Český spevák, skladateľ, textár a hudobník Martin Chodúr, ktorý nedávno v Prahe pokrstil svoj nový album Martin Chodúr 3, plánuje svoju novinku predstaviť aj na Slovensku. Známy interpret v súčasnosti už pripravuje koncerty, na ktorých si fanúšikovia budú môcť vychutnať jeho nové skladby. Okrem noviniek vám prinášame aj zaujímavý rozhovor.
Jeho tretia štúdiovka výrazne kontrastuje s predošlým albumom Manifest (2012). "Manifest bol zvukovo veľmi farebný, boli tam orchestre, bol tam big band, bolo tam veľa vecí a bolo to aj žánrovo rozmanité. Tento album sme chceli urobiť ako kontrast k Manifestu, to znamená zamerať sa čisto na môj hlas, ktorý je jeho stredobodom. Je to veľmi osobný vokálny album, ktorý stavia môj hlas do rôznych štýlov," priblížil známy spevák, ktorý k procesu tvorby i tentoraz pristupoval veľmi kreatívne. "Napísal som si všetku hudbu, všetky texty a do veľkej miery som vymyslel aj aranžmány, takže je to naozaj také moje dieťa, moja trojka," poznamenal Chodúr.
"Na predošlom albume som si tiež písal hudbu a texty, ale ten prístup bol veľmi odlišný. Na Manifeste sme sa chceli s každou piesňou vyhrať, ku každej skladbe sme pristupovali osobitne, hovorili sme si, tu by bol dobrý big band, tu by bol dobrý veľký orchester a tak ďalej. Pri trojke to bolo naopak. Mal som k dispozícii vynikajúcich ostravských jazzových muzikantov z mojej sprievodnej skupiny MACH a chceli sme do ich hudby zakomponovať už len môj hlas. Bol to zámer. Išlo nám jednak o to, aby som vyznel ja sám a aby bol ten zvuk modernejší. V hudbe a v umení vždy funguje nejaký kontrast, nemá cenu robiť album, ktorý znie úplne rovnako ako predchádzajúci."
Číslica 3 v názve novej štúdiovky nesie v sebe podľa jeho slov zároveň skrytú symboliku. "Názov albumu som si zvolil na základe viacerých vecí. Jednak preto, že je to môj tretí album a jednak preto, že s partnerkou čakáme dieťa, takže čoskoro budeme traja a potom sa v tej trojke skrýva aj odkaz na hudbu samotnú, pretože v hudbe je trojka najdôležitejšie číslo - akord sa skladá z troch tónov a z dvoch tercií, čo sú zas ďalšie trojky. A tie pesničky na album vznikali zároveň tri roky," vysvetlil Chodúr.
Zdroj: SITA
Vypočujte si album Martin Chodúr 3 na Deezeri:
- informácie o službe Deezer -
Viac o novom albume, ale aj o svojom súkromí, prezradil spevák v rozhovore, ktorý pre Hudba.sk spolu s krátkym súhrnom jeho doterajšej kariéry pripravila Anka Olvecká.
Martin Chodúr - víťaz historicky prvého ročníka súťaže Česko Slovensko hľadá SuperStar z roku 2009 - je jedným z najvšestrannejších spevákov mladej generácie. Od víťazstva v najsledovanejšej talentovej šou sa prezentuje ako spevák pôsobiaci v rôznych hudobných oblastiach. Našiel sa nielen vo svete popu a rocku, ale i swingu, muzikálov, šansónu a filmových piesní. Svoj hudobný záber ale neváha rozšíriť ani o ďalšie žánre. V spolupráci s DJom Eddiem Senderom tento rok naspieval letný tanečný song Better We Dance. Okrem vrodeného talentu a muzikálnosti ho k repertoárovej všestrannosti oprávňuje mimoriadna technická vybavenosť a hlas s rozsahom troch oktáv. Česká populárna hudba nemala od dôb vrcholných výkonov Karla Gotta, Waldemara Matušku, Karla Hálu a Karla Černocha speváka takých možností a takého speváckeho citu a všestrannosti, akým sa javí od roku 2009 práve Martin Chodúr.
Narodil se 24. novembra 1989 v Ostrave. Hudbe sa venuje už odmalička. V troch rokoch začal chodiť na hodiny spevu a hry na zobcovú flautu. Po ďalšom hudobnom vzdelávaní a víťazstve vo v tom čase najsledovanejšej talentovej šou vydal v roku 2010 debutový album Let's Celebrate. Pop rockové skladby s rock'n'rollovým nádychom si napísal sám a doplnil ich o coververziu piesne Paparazzi z repertoáru americkej speváčky Lady Gaga. Album, ktorý pokrstili Karel Gott a Ondřej Hejma, sa stal na českom trhu jedným z najpredávanejších v roku 2010. Druhý sólový album, nazvaný Manifest, nahral Martin Chodúr v roku 2012 s vlastnou skupinou MACH a priestor na ňom dostali opäť vlastné piesne ovplyvnené soulom a jazzom. V Prahe album pokrstil Josef Laufer a v Bratislave Peter Dvorský. V tom istom roku bol Martin Chodúr hosťom niekoľkých koncertov legendárneho speváckeho súboru Alexandrovci. Čo má nové v súčasnosti a čím žije sme sa porozprávali pri jeho nedávnej návšteve Bratislavy.
Stretli sme sa pri milej príležitosti - vydania tvojho tretieho albumu Martin Chodúr 3, ktorý vyšiel po troch rokoch od predchádzajúceho. Myslíš si, že tri roky je ideálna doba?
Možno by mohlo vyjsť aj skôr, ale nie som viazaný vydavateľstvom, zmluvou, termínmi, takže pracujem na albume, až kým necítim, že bude dobrý.
Podobne ako tvoj predchádzajúci album, aj tento obsahuje skladby, ktoré nie sú prvoplánové, treba si ich vypočuť viackrát a nebudeme si ich pospevovať pri umývaní okien. Napriek tomu, v čom ty sám vidíš rozdiel medzi oboma albumami, ako si dozrel za tri roky a kam si sa posunul?
V prvom rade je to v prístupe. Chceli sme vytvoriť kontrast k Manifestu. Kým Manifest obsahuje skutočné veľklepé aranže, s veľkým orchestrom, big bandom, vokálmi, teraz sme siahli po menšom hudobnom obsadení, aby vynikol môj hlas v rôznych polohách. Cítiť rozdiel už aj v obale - Manifest mal pestrofrebný obal, maľovaný, kým CD Martin Chodúr 3 je jednoduchý, elegantný len s mojou fotografiou a veľkou trojkou. Som na ňom jasne čitateľný ako autor hudby, textov i intrepret, a taký je aj album. Aj zvuk vychádza zo mňa.
Muzikanti, s ktorými v Ostrave spolupracuješ, nie sú celkom tvoja generácia, si asi najmladší. Ako prijímajú tvoje vstupy a názory, keď ich vyjadruješ a stojíš si za nimi?
Nebojujeme, necítime vekovú hrádzu, mám tam dokonca aj vrstovníčku. Skladby vznikali tak, že som zložil hudbu, nahral demo verziu ako by to malo znieť a poslal kapelníkovi Vlastíkovi Šmídovi. Ten dal do toho svoj vklad a muzikanti to zahrali tiež po svojom, ale naozaj neprichádzalo ku konfrontačným stretom a napriek všetkému som v celej skladbe ostal sám sebou. Preto sa mi skvele spolupracuje s týmto osvedčeným tímom. Nikdy mi nepovedali, že by to malo znieť inak.
Ako prišlo k vašej spolupráci s Janom Adamom, ktorý 33 rokov spolupracoval s Karlom Gottom?
Poznáme sa už dlho, zistili som, že sme naladení na jednu vlnu a celá spolupráca prišla spontánne, pri rozhovorch sme zistili, že je to správna cesta.
Na albume je aj skladba Když kráčím nočnou Prahou, hoci ty si roduverný Ostravčan a neplánuješ nikam z tohto kraja odísť.
Ten text je symbolický, rovnko ako všetky moje texty sú mnohovrstvové, a preto si treba skladby vypočuť viackrát. Pri každom počutí by mal poslucháč v piesni nájsť niečo nové, nové symboly a toto je skladba, ktorá vyjadruje môj vzťah k Prahe. Nájdete tam možno aj odpoveď na otázku, prečo nežijem v Prahe, ale zároveň, že Praha je ako žena - príťažlivá, nedá sa jej odolať, opustiť ju, odísť od nej, keď už jej človek podľahol. Ja nie som typ na veľkomesto, je to tak ako spievam - keď kráčam nočnou Prahou, mám zvláštny pocit zovretia v spároch veľkomesta.
CD som si vypočula niekoľkokrát a zaujala ma pieseň Věž, čo mi o nej povieš?
Je to veľmi textová pieseň, melódia je silne podriadená textu. Zaujímavosťou na tejto skladbe je fakt, že vznikala dlhšie. Väčšinou píšem hudbu i text zároveň a keď to nejde, už sa k tomu nevraciam. K pesničke Věž som napísal hudbu, ktorú som si nahral ako demoverziu a text mi "blúdil" v hlave len v angličtine. Vedel som, o čom bude - biblický príbeh babylonskej veže prenesený do vzťahu muža a ženy, ako si stavajú medzi sebou "babylonskú vežu", kde človek rovnako môže pýchou spôsobiť, že veža lásky spadne, jazyky sa premiešajú a dvojica si prestane naraz rozumieť.
Ako je možné, že ty, mladý, 26-ročný chlapec dokážeš napísať veľké filozofické texty, v ktorých je skrytých niekoľko významov? Akoby si mal zažité minimálne toľko, čo Karel Gott.
(Úsmev) Odmalička som vnímavý a vždy som bol skôr poslucháč ako človek, ktorý sa potrebuje prejavovať. Vžívam sa do osudov a príbehov, ktoré počúvam, potom sa ich snažím spracovať a pretaviť do pesničiek. I keď som sám neprežil mnohé, dokážem si to predstaviť v rámci situácií a vložiť do textov. Prípadne si predstavujem, čo by som ja prežíval, keby sa mi stalo niečo podobné. Nedávno sa mi stala situácia, že som sa dozvedel, že Hanka Zagorová chystá nový album a urobil som jej text k piesni On se vrátí. Bolo zaujímavé pozerať sa na svet z perspektívy ženy, vžívať sa do jej pocitov, duše, dokonca v inej vekovej kategórii ako som ja. Keď mi Hanka zavolala, že je to presne to, čo si predstavovala, čo chcela, bol som poctený.
Ako správny umelec si teda citlivý, empatický, dokážeš vnímať situácie a pocity iných ľudí... Stane sa ti, že sedíš v kaviarni a zaujme ťa rozhovor odvedľa, kde riešia problémy a zamyslíš sa a spracuješ ich v piesni?
Bol by som rád, keby sa mi to stalo, ale ľudia sa nebavia o príliš zaujímavých veciach, skôr ma rušia. (smiech)
Zdroj: Martin VítekJe tvoja partnerka prvou poslucháčkou - že príde z práce a ty ju vítaš - Ivonka, toto som dnes zložil, poď si to vypočuť?
Stáva sa to, ale nechcem kaziť moment prekvapenia, takže až keď som ja spokojný, snažím sa jej to pustiť.
Ako to bolo v prípade piesne Ukolébavka? Povedal si jej, že zložíš bábätku, ktoré očakávate v januári, uspávanku, a potom čakala, alebo si vsadil na moment prekvapenia?
Ukolébavka je skladba, ktorá neprechádzala zmenami a je takmer pôvodná, ako som ju zložil na prvý raz, v ten deň a v tú hodinu, kedy som sa sústredil, že chcem napísať uspávanku. Zvlášť som nad ňou premýšľal v duchu, že teraz ju spievam "do bruška", ako sa dieťa narodí a bude rásť a mať jeden, tri, desať rokov - vždy, keď mu ju zaspievam, zaspí.
Akým iným spôsobom sa ešte pripravuješ na úlohu otca?
Kupujeme výbavičku, to sú tie praktické veci a inak sa snažím si všetko zorganizovať. Človek stráca čas naprílad hľadaním niečoho, či už po šuplíkoch alebo v počítači, tak sa snažím urobiť systém, aby som nemárnil čas nezmyslami, ale radšej ho venoval podstatným veciam. Okrem toho som si kúpil knihu, ktorá - teraz presne neviem, ako sa volá - ale som ju prečítal a verím, že som teoreticky pripravený na všetko! (smiech)
Aj na to, že teória sa podstatne líši od reality?
Myslím, že v knihe bolo viac alternatív a možností na situácie, ktoré môžu nastať, tak snáď to nebude také zlé. Teším sa dokonca aj na nočné vstávanie, prebaľovanie a všetky príjemné starosti, ktoré nás čakajú s príchodom malého človiečika.
Každý z nás má na výchovu detí iný názor, ale možno niekde v sebe nosíme zakódované, čo sa nám na výchove našich rodičov nie vždy páčilo, čo by sme robili inak. Máš aj ty niečo, čo nechceš svojmu dieťaťu odovzdať a naopak niečo, čo bolo úžasné a chceš pokračovať tak, ako tvoji rodičia?
Na svoje detstvo mám krásne spomienky. Určite viem, že budem dieťa viesť k skromnosti, aby poznalo hodnotu peňazí a vecí. To si myslím, že je dnes neobvyklé.
Ono sa to ľahko povie, doba je konzumná a zoberieš dieťa do hračkárstva, kde číha množstvo nástrah v podobe hračiek od výmyslu sveta...
Do istej miery je to pohodlnosť rodičov a myslím si, že každé dieťa sa radšej zahrá s rodičmi ako s množstvom bábik či počítačom. Takže je to o rodičoch, akým príkladom pôjdu, či ho budú zahŕňať vecami, aby mali od neho pokoj, ale spoločný čas nenahradí nič.
Ty si trochu vo výhode, že máš slobodné povolanie a cez deň si väčšinou doma a práca ti začína, keď dieťa pôjde do postele.
To áno, ale aby som sa vrátil ešte k predchádzajúcej téme, neodsudzujem napríklad počítačové hry, ktoré sú dnes urobené tak, že sa ich môže zúčastniť celá rodina, podobne ako kedysi sedávala pri Človeče nezlob se napríklad. Všetko je to v ľudoch ako si to nastavia.
Dnes je priam módnou záležitosťou, že otcovia a zúčastňujú pôrodu, trúfaš si?
Plánujem to ako samozrejmú vec, podporujem svoju partnerku stále a budem ju podporovať prítomnosťou aj na pôrodnej sále, dokonca chcem prestrihnúť pupočnú šnúru.
Čo svadba?
Určite áno, i keď svadba nemá už taký význam ako v minulosti. Chceme si to naplánovať tak, aby sme si to čo najviac užili, aby to nebolo v chvate a v strese. Aby sme hlavne my boli v pohode a určite nič okázalé a veľkolepé, ale skôr v úzkom kruhu. Kedy - to nozaj v tejto chvíli neviem.
Ešte k albumu - je v znamení trojok a vyšiel v piatok trinásteho, nebál si sa tohto dátumu?
Nie som poverčivý, nechal som sa inšpirovať mojím obľúbeným autorom Umbertom Eccom, ktorý svojím študentom dával najdôležitejšie skúšky na piatok trinásteho, aby ich odnaučil poverčivosti. Neverím ani na mágiu čísel, v podstate za trojkou nie je len tretí album, z biblického hľadiska poznáme svätú trojicu, texty nie sú jednovrstvové, ale viac...
Spomenul si biblickú svätú trojicu, si teda veriaci?
Nie, nie som, ale beriem to ako historicky dôležitú tému, že človek by mal bibliu prečítať. Zaujíma ma tematicky, chcem to poznať, ale nemusím tomu veriť.
Autorka rozhovoru: Anka Olvecká
Foto: archív Martina Chodúra
Súvisiaci interpreti: Martin Chodúr
