Martin Harich v rozhovore pre Hudba.sk osvetlil svoj vzťah k Justinovi Bieberovi a okrem iného si zaspomínal aj na doby, kedy súťažil v šou Česko Slovensko hľadá Superstar. Rovnako však prezradil svoje plány na najbližšie mesiace, v rámci ktorých dominuje najmä snaha vydať druhý štúdiový album, natočiť videoklip a nahrať česko-slovenský duet.
Pred pár dňami sme sa stretli s Petrom Riavom z Universal Music a začali túto tému aktívne riešiť. Príbeh snov vyšiel v novembri a vydavateľstvo je s nami spokojné, takže v tomto smere nám nič nebráni pokračovať. Tento mesiac plánujeme s chalanmi pracovať na demáčoch, no musíme si na to nejakým spôsobom vyhradiť čas. Pôvodne som sa bál, že nebudeme mať kde hrať, ale je to práve naopak – čaká nás veľa koncertov v Čechách aj na Slovensku. Nebude to však až taký veľký problém, pretože už máme pripravených naozaj veľa skladieb. Mnoho pesničiek je ešte z čias pred Superstar a je tam aj pár noviniek, takže určite bude z čoho vyberať.
Plánuješ tie skladby aj opätovne nahrávať?
Myslím, že niektoré určite. Ja sa s tým tak trochu hrám, ale už si vravím, že tomu musím dať pokoj. Niekedy sa totiž stáva, že to chcem prešpičkovať a mnohokrát je v jednoduchosti krása. Už teraz mám vybratých šesť až sedem skladieb, no príde mi to málo. Dneska sa na platňu dáva tých desať až jedenásť pesničiek a ide to stále dole. No Name malo na poslednom albume iba desať, a to mi príde zvláštne. Keď som bol menší, tak bežný počet skladieb bol šestnásť až sedemnásť. Práve preto by som určite chcel na novom albume čo možno najviac piesní. Dokonca som rozmýšľal aj nad tým, že spravím 2-CD, z ktorého jedno bude a'capella, ale to sú iba také moje tajné sny do budúcnosti.
Debut si nahrával s Grausovcami – budeš s nimi spolupracovať aj teraz?
Určite áno, sú to zlatí ľudia a myslím, že v tom, čo robia sú najlepší. Pre mňa bolo veľmi zaujímavé nahrávanie prvého albumu, pretože sme neustále hľadali kompromisy. Podľa nich je klavír staromódny a snažia sa všetko riešiť elektronicky. Zo začiatku mi to až tak nevyhovovalo, ale napokon sme našli spoločnú cestu. Určite však chcem, aby druhý album znel oproti tomu prvému mohutnejšie. Možno trošičku pritvrdíme a posunieme sa z tých našich pop rockových, boybandovo-coldplayovských začiatkov do tvrdších gitár a rocku.
Čo nejaký duet?
Myslím, že by nebolo zlé spraviť nejakú česko-slovenskú skladbu. Som toho názoru, že v dnešnej dobe spája Slovensko a Česko hlavne muzika. Tá je určite dôležitejšia, než nejaké politické vzťahy. Rád by som túto myšlienku presadzoval aj naďalej, a preto som rozmýšľal, že by sme oslovili nejakú speváčku. Išli sme na to teda vylučovacou metódou a vôbec nikto nás nenapadol. (smiech)
Tak inak, bude mať česko-slovenský text?
Určite áno. V opačnom prípade to trošku stráca na originalite, lebo Čech by mal zastupovať Česko a Slovák Slovensko. Čo sa ale výberu týka, chcel by som sa vyhnúť kategorizovaniu podľa Superstar. Poviem to tak – buď by to mal byť niekto, kto je úplne na vrchole a pomohol by nám, alebo niekto, kto je úplne na dne, ale je dobrý a zaslúži si dostať šancu.
Kedy sa teda dá očakávať prvý singel?
Budúci mesiac ešte ideme von s tretím singlom z Príbehu snov. Bude to taká menšia príprava na spomínané pritvrdenie, lebo rovnomenná skladba je asi "najagresívnejšia" z celého albumu. Cez leto ale určite chceme prísť s niečím novým. Možno to bude práve ten duet, no v prvom rade chcem čím skôr začať robiť na nových veciach. Dnešná doba je o tom, že všetko beží strašne rýchlo, takže sme aj my nútení robiť strašne rýchlo. Dúfam ale, že to nijako neovplyvňuje kvalitu.
Martin Harich - Ja ťa nájdem
Plánuješ k Príbehu snov natočiť aj videoklip podobne ako k predošlým dvom singlom?
Určite. Tá skladba má pre mňa strašne veľa podstát – je to pesnička s textom o dievčati, ale ten videoklip bude skôr o našich splnených snoch a o tom, ako sme si za nimi šli. Mal by nás zobrazovať ako obyčajných chalanov, ktorí si idú svojou cestou a postupne prekonávajú rôzne prekážky. Rozmýšľali sme, že by sa to mohlo odohrávať na Ořechove, čo je jeden krásny zámok v Čechách. Režírovať to bude Jožko Koháry, ktorý mal na starosti aj Nezvestnú a môžem povedať, že naše spoločné videoklipy hlavne v Čechách strašne bodujú. Myslím si, že klipy dodávajú pesničkám niečo viac a pre našu cieľovú vekovú skupinu, čo sú najmä mladé dievčatá, sú ideálne. Je pravdou, že som vždy chcel zaujať čo najširšie spektrum ľudí, ale predsa len, najviac je tých mladých dievčat. (smiech)
Na debute si si hudbu a texty ku všetkým skladbám okrem Nezvestnej písal sám. Bude teda druhý album celý autorský?
Uvidíme. Iba nedávno sme sa rozprávali, že by možno nebolo zlé spraviť to presne tak isto. Určite by som chcel mať minimálne jedno CD úplne celé autorské, ale zatiaľ mi to takto vyhovuje. Ja som sa nikdy nepovažoval za speváka, a to ani pred Superstar. Vždy som chcel byť hlavne pesničkárom a za tým som si stál. Spev bol len prostriedok, ako som svoje veci prezentoval a dával najavo to, čo cítim.
Spomínal si, že budeš mať veľa koncertov, ide však najmä o Česko. Plánuješ aj nejaké väčšie slovenské turné?
V dnešnej dobe je strašne ťažké robiť plnohodnotné turné, pretože kapely si príliš rozmaznávajú svojich fanúšikov. Napríklad, ak by pred štyrmi rokmi dostala nejaká kapela ponuku hrať akusticky v obchodnom centre, tak sa organizátorovi vysmeje. V dnešnej dobe sú takéto koncerty jedny z najlepších, pretože je isté, že na ne príde kopec ľudí. Na strane druhej, muzikanti idú takto sami proti sebe, pretože ľuďom sa potom už nechce platiť pár eur za normálny koncert v klube. Čo sa však slovenských koncertov týka, leto a letné festivaly by sme mali stráviť primárne tu. Je pravda, že Česko je triapolkrát väčšia krajina, najmä čo sa kultúry týka, ale určite tým nechcem povedať, že Slovensko hodláme zanedbávať. Fungujeme na princípe, že chodíme tam, kde nás zavolajú.
Mnoho interpretov to skúšalo v zahraničí – myslíš, že je to cesta aj pre teba?
Podľa mňa mám ešte čo robiť pri dobývaní Česka a Slovenska. Okrem toho, vždy som chcel spievať hlavne po slovensky, pretože som Slovák a som na to hrdý. Pre mňa je dôležité robiť slovenskú muziku pre slovenských ľudí. Mojimi vzormi sú No Name, IMT Smile, Komajota, Zuzka Smatanová a ďalší im podobní, takže neviem či by som si trúfal ísť za hranice. Ani ma to, priznám sa, moc neláka. Skúšal som síce písať v angličtine a možno sa jedna alebo dve pesničky vyskytnú aj na novom albume, ale zatiaľ som na nejaké zahraničné cesty ešte príliš mladý.
Čo si myslíš o tých, čo takto zo Slovenska a Čiech odišli?
Zdá sa mi, že tí, čo odišli sa minimálne do piatich rokov vrátili naspäť, alebo o nich už nikto nikdy nepočul. Je to podľa mňa ťažká cesta a veľká česť tým, ktorým sa to podarilo. Ja som nikdy nechcel byť najlepší v robení hudby, vždy som ju však chcel robiť pre tých, ktorí ju budú počúvať. Ak niekedy dôjde k tomu, že moje pesničky bude počúvať iba jeden človek, budem ich hrať aj tak a špeciálne preňho.
Martin Harich - Nezvestná
Množstvo fanúšikov máš práve z Čiech. Ako vnímaš tamojšie publikum?
Je to neporovnateľné. Slováci sa vedia na koncertoch vyblázniť a sú bezprostrední, Česi zasa pre svoje obľúbené kapely spravia čokoľvek. S nimi je to ako s Východniarmi – buď človeka berú alebo ho neberú. Keď ho však berú, tak 600 kilometrová cesta na koncert je pre nich nič. Oni potrebujú "pařit" a na tých koncertoch je to vidno. V našom fanklube máme takzvané tvrdé jadro, ktoré voláme PPP – pražská paříci parta a tá chodí na každý náš koncert. Je to skupina dvadsiatich Češiek, ktoré cestujú vlakmi a potom o tom píšu na svoje blogy a profily. Na každom koncerte obsadzujú zásadne prvé tri rady, takže sa už snažíme vnímať ľudí za nimi, aby sme vedeli ako na našu hudbu reagujú ostatní.
Môžem však povedať, že sme tomu zasvätili celý náš život a energiu a strašne si vážim, že to ľudia vedia oceniť. Veľmi nás podporuje ich potlesk a to, že chodia na koncerty. Na oplátku sa im snažíme venovať aj my i keď niekedy mám pocit, že ich berieme až moc kamarátsky. Na druhú stranu si myslím, že tá ľudskosť sa im veľmi páči. Dokonca si dovolím tvrdiť, že to bola moja tajná zbraň počas Superstar, pretože keď ostatní dávali najavo ako im to všetko lezie na nervy a ako toho majú po krk, zaťal som zuby a povedal som si, že to chcem robiť pre ľudí. To bol asi jeden z hlavných dôvodov prečo som sa dostal do štvorky, pretože tam boli lepší speváci ako ja. Je úžasné, ako málo niekedy stačí – podať ruku, usmiať sa, venovať tomu druhému pár sekúnd. Som rád, že v tomto svete, kde je všetko obrátene naopak, je toto ešte stále fér.
Objavuje sa počas stretnutí s fanúšikmi téma Superstar?
Tú tému nikdy nezačínam ja, ale nebránim sa tomu. Je však pravda, že nám po tej šou zostala nálepka, vďaka ktorej si o nás niektorí myslia, že sme to mali jednoduché. Ak ale chce zo Superstar niektorý z finalistov naozaj vyťažiť, musí v podstate spraviť to isté, čo spevák, ktorý začína od nuly a ak nie aj viac. Nejako si to ale nepriznávam – hrám preto, lebo ma to baví. Superstar bola skvelým začiatkom a v dnešnej dobe je to asi jeden z mála spôsobov, akým sa ešte dá dostať na výslnie.
Veľa finalistov je po istej dobe znechutených touto nálepkou. Myslíš, že aj u teba dôjde k takémuto stavu?
Myslím si, že by už došlo. Tá šou mi niečo dala a bez toho by som asi tento rozhovor nerobil. Možno za desať rokov, ale prišli by sme o veľa času. Stále sa zamýšľam nad tým, či bola Superstar vrcholom toho, čo môžem dosiahnuť. Na druhú stranu si ale hovorím, že ak sa niekomu páči moja hudba, nájde si ju bez rozdielu v tom či som v nejakej šou bol alebo nebol.
V posledných mesiacoch je stále aktuálnejšia téma vekového limitu v Superstar. Čo si o prípadnom vekovom obmedzení myslíš ty?
Zo psychického hľadiska to bol strašný záťah na nervy. Nepamätám si, kedy som mal väčší stres alebo obdobie, kedy by sa mi tak triasli ruky. Sú iba dve možnosti, buď z toho človeku hrabne alebo nie. Či sa to stalo mne, to by som už nechal na ľudí, ale niekedy som z toho celého mal naozaj nepríjemný pocit. Na rozdiel od ostatných finalistov som si to však naozaj užíval a uvedomoval si, že to nebude trvať večne. Vnímal som množstvo vnútorných zmien, ale keď už to malo zájsť za tú hranicu, že by ma to malo ovládnuť, zastavil som sa. Vďaka tomu môžem ako jeden z mála ľudí v šestnástich rokoch povedať, že milujem svoju prácu a že sa mi splnil môj životný sen. Ťažko posudzovať nejaké vekové limity – u mňa mala Superstar za následok to, že som si začal vážiť iné hodnoty v živote, ako napríklad Vianoce s rodinou.
V jednom rozhovore si spomínal, že si Justina Biebera vážiš ako človeka. Čo vravíš na jeho tvorbu?
Ja s Justinom Bieberom tak trošku súcitím. Uvedomil som si, že vnímam svet podobne ako on po tom, čo som videl Never Say Never. Veľa ľudí ho odsudzuje kvôli jeho vrieskajúcim fanúšičkám. Mne to v podstate nevadí a myslím si, že ani Justinovi, lebo v tomto veku je to pre dievčatá jedna z možností ako dať najavo svoje emócie. Skrátka pištia, no a čo? Čo je na tom? (smiech) Viem, že to veľa ľuďom nerobí dobre, ale Justin Bieber je podľa mňa jeden skvelý muzikant a hlavne bubeník. Keď som ho videl hrať na bicie, tak mi padla sánka. U týchto "tínedžerských hviezd" je to tak, že ich ľudia buď milujú alebo nenávidia. Nič medzi tým neexistuje.
Čo ty a popová scéna vo všeobecnosti?
To by som mohol strašne dlho rozprávať, lebo počúvam v podstate všetko. Aj keď, teraz ten pomer šiel rapídne dolu, lebo na to nemám čas. Čo sa však takých mojich top piatich interpretov týka, tak určite U2, Robbie Williams, Mika, Green Day a Bruno Mars, ktorý je podľa mňa pán spevák.
Autor: Miroslav Meňhert
Foto: Martinharich.sk (Marián Vejčík)
Súvisiaci interpreti: Martin Harich
