dobrú pesničku, ktorá mala kritériá a parametre kvality, aby mohla byť hraná v slovenských rádiách, často bola ignorovaná. Táto situácia trvala vyše 20 rokov. Pritom keď ste počúvali hociktoré rádio, objavili sa vždy tam aj zahraničné veci, ktoré nemali nejakú valnú kvalitu. A to sme my, muzikanti, ktorí založili iniciatívu za slovenskú hudbu, chceli zmeniť aspoň do tej miery, aby sa aspoň 20 až 25 percent kvalitných slovenských pesničiek do éteru dostalo. Teraz sa ukazuje, že sa nič slovenskému éteru nestalo potom, čo bolo bývalých vyše 90 percent zahraničnej produkcie zredukovaných. Angloamerických interpretov máme radi, ale myslím, že nenájdete na svete krajinu, kde by sa hralo tak málo domácej produkcie. Koncom 90. rokov aj po roku 2000 sa na Slovensku bežne v éteri hrali len tri až štyri percentá domácej tvorby, tá však podľa mňa nie je horšia ako v Čechách a pritom Česi si bežne hrajú vlastných interpretov vo veľkej miere.
Žiaľ museli sme pristúpiť a navrhnúť ministerstvu kultúry formu kvót aby domáca hudba ďalej nevymierala. Tento týždeň som sa dozvedel, že kvóty nie sú len v dvanástich krajinách, ako tomu bolo dávnejšie, ale už sú zavedené v osemnástich štátoch Európskej únie. Jediné, čo ma mrzí, je to, že mnohé slovenské pesničky znejú z rádií príliš opakovane. Ale to je aj u zahraničných pesničiek! Želal by som si, aby sa do éteru dostali aj nové skladby od nových interpretov, ktoré majú kvalitu. Z nich by sa mohli stať známe veci, resp. hity. Vieme, že rádiá taktizujú alebo sa bránia, ale to všetko je v neprospech slovenskej hudby, identity a občanov Slovenska. Naša rodná reč je slovenčina a je prirodzené pre každý národ počúvať pesničky v domácom jazyku. Nehrajme sa na niečo, čo nie sme. Nehrajme sa tu na žiadnych "Američanov" či ľudí, ktorí chcú byť za každú cenu akože "svetoví". Myslím, že terajší pomer zahraničnej (80 %) a našej hudby (20%) je v poriadku. Choďte napríklad k susedom do Maďarska, Poľska či Česka, tam je v rádiách oveľa viac ich domácich piesní.
Plánujete v tomto smere podniknúť nejaké kroky k ďalšiemu zlepšeniu?
Bohužiaľ to nie je v našej kompetencii. O všetkom rozhoduje vláda Slovenskej republiky. Chcem však povedať, že veľmi prajem slovenským kapelám, slovenským pesničkám a novej slovenskej hudbe. Pôda pre ňu je vytvorená. S našou Iniciatívou za slovenskú hudbu budeme radi, keď sa budú objavovať noví kvalitní speváci a nová kvalitná tvorba.
Máte pocit, že v porovnaní s 90. rokmi je terajšie postavenie Tublatanky a vôbec rockovej hudby lepšie?
O rockovej muzike môžeme dlho polemizovať. V rockovej hudbe bolo vytvorených veľmi veľa kvalitných skladieb, často ju robia a hrajú inštrumentálni a spevácki virtuózi. Na celom svete je teraz rock trochu v kríze, skupín je síce obrovské množstvo, ale nie je až také množstvo kvalitných skladieb ako tomu bolo v minulosti. Existujú aj nové formácie s dobrým hudobným materiálom, ale tie treba vyhľadávať na youtube, lebo sa o nich len tak ľahko nedozviete. Škoda, že rocková hudba stratila na všeobecnej počúvanosti, lebo cez médiá sa k ľuďom dostáva až príliš veľa nerockovej, skôr komerčnejšej muziky.
Ale keď sú v lete rockové festivaly, tie sú plné fanúšikov a to je dôkaz, že rock vo všetkých jeho formách ľudia radi počúvajú. Samozrejme želám si, aby v žánri vznikalo čo najviac kvalitnej produkcie. Čo sa týka Tublatanky, sme spokojní. Máme verných fanúšikov, ktorí na nás vyrastali alebo nových, rokmi pribúdajúcich. Som rád, že Tublatanka sa pomaly stáva viacgeneračnou skupinou. Chodia na nás násťroční, dvadsať, tridsať aj päťdesiatroční ľudia. Tešíme sa na budúcnosť a budeme sa snažiť robiť dobré nové pesničky, aby sme nesklamali naše publikum.
Zostávajúce slovenské termíny turné Tublatanka 33 rockov:
(okrem toho sa formácia predstaví v Čechách)
7. 10. - Nitra, Mestská hala Klokočina
14. 10. - Martin, Športová hala Podháj
15. 10. - Košice, Multi hala pri Hornbachu
10. 11. - Bratislava, Majestic Music Club
26. 11. - Trenčín, Piano club
Vstupenky na koncerty v Nitre, Martine a Košiciach je možné zakúpiť na Predpredaj.sk.
Autor: Marek Danko
Foto: archív Martina Ďurindu
Súvisiaci interpreti: Tublatanka
