Spevák Lukáš Adamec nemieni ani po uplynulých, pracovne náročných mesiacoch, poľaviť. V polovici júla vydal prvý sólový album, pričom zaujal ihneď pilotným singlom Horúca láska. Ten momentálne patrí medzi najhranejšie skladby v slovenskom éteri a drží sa tiež na popredných priečkach najpredávanejších domácich digitálnych singlov.

Na svoju pracovnú zanietenosť ale 30-ročný spevák takmer doplatil. S Lukášom sme sa porozprávali nielen o pracovných aktivitách, ale prezradil aj niekoľko zaujímavostí zo súkromného života.

Každý z nás už aspoň raz za život dostal otázku, kde sa vidí o päť či desať rokov. Napadlo by ti pred pár rokmi, že budeš takýto úspešný?

Podobnú otázku som dostal aj po skončení SuperStar, aj po šou Tvoja tvár znie povedome a aj po účinkovaní v muzikáli. Ja som si ale nikdy netrúfol, a ani netrúfam povedať, kde sa vidím o nejaký čas. Práca, ktorej sa venujem, je totiž veľmi nestabilná, ide doslova o vlny (ne)záujmu. A je len málo umelcov, ktorí si permanentnú popularitu vedia udržať. Aktuálne sa teším, že som vydal skladbu, ktorá sa ľuďom páči. Ďalšie políčko je tým pre mňa odškrtnuté.

Tomu celkom nerozumiem.

Ako veľa ľudí, tak aj ja som mal isté ciele, predstavu, čo by som chcel do určitého veku dosiahnuť alebo urobiť. Okrem iných životných cieľov bolo na tom mojom pomyselnom zozname aj vydanie skladby, ktorá bude na Slovensku patriť k tým najhranejším.

Prečítajte si: Lukáš Adamec o klipe z rómskych osád: Boli k nám veľmi milí a vedeli sa baviť

Boli v tvojich plánoch aj deti v relatívne mladom veku? Syn sa ti narodil, keď si mal 27 rokov, dcérka krátko pred tridsiatkou. 

V čase, keď moja manželka otehotnela, bol som už zabezpečený, respektíve mal som podmienky na to, aby som sa o rodinu dokázal postarať. Takže hoci deti prišli pomerne skoro, nevidel som v tom žiadny problém. A áno, aj to bolo na mojom "akože" zozname.

Tou tvojou prelomovou skladbou, ktorú si spomínal, je Horúca láska. Vydal si ju ako sólová jednotka, ale máš aj vlastnú kapelu. Ktorá forma ti vyhovuje viac?

Práve táto. Tomi Okres (producent albumu) a Jožko Dvořák, s ktorými hrávam už roky. Myslím si, že budeme spolupracovať, aj keby sme sa akokoľvek pohádali. Mám tiež kapelu Horská chata - tá je zas mojím koníčkom. Nejde o niečo, čím sa chcem prezentovať alebo trhať rekordy predajnosti. S chalanmi sa poznáme dva roky a hudbu s nimi robím iba tak pre radosť.

Podľa čoho si vyberáš ľudí, s ktorými budeš spolupracovať?

Určite by nemala chýbať vzájomná chémia a dôvera. Napríklad, s Tomim a Jozefom nás spája rokmi vybudované priateľstvo. Veľa sme toho zažili a viem, že im môžem veriť. A čo sa oboch týchto atribútov týka, v hudbe buď sú alebo nie sú. Nemám rád žiadne prvoplánové záležitosti.

A čo sa nových pracovných ponúk týka? 

Zvažujem obdobie, kedy sa projekt bude realizovať, koľko bude trvať, peniaze, ktoré za účinkovanie dostanem, či ma niekam posunie, či sa niečo nové naučím.

Ktorý je doposiaľ tvojou srdcovkou?

Tvoja tvár znie povedome, to bolo 10 úžasných týždňov s perfektnou partiou ľudí, počas ktorých som mimochodom zistil nielen to, že milujem Andreja Bičana, ale aj to, že ma baví líčenie. (smiech) Len tak sedieť a nechať sa maľovať vizážistkami. To je paráda!

Momentálne mi robí veľkú radosť aj môj nový album. Dokonale ma vystihuje. Nájdete na ňom rockové veci, balady, hopá hopá skladby, ako ich zvyknem nazývať, ale aj vážnejšie veci...

Vypočujte si sólový debut Lukáša Adamca na Deezeri:



Vlani som sa fyzicky a psychicky úplne zodral

Urobil by si niečo iba z čisto ekonomického hľadiska? Išiel by si do projektu, s ktorým síce nie si stotožnený, ale dostal by si zaň dobre zaplatené?

Takéto ponuky už boli a odmietol som ich - napríklad politické kampane. V politike nechcem byť zaangažovaný. Zrejme by mi vadili aj určité typy reklám, ale tie som zatiaľ riešiť nemusel. 

Nájde sa predsa len ponuka, ktorú si prijal, no s odstupom času to ľutuješ?

Asi narážaš na Koleso šťastia. Za toto moderovanie som sa stretol s rôznymi názormi, ale ja nič neľutujem. Dostal som voľnú ruku. Jasné, nejaká šablóna, ktorej som sa mal pridržiavať, tam bola, ale mohol som si robiť veci po svojom.

Mnohí ľudia ti vyčítali, že si až príliš kričal...

Ale ja vrieskam celý život, živím sa revom. (smiech). Ani teraz nerozprávam potichu, musíš uznať. Ale to som skrátka ja a príde mi to normálne.

Ako to potom vyzerá u vás doma, keď si rozčúlený?

Nechci vedieť. Ale aj moja manželka je umelkyňa. Tak, ako si vieme zájsť na rande a správať sa k sebe romanticky ako hrdličky, tak vie byť u nás doma poriadne Taliansko. Ale tak to pravdepodobne vyzerá v každom druhom vzťahu.

Minulý rok bol pre teba, z hľadiska práce, mimoriadne pestrý, náročný a finančne štedrý. Oslovujú ťa ľudia, respektíve nádejné talenty viac, ako v minulosti?

Áno, dostávam správy rôzneho charakteru, či už sú to prosby, aby som niečo naspieval, vypočul si nejaké skladby alebo niekomu požičal peniaze. Minulý rok bol fakt brutálny. Mal som dohodnutých ešte zopár vecí spred roka predtým, k tomu sa nabalili televízne projekty, v istom období som spieval až v troch kapelách, moderoval v rádiu, hral v muzikáli. Tento rok je kľudnejší, a tak sa môžem dať aspoň dokopy. Vlani som sa fyzicky a psychicky úplne zodral. 

Čo bola najväčšia daň za tvoju pracovnú vyťaženosť?

Išlo to na úkor zdravia a samozrejme rodiny. 

Koľko času tráviš s manželkou a deťmi?

Teraz celkom dosť. V divadle sú prázdniny, veľké projekty nemám, v televízii nemoderujem, júl sa niesol v znamení vydania klipu a ten sme aj úspešne odprezentovali. Teraz si viac-menej užívam prázdniny, rodinný život a domácu pohodu. Od septembra to opäť začne, a v decembri - čo je na vystúpenia, pracovné aktivity a zárobky najsilnejší mesiac, nebudem doma asi vôbec. 

Tvoja manželka je asi dosť tolerantná, nie?

Netvrdím, že je nadšená z mojej práce a toho, koľko času trávim mimo domova, ale makám a idem sa zodrať, aby som sa o rodinu postaral a nič im nechýbalo.

Nemáš nikoho, kto ti pomáha so sociálnymi sieťami, PR a podobne?

Nie, na čo? Všetko si riešim sám. Nedokážem si nájsť pol hodinu na vystavenie faktúry? Odpísanie na správy? Dohodnutie koncertu? Dokážem! Znamená to síce, že nič nie je dokonalé a na 100%, ale fungujem takto roky a nik si zatiaľ nesťažoval.

Nestalo sa ti, že by si zabudol na to, že máš koncert? Zrejme držíš v hlave množstvo dátumov.

Mal som raz v telefóne uloženú poznámku, že mám koncert, ale zabudol som si zaznačiť kde. (smiech) Vyriešil to status na Facebooku a úspešne som prišiel tam, kam som aj mal.

Dávaš si pred koncertom načas?

Chodím vždy v predstihu. Neznášam, keď niekde meškám. Snažím sa tomu vyhýbať.

Čo je pre teba taký ten pomyselný luxus po koncerte?

Asi tých 20 sekúnd, kým v kľude prejdem z pódia smerom k fanúšikom. A potom si rád posedím sám v aute, v úplnom tichu. Len sedím a vychutnávam si ticho, doma mi pri dvoch deťoch chýba.

Máš problém hovoriť NIE?

Čoraz menší, ale bol to proces. Kedysi som s tým mal naozaj problém. Výsledkom bolo, že som nemal žiadny čas, bol som nervózny, nevyspatý.

Ako si dobíjaš baterky?

Jednoznačne spánkom.

Koľko spánku potrebuješ?

Stačí mi päť hodín, aby som vedel fungovať. Ďalej športom, behám, plávam, niekoľko rokov som sa venoval vodnému pólu. A to, že mám tučnú tvár a brucho, je spôsobené tým, že veľmi rád jem. (smiech) Ideálne pri záťahu v nočných hodinách. Ale celkovo si myslím, že sa nestravujem zle.

Už som spieval aj pre päť ľudí, to sa asi stane každému

Vráťme sa ešte späť k hudbe. Pochádzaš z východu, koncertuješ po celom Slovensku, kde je vďačnejšie publikum?

Na východe existuje silný patriotizmus, spôsobený aj tým, že sám z tadiaľ pochádzam. A v Bratislave je zas polovica východniarov, tak aj tu ma majú radi. (smiech). Ale nie, mne je jedno, kde hrám, či je to klub, festival, či tam mám pred sebou piatich ľudí alebo masu.

Piatich ľudí? To sa ti už stalo?

Jasné. Už som hral iba pre zvukára. Ak odmyslím tých štyroch ľudí, ktorých sme si tam ako kapela priviezli so sebou. A oni aj tak sedeli bokom. Takže v "publiku" sa motal iba ten zvukár. Ale to sa podľa mňa stane každému spevákovi, že zahrá pre tak málo ľudí.

Počet ľudí na koncerte je jedna vec, toto ťa rozhodiť nedokáže. Čo ale napríklad reakcie fanúšikov?

Spevák má byť pánom situácie, na koncerte som šéfom ja. Po havárii spred niekoľkých rokov na mňa niektorí kričali z publika nevhodné poznámky. Zavolal som si ich bližšie a povedal im niečo v tom zmysle, že teraz zaspievam pesničku iba pre nich. Netreba sa nechať rozhodiť, 99% prítomných ľudí si ide koncert užiť, nie hejtovať.

Ako spomínaš na obdobie účinkovania v SuperStar? Si s niekým z partie ešte stále v kontakte?

V súťaži som účinkoval, keď som mal 24 rokov. Boli mladší, nebolo to o tom, že by som ich nemal rád, ale neboli sme na rovnakej vlnovej dĺžke. V tom čase som mal aj frajerku z Prahy, takže som dosť pendloval a spoločných akcií vo voľnom čase som sa takmer nezúčastňoval. V kontakte som najviac s Maťom Harichom.

Zamávala vtedy s tebou náhla popularita?

Určite, človeku zrazu príde na účet väčší obnos peňazí a ide sa zblázniť. Myslí si, že už je "v plnke" alebo niečo viac, než ostatní. Takýmto nástrahám sa účinkovaním v podobných formátoch nevyhnete a v konečnom dôsledku je len na vás, ako sa s nimi popasujete.   

Načrtol si, že ťa čaká bujará jeseň a zima. Keďže máš za sebou vyčerpávajúce mesiace, tešíš sa?

Veľmi. Chcel by som udržať našliapnuté tempo čo najdlhšie. Vydať ďalšiu skladbu, ktorá sa bude ľuďom páčiť. 

Opäť v slovenčine?

Okrem jednej pesničky s Horskou chatou (coververzia I Need Your Love speváčky Ellie Goulding, pozn.red.) spievam iba v slovenčine. Príde mi to prirodzenejšie.

No veľa spevákov tvrdí, že oveľa ľahšie sa im tvorí v angličtine.

Áno, ale to predsa nemá byť o tom, čo je ľahšie a čo ťažšie... Alebo hej?


Autorka: Danka Šoporová
Foto: archív speváka

Súvisiaci interpreti: Lukáš Adamec