Hlavná stránka

>

Magazín

>

Rozhovory

>

Jureš Líška (Fallgrapp): Mám šťastie, že som obklopený skvelými hudobníkmi

Jureš Líška (Fallgrapp): Mám šťastie, že som obklopený skvelými hudobníkmi

07.04.2020 - 12:30 | Patrik Marflák

Nový album vydali uprostred obdobia plného neistoty, kedy sa skôr hovorí o sprísňovaní ako o uvoľňovaní opatrení v boji proti koronavírusu. Možno však poslucháči práve preto a o to viac ocenia krásu, ktorú hudba kapely Fallgrapp ponúka. Šedé dni v karanténe si môžete ozvláštniť "pobytom" na Ostrove, pri ktorom nie je ťažké na chvíľku zabudnúť na realitu.


So zakladateľom a mozgom oceňovanej formácie, skladateľom, hudobníkom a hudobným producentom Jurešom Líškom, sme sa rozprávali (resp. dopisovali si) o tom, ako tretí album vznikal, ale aj o tom, ako on sám trávi čas v tieto dni a ako súčasná situácia zmenila tohtoročné plány kapely.

Ako dlho si pracoval na albume Ostrov? Kedy vznikla prvá skladba?

Neviem, či sa to dá nejako presne stanoviť. Keď dokončíš jeden album, máš chvíľku kreatívny útlm, potrebuješ si oddýchnuť, zresetovať, načerpať novú inšpiráciu. Náš predošlý album vyšiel v marci 2017, prirátajme pár týždňov oddychu a v podstate od tohto obdobia začal vznikať aj nový album. Takže asi tri roky sme zbierali nápady, inšpiráciu a postupne na ňom pracovali.

Nie som si úplne istý, ale myslím, že prvou skladbou, ktorá vznikla, bola Smutnobiela. Bol to len taký hudobný nápad, myslel som si, že to bude skôr inštrumentálna pieseň. Nakoniec ale z nej vzišlo úplne niečo iné, ako som predpokladal. Bola to pre mňa aj trošku výzva, prvýkrát som mixoval živé bicie. Petr Hanák, môj bubeník, tam nahral neuveriteľný groove a ja som to samozrejme chcel spraviť čo najlepšie. Snáď nemusím hovoriť, že to bolo pre mňa na začiatku trošku peklo, ale tak zase ďalšia a skvelá skúsenosť.

Po vydaní albumu V hmle (2017) si celkom intenzívne spolupracoval so Samuelom Hošekom, ktorý na ňom hosťoval. Spravili ste niekoľko singlov, hovorilo sa o EP a potom aj o albume… V akom štádiu je to teraz?

So Samkom máme stále rozpracované veci. Trošku sa to natiahlo, aj kvôli dokončovaniu albumu Fallgrapp, ale myslím, že v blízkej dobe by mohlo byť jeho EP hotové. Na to sa tiež veľmi teším, sú tam pekné citlivé piesne.



Ako album Ostrov vnímaš v porovnaní s jeho predchodcami?


Je iný vo viacerých veciach. Pri prvom albume nás nikto nepoznal, mal som naozaj všetok čas ho spraviť podľa seba, no chýbalo mi viacero technických zručností. Pri druhom albume som predsa len pociťoval mierny tlak, očakávania boli veľké po získaní niekoľkých cien v Radio_Head Awards. No až pri tomto treťom albume som cítil úplnú voľnosť, nikam sme sa nepotrebovali nahánať, nikto na nás netlačil. Zároveň som vedel nápady technicky zrealizovať tak, ako som chcel vďaka vedomostiam, ktoré som sa za posledné roky naučil.

V čom je teda pre teba iný?


Cítim to tak, že tento album je najviac vyzretý po všetkých stránkach - hudobne, zvukovo, aj textovo. Mám šťastie, že som obklopený skvelými hudobníkmi, ktorí do albumu vniesli veľa svojej muzikality. Stačilo len načrtnúť moju predstavu a oni ju zhmotnili o 200 percent lepšie, ako by bola moja najdokonalejšia predstava. Kapela sa rozrástla o nových členov, Jakuba Šedivého, ktorý je famózny gitarista a nahral do viacerých piesní gitary, a taktiež basgitaristu Lukáša Mutňanského, ktorý si na albume tiež pekne uletel.

Sláčiky sme tentoraz nahrávali až medzi poslednými, na nahrávke znejú Spectrum Quartett, avšak live samozrejme budú moji chalani, s ktorými sme mali už aj skúšku a znelo to super. Na live budeme musieť ešte zopár veci prekopať a vymyslieť. Predstavujem si tam ešte viac sláčikových pasáží, takže s týmto sa ešte budeme nasledujúce týždne zabávať.

Keď si začínal, robil si si väčšinu hudby sám, dnes máš fungujúcu kapelu, v ktorej ďalší hudobníci tvoje nápady posúvajú ešte ďalej. Aký je to pre teba pocit?


Ako raz povedal Tomáš Sloboda, mať kapelu a tvoriť je veľká a vzácna vec. Ja som šťastný, že nám všetko funguje skvele, lebo to zároveň ovplyvňuje aj to, čo tvoríme. Na tomto albume som zároveň asi najužšie spolupracoval s Norou, riešili sme spolu veľa textov, liniek a nápadov, má na ňom tiež významný umelecký aj osobnostný vklad. Jeden muzikant, ktorému som album poslal, mi odpísal, že Nora tu dala svoj triumf. Súhlasím, ale len z časti, viem totiž, že ona dokáže ešte väčšie veci, keď ju človek správne namotivuje.


Chcel som svižnejší album, ale aby zároveň nestratil hĺbku

Texty sú tradične poetické, ale je cítiť, že sú osobnejšie. Ako je to s ich autorstvom? Je ten album viac o tebe alebo o Nore?


Takto sa to nedá asi povedať. Autorov textov je totiž viac. Aj tentokrát som oslovil moju skvelú kamarátku Dagmar Mišíkovú, ktorá nám písala texty na oba predošlé albumy. Tu napísala dva skvelé texty, jeden z nich je pre pieseň Letí/Uletí, o ktorej si myslím, že keby sme doteraz nikdy v živote nič nevytvorili, iba túto jedinú pieseň, tak aj tak by som bol šťastný. Pre mňa je tá pieseň najsilnejšia zo všetkých. Dagmar je obrovský talent, a nielen textársky. Prosím vás, objavte ju už niekto a zasypte ju slávou a veľa peniazmi, lebo ona si to zaslúži.

Skvelý text, spolu s Norou a Matysom, nám napísal Lukáš Fila, časť textu mám aj od Katarzie, singel Keď padal sneh napísal Simon Štubniak, Matys si samozrejme písal svoje party sám, no a ostatok sme robili buď ja alebo Nora, alebo spoločne. Čiže sa nedá povedať, o kom je, je tam viacero tém z viacerých pohľadov. Každopádne niektoré pesničky ako Ostrov alebo V lístí sú pre nás dvoch veľmi osobné.

Zvolil si pri tvorbe nových skladieb zámerne v niečom úplne iný prístup alebo vznikali podobne ako pri prvých dvoch albumoch?

Asi ani nie, všetky piesne začínajú najskôr mojimi hudobnými náčrtmi a nápadmi a postupne sa pretavujú do finálnej podoby. Nikdy sme naríklad nepoužili postup, že najskôr sa napíše text a až potom sa spraví hudba. Vždy to bolo tak, že najskôr hudba a až potom text.

Album obsahuje viacero skladieb s tanečnejšími rytmami, resp. pasáží s rýchlejším BPM. Inšpirovala ťa tanečná scéna a tvoje dídžejské ja?

Ja odjakživa milujem tanečnú hudbu, kedysi to bolo techno, drum&bass, posledné roky mám rád house. A myslím, že tento rovný beat som aj trošku preniesol na album. Chcel som, aby bol album svižnejší, ale aby zároveň nestratil hĺbku. Nikdy sme nerobili žánrovú hudbu a tak to ostáva aj naďalej.

Lukáš Fila je spoluautorom textu v skladbe Mĺkvy, ktorá má pre mňa až taký korbenovský feeling, čo sa týka frázovania a aj samotných slov. V tomto na albume dosť vytŕča, ale aj hudobne, napríklad v rytmickej vokálnej pasáži v druhej polovici skladby si úplne viem namiesto Nory predstaviť Juraja Benetina, akoby som ho tam počul... Keď vravíš, že u vás je najprv hudba a až potom text, tak sa mi až nechce veriť, že táto skladba nevznikla na text. 

Haha, tak zrovna  časť, ktorú popisuješ, napísala Nora s MatysomNora  veľmi rada Korbenov, tak sa asi do toho vedela najlepšie vcítiť. Lukáša som oslovil už dávnejšie a poslal som mu hudobný podklad. O pár dní mi poslal parádny text, ktorý sme ešte trošku zkorigovali. Dokonca aj hotový text sme nahrávali ešte do pôvodnej hudby.

Až keď som začal editovať pieseň, cítil som, že vokály sú oveľa lepšie ako  pieseň a chcel som z toho vytlačiť viac, potreboval som, aby to šľapalo. Úplne som zmenil pôvodnú hudbu a poslal Nore, ktorá z nej zostala odpálená. A najvtipnejšie je, že keď som potom finálnu pieseň poslal Lukášovi, odpísal mi, že nás rád inšpiroval, ale že zo svojho textu nespoznal nič, len jedno slovo. Musel som mu poslať printscreen aby mi veril, že ten text napísal on. Začal sa smiať, že totálne nulová spomienka, vôbec si nepamätal, že ho napísal.

V dvoch skladbách hosťuje Matys. Prečo práve on, čím ťa zaujal? Ako ste sa spoznali a ako prebiehala spolupráca s ním?

S Matysom som sa spoznal cez Simona Štubniaka. Keď ma oslovili kvôli práci na titulnej piesni do seriálu o ťažko chorom dievčati, chvíľku som rozmýšľal, ako ju poňať. Keďže hlavná hrdinka je tanečníčka, chcel som vychádzať z tempa, ktoré tanečníci obľubujú - hip-hop. Opýtal som sa Simona, či pozná nejakého mladého rapera, ktorý by si na to hodil. Povedal mi o Matysovi, dovtedy som ho len registroval, ale nepoznal som jeho tvorbu. Priznám sa, že keď sme boli prvýkrát v štúdiu a začal rapovať do hudby, čo som mu poslal, tak sa mi tisli slzy do oči. Ten text je neuveriteľne silný a hlboký. Som naozaj rád, že sa na našom albume podieľal, je to veľmi priamy a úprimný chalan.


Aj samotná spolupráca so Simonom Štubniakom (singel Keď padal sneh) je prekvapením. Ako vznikla a aké máte na tento singel reakcie?

Ani o Simonovi som predtým nevedel, Idaina z Rádia_FM mi poslala jeho EP, aby som si to vypočul a že by si vedela predstaviť našu spoluprácu. Páčilo sa mi to, je to mladé a drzé, presne taký je aj Simon. Poslal som mu hudbu, ktorú som pôvodne chcel mať na albume ako inštrumentálku bez spevu. Zrovna vtedy som odlietal na Taiwan. O pár dní mi poslal demo a ja som to celý čas nevedel dostať z hlavy. Vymyslel výborný text a vokál. Aj keď to bolo demo, stále som si to púšťal dookola. Sranda je, že on dovtedy nikdy nespieval po slovensky, musel som ho trošku postrčiť, aby to dal. Oplatilo sa, reakcie sú na to viac ako skvelé. Hlavne cítim dosť silnú spätnú väzbu od mladšieho publika.

Bude to ťažký rok pre všetkých, nielen pre umelcov

Na ktorú skladbu z albumu si najviac hrdý a prečo?

Som hrdý na každú jednu, nemusel som robiť žiadne kompromisy, nemusel som vypĺňať album nejakou vatou. Ale už vyššie som spomenul, že pre mňa je emočne najsilnejšia Letí/Uletí. Je to pieseň o živote a smrti, o tom, čo tu po nás zostane. Ja si do nej vizualizujem priebeh ľudského života, od narodenia až po smrť, ktorá končí nie smutne ale radostne. Také boli kedysi aj pohreby. Ľudia sa radovali z toho, čo tu po sebe človek zanechal, výraznú stopu. Ako keď na konci Perinbaby umrie Bandalíro.

Pre mňa je veľmi silná aj posledná vec na albume - V lístí. Tú na jednej strane vnímam ako typický Fallgrapp, ale zároveň je tam cítiť inšpiráciu jazzom. Kto vymyslel a nahral ten klavír, ktorý tam v polovici skladby tak decentne sóluje?

Na celom albume som dosť úzko splupracoval s Martinom Majlom Štefánikom, ktorý je skvelý klavirista a skladateľ. On mi pomáhal aj s inštrumentáciou, niektorými aranžmánmi pre kvarteto a taktiež prispel aj s klavírom v skladbách Ostrov a V lístí. Túto pieseň sme nahrávali ako poslednú. Všetko bolo hotové, už nám chýbalo len vymyslieť klavír. Vzniklo to priamo v štúdiu, nič nebolo pripravené, pustil som mu loop, nahrávanie a Majlo len tak jamoval. Asi po pol hodinke vystrelil od klavíra a pribehol do réžie, že toto je ono. Znie to ako nejaký chillout lounge jazz.



V songu Uletí ma tiež zaujal klavír, konkrétne outro v salsa štýle - to je niečo, čo pri Fallgrapp človek nečaká. Čo to bol za nápad, resp. ako sa to tam ocitlo?

To bol môj nápad, už sme odchádzali zo štúdia, mikrofóny boli pobalené a zrazu hovorím Majlovi, že veď tam sa úplne pýta salsa, dajme to tam. Tak sa znova rozložili mikrofóny a nahrali sme to. V tej piesni je totiž taký husľový prechod, kde je použitý latino beat. Keď sme mali s kapelou skúšku tejto pesničky, tak som zaloopoval tento prechod, aby sme si ho nacvičili a zrazu si všetci na tom uleteli - bongo, gitara, huslisti, aj bubeník a znelo to totálne jak salsa. Tak som vymyslel, že to pôjde na konci piesne.

To bláznenie kapely so salsou by som veru pozrel naživo. Ale album si žial tak skoro na koncerte nevypočujeme. Aký máš z toho celého pocit? Musí to byť zvláštne vydávať album za takýchto pohnutých okolností…

No, žiaľ, mali sme mať krst v apríli spolu aj so všetkými ľuďmi, čo na ňom pracovali, teda aj s Matysom, Simonom a Majlom. Pokúsime sa krst presunúť na jeseň. Ja však verím, že v lete už budeme môcť koncertovať. To, čo sa teraz deje, má z hľadiska kapely svoje plusy aj mínusy. Možno teraz, keď ľudia musia byť doma, budú mať trošku viac času na hudbu. A my zase máme dostatok času si celý program zostaviť a poriadne nacvičiť nové piesne.

Ako ty sám, okrem práce okolo vydania albumu, tráviš čas v tieto dni? Čo dobré si čítal, pozeral, počúval?

Kúpil som si teraz knižku Prečo spíme?. Lebo ja fakt malo spím a zle, tak snáď ma to dá dokopy. Pozrel som si zopár starých filmových klasík, trošku sentimentu. Snažím sa každý deň cvičiť a udržiavať sa v dobrej fyzickej kondičke. A počúvam veľa, veľa novej hudby. Posledné dni toho vyšlo a vychádza dosť aj zo slovenskej tvorby, minimálne z elektroniky FVLCRVM, Jimmy , Changing Faces, SubtensionKansiik, z kapiel Barmani, krásne veci vydáva aj Katarzia. Zo sveta najviac počúvam Jordana Rakeia a rôzne hudobnépodcasty mojich obľúbených dídžejov.

Ako ste na situáciu s kapelou zareagovali, čo sa týka koncertných plánov? Zabookovali ste si už nejaké koncerty na jeseň?

Toto ešte len riešime, keďže naozaj sa to stalo dosť náhle. A nie sme žiaľ jediní, čo sme mali naplánované koncerty, týka sa to viacerých kapiel a tie hneď presúvali koncerty na jeseň. Trošku sa toho bojím, že v jeseni bude veľký pretlak akcií, už teraz majú niektoré kluby na jeseň každý deň akciu a to sa môže celej hudobnej, a nielen hudobnej, ale všeobecne umeleckej scéne, vypomstiť nižšou návštevnosťou. Ľudia teraz musia viac šetriť peniaze, bude trošku oslabená dôvera, môže ešte panovať strach z nákazy.

Myslím, že tento rok bude ťažký pre všetkých, nielen pre umelcov. Veľmi by som si však prial, aby nám ľudia trošku pomohli prekonať tieto časy a podporili umelcov, hocijakou formou, či už kúpou albumu, alebo aj len pochvalou, ktorá síce nič nestojí, nedokážeme sa z nej najesť, ale aspoň nám bude dodávať nádej a silu, že to, čo robíme, má zmysel a nesmieme to vzdať.


Autor: Patrik Marflák
Foto: Michal Zahornacky


Zdielať na Facebooku

blog comments powered by Disqus
po ut st št pi so ne
1 2 3 4 5 6 7
8 9 10 11 12 13 14
15 16 17 18 19 20 21
22 23 24 25 26 27 28
29 30 1 2 3 4 5

Najčítanejšie

Disqus

Najpopulárnejší hudobní interpreti