Je úplne jedno, či ste sledovali poslednú sériu SuperStar alebo nie, víťaza Adama Pavlovčina si skôr či neskôr určite všimnete. Talentovaný Slovák je totiž neprehliadnuteľný v preplnenej kaviarni, ale aj v dave ľudí na ulici. Nie je to len preto, že je jeho štýl miestami až príliš extravagantný. Adam totiž so sebou nesie pocit, ktorý máte, keď vidíte pravú SuperStar.


Nejeden finalista či dokonca víťaz talentovej šou prepadol náhlej sláve, ktorú prináša televízna šou. Adam Pavlovčin by určite nebol prvý ani posledný, ak by sa mu to stalo tiež. V jeho prípade však potenciálny ošiaľ tlmí pandémia, ktorá v čase vrcholiacej šou a niekoľko mesiacov po jej skončení znemožňovala podujatia s veľkými davmi fanúšikov. Zároveň si je aj sám dobre vedomý toho, že výhra v speváckej šou je len začiatok tvrdej práce.

S Adamom sme sa stretli v centre Bratislavy počas nedeľného doobedia. Napriek tomu, že čas pred odchodom svojho vlaku do Prahy mohol stráviť v kaviarni spoločnosti priateľov, naplánoval si radšej niekoľko pracovných aktivít, vrátane rozhovoru pre Hudba.sk. Talentovaný spevák vám v ňom možno nedá odpovede na všetko, čo by vás mohlo zaujímať, je však dostatočne inteligentný na to, aby povedal presne to, čo o ňom a jeho pohľade na hudbu vedieť potrebujeme.


Už pár týždňov nosíš titul Česko Slovenská SuperStar. Ako sa cítiš s odstupom času?

Je to stále rovnako krásny pocit, mám z toho aj naďalej obrovskú radosť, a zároveň tento titul vnímam ako obrovskú zodpovednosť. Popravde, mám pocit, akoby sa finále udialo minulý týždeň. 

Na ktorý moment z celej šou dodnes najradšej spomínaš?

Najsilnejšie pre mňa bolo určite prvé a posledné finálové kolo. V prvom kole som nevedel, čo čakať. Nevedel som, či moja prezentácia a možno trocha viac extravagantný prejav bude ľudí baviť alebo nie. Ani stávkové kancelárie mi zo začiatku nedávali veľké šance. No potom prišlo standing ovation a všetko sa obrátilo. 

Môže to znieť ako klišé, ale keď stojíš na tom javisku a po tvojom výkone sa postaví celé publikum, tak to ti dodá obrovskú energiu, z ktorej človek čerpá ešte niekoľko dní. 


Spomenul si, že si sa bál toho, ako ľudia prijmú tvoje vystupovanie. Kedy si to začal vnímať ako svoje plus?

Ako som spomenul, ten obrat pravdepodobne nastal po prvom finálovom kole, kedy som si uvedomil, že ľudí naozaj baví moje vystupovanie a od toho momentu sme sa vždy aj spoločne so stylistami snažili každé kolo posunúť ešte ďalej a prísť s niečím pútavejším. Ja som ten typ, ktorý si veľmi potrpí na vizuál, najmä keď ide o spev a performance. Nechcel som len spievať karaoke, chcel som vždy urobiť šou so všetkým, čo k tomu patrí. 

Na rozdiel od väčšiny finalistov si sa nebránil ani tancu. Tvoje vystúpenie so skladbou Physical od Dua Lipy dokonca porota označila za najkomplexnejšie vystúpenie v histórii SuperStar. Čakal si takúto pochvalu?

Môj ciel bol postúpiť aspoň do druhého finálového kola, pretože som si chcel veľmi zatancovať. Niektorých tanečníkov som dokonca aj poznal, ešte z čias svojej tanečnej kariéry. Chcel som si užiť práve to, že si spolu zatancujeme na veľkom javisku. Tancu som sa aktívne venoval niekoľko rokov a to mi dávalo dobrý predpoklad  zvládnuť aj takéto kolo. Avšak nikdy predtým som spev a tanec nekombinoval až v takomto rozsahu a rozhodne to bola pre mňa obrovská výzva. 

Počas tohto vystúpenia smerovala k divákom v hľadisku obrovská nálož energie, ktorá bola znásobená práve vďaka úžasným tanečníkom, ktorí so mnou boli na pódiu. A myslím si, že práve túto masívnu energetickú interakciu vystupujúci vs. diváci vnímala aj porota, a preto reagovala tak veľmi pozitívne. Naozaj som si nemohol želať krajšie hodnotenie. Zažívať práve takéto pocity je pre umelca to najpodstatnejšie. Bol to naozaj úžasný zážitok, za ktorý som doteraz veľmi vďačný všetkým zúčastneným -  tanečníkom, divákom a v neposlednom rade aj samotnej porote. 

U poroty si už od kastingov patril medzi jasných favoritov. Kedy si si pripustil možnosť, že fakt budeš víťazom? 

Porota ma vždy podporila a som nesmierne vďačný, že mi dôverovali a poslali ma až do top desiatky. Celkovo som však stále vnímal, že horúcimi kandidátmi na víťazstvo boli Peter, druhý Adam, Elizabeth alebo Nikolas. A naozaj až po vypadnutí Petra a Adama som si povedal, že je tu reálna možnosť vyhrať. Nikdy som sa na to ale nefixoval. Chcel som vždy podať čo najlepší a najautentickejší výkon, aby som pri prípadnom vypadnutí nič neľutoval. 

Ktorý moment z celej šou bol pre teba najnáročnejší?

Vyraďovanie na Machovom jazere. Je to síce iba druhé kolo súťaže, no práve tam vás najviac porovnávajú s niekým iným, kto vám je v nejakom smere podobný hlasovo, či dokonca výzorom. Tam to bolo naozaj iba o tom, kto z koho. Nemusí ti sadnúť pesnička a končíš. A bolo by mi ľúto nedostať sa do fázy, kedy človek opäť spieva sólovo.


Mojím snom je spievať na Eurovízii

Ty si skúšal šťastie už pred 10 rokmi v prvej sérii The Voice, Hlas Česko Slovenska. Prečo si so SuperStar čakal celú dekádu?

Do Hlasu som sa neprihlásil sám. Prihlásila ma tam moja vtedajšia učiteľka spevu, takže som si asi ani poriadne neuvedomoval, do akého veľkého formátu idem. Bral som to ako každú inú súťaž v tom čase. Osobnostne ani hudobne som o sebe toho v tej dobe ešte veľa nevedel. Nemal som dostatočné skúsenosti na výrazný postup ďalej v súťaži, a asi by som to ani nevedel v tom čase ešte správne uchopiť. Bral som to ako skvelú skúsenosť a nahliadnutie do šoubiznisu. Na SuperStar a aj iné podobné šou som v tej dobe na chvíľku zanevrel. Opätovnú cestu k nim som asi našiel až po ukončení štúdia v Londýne a to najmä pri sledovaní minuloročnej série SuperStar, ktorá ma znova namotivovala.  

Dlhé roky si žil v Londýne. Dokonca si tam fungoval s vlastnou skupinou Pace. Prečo si sa vôbec vrátil späť?

Neplánoval som to, spôsobila to súčasná situácia. Ja som v Londýne dokončil štúdium a ďalší polrok som tam hral s kapelou a do toho mal niekoľko ďalších prác, vrátane opatrovania detí či práce za barom. V tom čase som už začal učiť aj spev, najmä teda menšie deti. Keď prišiel koronavírus, tak sa to všetko stoplo. Vystúpenia sa zrušili a školy zatvorili. Mne zhodou okolností v ten mesiac končila aj nájomná zmluva, tak som si povedal, že pôjdem domov a uvidím, ako sa to celé vyvinie ďalej. Spočiatku som si myslel, že prejdú tak 3-4 mesiace a vrátim sa späť. No prešli už dva roky a ja som zostal tu. 


Nechcel si predtým, než prišla pandémia, skúsiť nejakú talentovú šou práve v Británii?

Uvažoval som nad tým, no nejak neprišla tá správna príležitosť. Naplno som sa totiž venoval štúdiu a, samozrejme, som pociťoval aj to, že je tam oveľa väčšia konkurencia. Potom prišla táto ponuka, ktorá ma zaujala, a zároveň bola pre mňa výzvou v zmysle toho, do akej miery dokážem zaujať divákov v rámci našej domácej česko-slovenskej scény. Keby som si mal teraz vybrať a ísť opäť do nejakej súťaže, bola by to určite Eurovízia. To bol vždy môj sen.

Nové skladby nahrávaš aj v Bratislave, máš v pláne sa tu usadiť?

Do Bratislavy cestujem pravidelne, teraz dokonca takmer každý týždeň, aj kvôli nahrávaniu. Nateraz je však môj plán zostať v Prahe. Mám tam veľa svojich blízkych a od Bratislavy je to predsa len na skok. Časom by som chcel určite svoju tvorbu nejako dostať aj do Anglicka a cestovať za koncertmi aj do Londýna.

Vrátiš sa ešte k tvorbe so skupinou Pace alebo už budeš vystupovať len ako Adam Pavlovčin?

Plánujem pokračovať ako sólový interpret, no neostanem pri mene Adam Pavlovčin. S prvou autorskou hudbou plánujem aj nové umelecké meno. Skupina už nejakú dobu nie je aktívna, je to aj preto, že sme sa tak nejak roztrúsili po svete počas pandémie. Naďalej však zostávame v kontakte, pomáhame si s tvorbou a pre mňa sú to všetko skvelí hudobníci, ktorých sa určite budem snažiť stiahnuť minimálne ako muzikantov na svoje koncerty. 


Kedy sa to všetko udeje?

O pár týždňov vyjde prvý singel. A určite naplánujeme aj nejaké turné po Slovensku a Česku, ak to budú opatrenia umožňovať. Kultúra momentálne žije viac-menej tri mesiace v lete, takže asi aj tieto aktivity budem smerovať na toto obdobie. 

Budeš spievať aj v slovenskom jazyku?

Začínam v angličtine, pretože tá mi je hudobne o niečo bližšie a mám s ňou viac skúseností. Prvý singel a album budú teda po anglicky. Neskôr by som chcel určite vydať skladby aj v rodnom jazyku. Je to pre mňa istým spôsobom výzva, spraviť kvalitnú skladbu v slovenčine, ktorá nebude znieť pateticky, a zároveň bude svetová.

Je nejaký hudobník, ktorý ťa pri tvojej tvorbe inšpiruje?

Je ich popravde veľmi veľa a neviem si nikdy vybrať iba jedného. Je to taká zmeska toho, že niektorí ma bavia vďaka ich šou, no nikdy by som nespieval to, čo oni. Ako príklad uvediem Måneskin, žánrovo sa síce veľmi líšime, no to, ako sa prezentujú na pódiu, ma extrémne baví a inšpiruje. Ďalej som veľkým fanúšikom Duncana Laurencea, Josefa Salvata, kapely Years & Years... Z našej scény je to Katarzia, Ewa Farna, či Anett X.


Extrovert na pódiu, outsider v súkromí

Ako vnímaš kritiku a neprajné komentáre na sociálnych sieťach?

Úplne na rovinu priznávam, že na komentáre na sociálnych sieťach reagujem minimálne. Nestíham to, no snažím sa aspoň odpisovať na správy. A tie sú v 95% pozitívne. Bol som pripravený na všetko, možno aj na väčšiu záplavu negatívnych správ, ale to sa nestalo a za to som veľmi rád. 

Ako ťa dnes vnímajú tvoji priatelia a rodina? Zmenila ťa nejako náhla popularita? 

Verím, že nie (smiech). So svojimi najbližšími priateľmi mám takú dohodu, že akonáhle sa niečo také stane, tak mi to okamžite dajú najavo a zobudia ma studenou sprchou.

A ako ty berieš to, že ťa zrazu ľudia spoznávajú pri bežných situáciách?

Vyžaduje to určite veľmi veľa energie. Na pódiu som síce extrovert, ale práve v súkromí je to naopak a najviac sa dobíjam práve osamote a v pokoji. Vždy hľadám nejaký prienik v tom, aby som nevyhorel, mal čas aj na seba, a zároveň sa venoval aj fanúšikom a kariére.

Nebojíš sa, že ti môže uškodiť, ak sa budeš ľudom strániť? 

Nestránim sa, no ako som vravel, snažím sa robiť všetko s mierou a nájsť si čas najmä na kreatívu a tvorbu albumu. Verím, že im to potom tá hudba vykompenzuje. A ak mám byť úprimný, je aj časovo nemožné stretnúť sa úplne s každým. No myslím si, že to ľudia aj chápu. Zároveň však verím, že tá možnosť stretnúť sa s nimi bude napríklad aj na plánovaných koncertoch.  

Máš nejaký plán B, ak by ti hudobná kariéra nevyšla?

Teraz už nie. Niekoľko rokov to už vnímam tak, že nič iné robiť nebudem. Aj keby som musel mať z nejakého dôvodu inú prácu, spev a hudba budú stále moja priorita.


Autor: Dušan Marko