Hlavná stránka

>

Magazín

>

Rozhovory

>

Jana Kirschner: Pesničkári v každej dobe hodnotili dianie, mlčať dnes by bol hriech

Jana Kirschner: Pesničkári v každej dobe hodnotili dianie, mlčať dnes by bol hriech

08.08.2016 - 09:00 | Marek Danko

Jedným z headlinerov košického festivalu Leto v parku je Jana Kirschner, vystupujúca so sprievodnou kapelou. Porozprávali sme sa s ňou o veciach, ktoré ju ešte čakajú tento a budúci rok, najmä o nevšednom turné Takmer sólo a pripravovanom, nemenej zaujímavom albume.


Ešte pred samotným vystúpením v parku ste počas zvukovej skúšky takmer hodinu ladili zvuk a vychytávali detaily. Nevyčerpáva vás to, resp. vždy to zaberie toľko času?

Nerobíme to takto dlho vždy, ale dnes tu máme grand piano, takže setup je pomerne veľký. V poslednej dobe sme hrali vo veľkých zostavách, napríklad na Pohode, a v podstate už sme zvyknutí na takúto veľkú zostavu. Teraz síce hráme v komornejšej zostave, no zároveň na veľkom pódiu, čiže zvukovka nám trvá dlho. Spomínané piano si vyžaduje osobitnú starostlivosť zvukárov a v podstate aj nás všetkých.

V čom bude jesenné turné Takmer sólo odlišné od vašich nedávnych šnúr?

Malo by ísť o zhrnutie mojej dvadsaťročnej kariéry. Znie to úplne neuveriteľne, ale je to tak. Posledné roky som hrala veľa pesničiek z rôznych projektov, na ktorých sme pracovali, či už išlo o Krajina rovina alebo obe Moruše. Na mnohé pesničky, resp. albumy, ktoré sme už dlho nehrali, sa akoby trošku zabudlo. Čiže na tomto turné zahrám skladby, ktoré ma formovali, boli pre mňa zásadné. Okrem najväčších hitov tam budú veci, ktoré ľudia nepočuli 10 – 15 rokov. Určite to bude zaujímavé v tom, že pôjde o priblíženie toho, akým spôsobom som ako pesničkárka dozrela a kam som sa dostala, atď. Je to veľmi originálne a intímne predstavenie, celé o mojich pesničkách a mojich textoch.

Budú sa aranžmány od pôvodných verzií líšiť?

Samozrejme, no iba do istej miery. Nebudú to až také radikálne zmeny, lebo nemáme v pláne piesne šialene ohýbať a meniť. Môj kamarát, veľký fanúšik Boba Dylana, raz išiel na jeho koncert a Bob zahral Blowin´ In The Wind tak, že to už nikto nespoznal, možno ani sám Dylan (smiech). Myslím si, že to nebude náš prípad. Niečo sa možno trochu oblečie do iného šatu, napokon treba zohľadniť, že niektoré skladby vznikli v rokoch 1996 – 1998, čiže s nimi budeme pracovať, no hlavne ide o rozprávanie toho príbehu. V podstate by to malo byť prekvapenie, veľmi o tom rozprávať nechcem, lebo prezrádzať všetko nie je dobré a aj názov šnúry je taký, aký je.

Sú práve prebiehajúce vystúpenia na letných festivaloch generálkou pred klubmi?

Ani nie. Je to skôr o tom, že som prešla veľmi dlhým obdobím, kedy som hrala s kapelou, s ktorou som od začiatku a postupom času sa v nej menili členovia. Jednak moja stará zostava hrala so Simou Martausovou veľmi veľa koncertov a aj vďaka Moruši sa do môjho zorného uhla dostali iní ľudia. Oni potom vniesli novú energiu do toho, čo robím, na pódiu ma to s nimi opäť celé chytá za srdce a baví ma to. Čiže toto leto je vlastne o tom, že s nimi chcem stráviť čo najviac času pred jeseňou, lebo hudba nie je len o tom, že sa muzikanti niečo profesionálne naučia, ale aj o fungovaní kapely ako rodiny. A keď tá rodina funguje, funguje i to, čo je na koncerte. Keď kapela funguje mimo pódia, funguje aj na pódiu. Chceme byť čo najviac spolu, hrať dobrú hudbu pre ľudí a aby sme sa začali navzájom viac cítiť.

Stihli ste už nacvičiť jesenný program alebo je to ešte v štádiu príprav?

Diskutujeme o tom, zatiaľ na tom pracujem iba ja s Eddiem, pretože obaja o tom máme viac času debatovať, vyberáme pesničky, snažíme sa zostaviť program, ktorý by bol pre všetkých zaujímavý. Čo sa týka muzikantov, tí sú na tom podobne ako diváci, kupujúci si lístky, pretože aj pre nich to bude prekvapenie, keďže začíname skúšky koncom augusta a vtedy sa do toho naplno pustíme. Eddie a ja máme jasnú predstavu, vieme, ako to bude vyzerať a znieť, kto bude čo hrať, atď. Kapela sa ma stále pýta, ako to bude, čo to bude a podobne. Ten názov naozaj veľa neprezrádza a zároveň navádza k tomu, že čo tá Kirschnerová teraz ide vymyslieť po tom všetkom.

Bude lákadlom turné to, že na ňom budú zaradené nevydané alebo novo pripravované skladby?

Začala som robiť na nových veciach a ak sa nám to podarí, chcela by som na playlist určite zaradiť dve – tri nové skladby. Podľa mňa je celé podujatie lákavé. Je veľmi ťažké definovať, čo to je. Ako som povedala, malo by to byť o mojich pesničkách a kam som sa posunula. Tie nové piesne sú zaujímavé v tom, že sú zase nasmerované niekam inam, čiže to je istým lákadlom, no ľudia si radi vypočujú to, čo poznajú.

Cítime, že už bolo "premorušované"

Za posledných päť rokov bol jednou zo zásadných zmien prechod od veľkej firmy k vydavateľstvu Slnko Records. Mnoho ľudí tento krok vtedy nepochopilo. Ako hodnotíte s odstupom času vaše rozhodnutie?

Mne Slnko Records prinieslo hlavne pokoj, kontrolu nad kariérou a nad tým, čo robím. Bola to pre mňa obrovská výzva, zrazu som sa veľmi veľa vecí musela naučiť, do mnohých som mohla zasiahnuť. Mohla, no zároveň som ako keby nevedela, ako zasiahnuť. De facto som zistila, že netuším, ako veci s vydávaním, distribúciou, tlačením alebo výrobou fungujú. V priebehu niekoľkých mesiacov pri práci na Moruši bielej som niekoľko hodín denne strávila na telefóne a naučila sa mnoho o tom, ako sa pripravuje a varí ten album. Dá sa povedať, že som sa naučila úplne všetko.

Ešte stále nie som ostrieľaná v downloadových a internetových veciach, ktorých sa radšej veľmi nechytám, ale zase v tom je dobrý Eddie, čím sa navzájom vyrovnávame. Čo sa týka Slnko Records, ide o vydavateľstvo, ktoré v súčasnosti robí asi najväčší kus práce na slovenskom trhu a možno nezarábajú milióny, ale myslím si, že žiadne vydavateľstvo momentálne na česko-slovenskom trhu nie je o tom, aby zarábalo milióny ako kedysi. Povedala by som, že Slnko robí konštantne dobrú prácu s dobrými ľuďmi a kapelami, čo sa dá vyhodnotiť ako naozaj veľká rodina, ktorá funguje. Mne sa veľmi páči ich edičná činnosť, napríklad nemajú problém s vydávaním vinylov. Je to boj (smiech).

Súhlasím, no oceňujem najmä to, že do toho boja idú.

Idú, idú. Shina je taká, že ona sa nevzdá. Je to jednoducho bojovníčka. A práve preto to funguje. Pre Moruše sme chceli mať už iné vydavateľstvo než predtým. A Slnko bolo vlastne prvé, s ktorým sme o tom začali diskutovať a keď som volala Shine ohľadom spolupráce, odpovedala, že si to musí premyslieť. Hneď nato mi povedala, že ide do toho. Brala to ako veľkú výzvu, napokon dodnes tvrdí, že Moruša jej obrátila celý život naruby. A mne nakoniec tiež (smiech). Páči sa mi na nej, že je bojovníčka a veľa sme diskutovali o tom, ako vydavateľstvo posunúť ďalej, do Európy, pretože veľa malých vydavateľstiev má meno aj v zahraničí, keďže si tam vybudovali svoju značku a už sú prezentovateľné napriek tomu, že ide napríklad o maďarské, poľské či rakúske firmy, proste nie z tých tradične veľkých krajín, ktoré sa dokážu na svetovom trhu prezentovať.

Myslím si, že Slnko by mohlo a malo byť jedným z naozaj rozpoznateľných vydavateľstiev v centre Európy. Je to už teraz veľmi silná značka a už je len na nich, ako sa pohnú ďalej. Teraz pribrali nových ľudí, čo znamená istý posun a verím, že s čistými zámermi a len na základe hudby prerazia. Tam sa naozaj rozhoduje len podľa hudby, Shina ani nekalkuluje, koľko a kedy sa to predá, myslím, že to berie absolútne srdcovo. Možno sa doba zmenila natoľko, že malé vydavateľstvá chytili svoj vietor a majú šancu presadiť sa dokonca viac než veľké firmy.

Nezachytili ste niekde ohlasy, že posledné tri roky boli až príliš "premorušované"?

Čerstvý vinyl Moruše čiernej je posledný. Tiež cítime, že je to "premorušované", len bohužiaľ celá situácia sa skomplikovala v tom, že som otehotnela s našou druhou dcérou a tým pádom sa turné i edičný plán oneskorili akoby o rok. Napríklad turné malo byť už o rok predtým, čiže dnes by sme sa možno rozprávali napríklad o novej platni. Stále bolo tej Moruše veľa a už som vycítila, že týmto vinylom sme to uzavreli.

Keď ste už spomenuli 20. výročie kariéry, neuvažovali ste ešte nad niečím špeciálnym alebo je turné dostatočným darčekom?

Stále sme tohtoročné aktivity nejako ťahali k tomu 20. výročiu. V podstate rokom 1996 sa datuje letopočet, kedy sa to u mňa začalo, no keď sa človek pozrie na moju prvú dosku, myslím, že bola vydaná až v 97-om. Čiže stále je tam rozmedzie toho roka, od začiatkov po vydanie, takže keby sme to rátali takto, tak do budúceho roka určite stihneme urobiť niečo nové. Momentálne robíme na nových piesňach, navyše nás zavalili menšie i väčšie projekty, pretože každý chce napísať nejaké pesničky a texty, takisto píšem pre iných ľudí, v Čechách ma čaká seriál, atď. Je toho veľmi veľa a všetko by som chcela stihnúť, na druhej strane si uvedomujem, že moja primárna povinnosť je venovať sa svojim pesničkám, hudbe a tvorbe. Chcem sa v tomto smere niekam pohnúť a urobiť zase niečo dobré, prekvapujúce a čo ľuďom prinesie radosť i moment zamyslenia, že čo to zase je, tá nová vec? Stále sa niekam chcem posúvať, netúžim byť na jednom mieste, to ma naozaj nebaví.

Okrem lásky je veľa tém, o ktorých je potrebné diskutovať

Bráni vydaniu novej dosky aj Eddieho pracovná vyťaženosť pri iných projektoch?

Momentálne áno. Už sme sa o tom rozprávali, uvažovali sme, že by som začala spolupracovať s inými ľuďmi, čo by možno trochu pomohlo v tom, že by necítil taký tlak z mojej strany, lebo jeho pracovná vyťaženosť je veľmi veľká. Hrá s nami pár koncertov, no po jesennom turné odchádza do USA, kde hrá s Róisín Murphy. Po jeho návrate zase nebude čas na platňu, keďže prídu všetky tie vianočné koncerty. Pritom nového materiálu mám dosť, veď stále niečo píšem a nahrávam, akurát ho treba spracovať, treba si k tomu sadnúť, nájsť si pár mesiacov, aby ho človek dôkladne preskúmal s tým, že sa chce niekam pohnúť. Lebo to, čo už tu bolo, napríklad ďalšia ťažká platňa v štýle Moruše by už nikoho nenadchla. Už toho bolo dosť a sama som z toho unavená a hoci to bolo fantastické, treba sa pohnúť ďalej.

Nebude príliš ťažké prekonať Morušu?

Je to veľká výzva, ale podľa mňa už to turné bude takým náznakom toho, čo sa bude diať. Zase ma láka jednoduchosť, tie moje pesničky, no myslím si, že čakať platňu V cudzom meste nie je možné. K tomu sa už nevrátim, lebo to sa jednoducho nedá. Našla som v hlave sound, ktorý by mohol fungovať a myslím, že keď si nebudeme môcť ulietavať na príliš veľkých halucináciách, tak to bude krásna platňa (smiech). Cítim, že mám čo povedať. Teraz je doba, že nepovedať by bol hriech. Pesničkári v každej dobe hodnotili dianie a teraz žijeme v časoch, kedy by sa mohli zopakovať 60. roky, kedy ľudia hodnotili politickú situáciu, čo sa deje vo svete, apod. Tuším, že tak ako sa vtedy cítili, je podobné aj pre rok 2016. Message tu určite je, je o čom rozprávať. Okrem lásky je totiž veľa tém, o ktorých je potrebné diskutovať.

Snáď to takto podobne budú cítiť aj poslucháči a fanúšikovia.

Treba hovoriť o tom, čo je vôkol nás. Myslím si, že muzikanti to na Slovensku už dlho nerobia. Je ťažké vyvážiť patetickosť toho hodnotenia, ale ja si cestičky nájdem. Zrejme to je dané aj tým, že máte možnosť pozerať na veci, dejúce sa nielen lokálne, ale v medzinárodnom spektre. Hlavne si myslím, že prázdnych blábolov už bolo dosť, teraz tým nemyslím z mojej strany (smiech). Muzikanti sú silné hnutie práve proti tomu, čo sa deje vo svete a vedia to tak hodnotiť. Z muzikantských kruhov by mala vychádzať filozofia, lebo oni to majú tak nejako v živote správne postavené na tej tolerancii.

A na metaforách v textoch.

Áno, treba si hľadať cestičky, lebo hovoriť veci na rovinu človeka omrzí a v textoch to potom nevyzerá elegantne. Treba v sebe nájsť toho básnika, hodnotiaceho v metaforách, ktorý dokáže vystúpiť nad témy a pozerať sa na ne z výšky.

Turné Jana Kirschner - Takmer sólo:

29. 9. - Trnava, Synagóga - Centrum súčasného umenia 
30. 9. - Topolčany, Nástupište 1-12 
1. 10. - Banská Bystrica, Záhrada - Centrum nezávislej kultúry  
2. 10. - Žilina, Stanica Žilina - Záriečie 
3. 10. - Košice, Tabačka Kulturfabrik 
5. 10. (18:00) - Bratislava, Mestské divadlo P. O. Hviezdoslava 
5. 10. (20:30) - Bratislava, Mestské divadlo P. O. Hviezdoslava - VYPREDANÉ 

Vstupenky:  Predpredaj.sk 

Autor: Marek Danko
Foto: janakirschner.com


Zdielať na Facebooku

blog comments powered by Disqus
po ut st št pi so ne
28 29 30 31 1 2 3
4 5 6 7 8 9 10
11 12 13 14 15 16 17
18 19 20 21 22 23 24
25 26 27 28 29 30 1

Najčítanejšie

Disqus

Najpopulárnejší hudobní interpreti