Album Deti rýb stále vonia novotou a piesne z neho zatiaľ ešte čakajú na svoju slovenskú premiéru v živom prevedení. Po odchode dlhoročného štvrtého člena kapely, gitaristu Ľuba Petrušku, je ústredná trojica Lukáš Fila, Juraj Benetin a Ozo Gutler zocelenejšia ako kedykoľvek predtým, čo potvrdila energickým úvodným koncertom v brnianskom Kabinete Múz.
Čítal som, že nie ste fanúšikovia horoskopov, no predsa, myslíš si, že majú ľudia narodení v konkrétnom znamení skutočne podobné povahové črty?
(Smiech) Vzpiera sa to racionálnemu prístupu a nie som si vedomý, že by existovali nejaké empirické štúdie, ktoré by niečo také potvrdzovali. Ak by sme to ale považovali za fakt, ja by som bol skutočne najtypickejším reprezentantom svojho znamenia - panny. Napĺňam všetky klišé o poriadkumilovnosti a usporiadanosti. Panny by tiež mali dobre vychádzať s býkmi, čo je Juro (Juraj Benetin, spevák), a tridsať rokov spoločného hrania to potvrdzuje.
Horoskopy nie sú vecou, na základe ktorej by som robil životné rozhodnutia, alebo ktorú by som aktívne sledoval, ale aj ako striktne racionálny človek chápem, že nie všetko na svete je do detailov pochopené. Treba si nechávať rezervu na interpretáciu - čo ak je to všetko o trochu zložitejšie.
Možno práve preto vám to spolu tak klape, že vás všetkých vychovali mamy narodené v rovnakom znamení (z toho vznikol názov albumu Deti rýb, pozn. autora).
Niečo na tom bude. Keď sme na to prišli a zverejnili to na Facebooku, ozvali sa nám Puding Pani Elvisovej, že ich mamy sú zas všetky levice. Ale nemáme dáta podporujúce tento úkaz (smiech). Možno by sme mali túto otázku pre kapely zoštandardizovať, a potom by sme štatisticky prišli na to, či je to pravidlo.
Skladba Pekne zomrieť na mňa pôsobí ako krajný oxymoron. Pripomenula mi výrok Milana Lasicu o tom, že kto sa zmieril so životom, zmieri sa aj so smrťou. Fascinuje ťa smrť? Aké myšlienky stáli pri zrode skladby?
Nemyslím si, že je to oxymoron. Myslím, že existuje krajšia a škaredšia smrť. Na okolnostiach určite záleží. Bez ohľadu na Covid sme už v kapele vo veku, v ktorom sa človek so smrťou stretáva častejšie. Nemyslím výhradne rovesníkov, aj keď aj to už bolo. V určitom veku je v živote smrť viac prítomná.
Za posledné roky som mal v rodine dvakrát skúsenosť, že som bol posledný, kto videl blízkeho nažive. Je to niečo, s čím sa musí človek vysporiadať. Fascinácia tam nie je, no mám obrovský rešpekt pred tou témou ako takou, aj tou pesničkou. V živote sú určité tabu - témy, ku ktorým treba pristupovať citlivo a s rešpektom, a toto je jedna z nich. Na druhej strane je dôležité o tom aj rozprávať a odkrývať to, možno trochu relativizovať negatívnu energiu. Táto skladba patrí medzi tie, ktoré vytŕčajú z radu v rámci nášho vnímania a prežívania. Povedali sme si, že nemusí byť na škodu hovoriť aj o zomieraní, ktoré nás napokon všetkých čaká.
Predstavuješ si niekedy svoju smrť?
Nepredstavoval som si ju detailne. Viem, že si ľudia zvyknú predstavovať napríklad svoj pohreb, ale ani tam som sa nedostal, nemám to nijak zvizualizované. Už od detstva si samozrejme uvedomujem, že to príde a je s tým spojený aj prirodzený pocit strachu. Keď je človek mladý, tak si povie, že veď to je vlastne ešte strašne ďaleko, nebudem sa tým trápiť. Ešte stále je to ok, ale tento argument časom slabne (smiech).
Uvedomenie smrteľnosti sa mi vracia ako asi každému obzvlášť vo chvíľach, keď niekto zomrie, keď ide človek na pohreb a zrazu pred tým niet úniku. Druhou vecou je, že nemám žiadne náboženské presvedčenie, že by som smrť považoval za prechod z niečoho do niečoho, považujem to skrátka za koniec, čo je napokon trochu menej výhodné stanovisko (smiech).
Vo vašich textoch som nikdy nezachytil explicitnú politickú angažovanosť či reflexiu spoločenských tém. Ty sa s tým určite stretávaš ako novinár v pracovnom živote. Berieš hudbu a textárinu skôr ako únik?
Skôr by som povedal, že je to vybalancovanie, vnesenie rovnováhy. Spoločenské témy sú v mojej práci veľmi prítomné, a kapelové pôsobenie to vyrovnáva - myslím si, že toto nastavenie máme v kapele všetci. Keď "hudobná noha" počas Covidu krívala, šlo o niečo, čo som výrazne cítil.
Nesnažím sa vykladať umelé persóny, že toto je Lukáš hudobník a toto je Lukáš v práci. Snažím sa byť ten istý človek, či som doma na večeri alebo sa tu spolu bavíme, ale nemám tendenciu k skladaniu angažovaných textov. Dokonca si všímam, že nie vždy to dopadne dobre, ak sa o to umelci snažia, nie vždy to má moment nadčasovosti, ktorý by tomu svedčal. Aj dobre podaná výpoveď o tom, čo človek prežíva vo svojom osobnom živote, niečo verejnému priestoru dáva. Dobre urobená intímna spoveď o niečom vnútornom môže mať oveľa väčší vplyv na spoločnosť ako niečo, čo sa snaží explicitne povedať, že tento by mal byť premiér a tento by nemal byť premiér.
Vnímaš na domácej scéne niekoho, kto v spoločensky angažovanej tvorbe vyniká?
Myslím si, že viacero umelcov to vníma podobne ako my, teda sú angažovaní v tom dobrom slova zmysle. Napríklad, keď je koncert za dobrú vec, tak bez debát prídu a zahrajú, nemajú problém vyjadriť občiansky postoj. Zároveň som úplne ok s tým, keď Hviezda urobí pesničku (veľmi aktuálna je Putin Chujlo, pozn. red.) alebo keď sa v svojej skladbe vyjadrí Lyrik. V tomto veku mám kilometre od toho hovoriť na niečo, že toto je dobré, toto je zlé. Samozrejme, iné je, keď je niečo totálne hodnotovo inde, tu nemám problém vyjadriť nesúhlas. Ale keď sa umelec snaží presadzovať správne hodnoty a robí to spôsobom, ktorý mne osobne nemusí sedieť, stále môžu byť ľudia, ktorým to sedí, a takto je to v poriadku.
Album Deti rýb produkoval Tomáš Sloboda z Le Payaco, predchádzajúci album Bazén zas Eddie Stevens. Aký bol rozdiel v prístupe?
Rozdiel začína už vo fáze procesu, v ktorej do toho producenti prišli. S Eddiem bolo od začiatku pomenované, že ideme robiť experimentálny album, od prvých demo nahrávok bude Eddie súčasťou procesu a bude ho viesť. Presne tak to aj bolo a jeho rukopis je vo výsledku veľmi výrazný.
Pri Tomášovi boli mnohé z pesničiek už takmer hotové, len sme mali pocit, že tomu chýba nejaký "magic touch", že si to pýta také to neuchopiteľné niečo. Rozhodli sme sa prizvať Tomáša, ktorý sa fantastickým spôsobom chopil už viac-menej hotového materiálu. Nebol v role režiséra, skôr sa snažil pochopiť, o čo tam ide, a vtisnúť tomu takú podobu, aby to čo najviac vyniklo. Prínos bol napokon oveľa väčší, než v aký sme dúfali. Na mnohých miestach je ho aj počuť, či už ide o vokály, klávesy alebo gitaru. Majstrovsky sa zhostil úlohy, v ktorej vzal nahrubo okresaný kameň a urobil z neho sochu.
Ktorý proces vyhovoval viac tebe?
Ako aj v živote, tak aj v hudobnom napredovaní potrebuješ v rôznych bodoch rôzne veci. V bode, v ktorom sme robili Bazén, bolo úplne ok to postrčenie, lebo sme cítili, že albumom Stredovek sme uzavreli určitú kapitolu. Bol to tradičný Korben Dallas - aj rocková poloha, aj jemnejšia, pesničkovejšia. Prišlo nám zrejmé, že nemá zmysel robiť podobný album, že to chce niečo nové.
Naopak, teraz, po covidovej perióde, po ktorej sme takí zneistení a pokrčení, cítime, že postrkovanie až tak nepotrebujeme, skôr teplo, ticho, tíšenie, tekutiny a Tomáša Slobodu (smiech). Myslím, že to pochopil a veľmi konštruktívne do toho vniesol harmóniu. S Eddiem bolo vopred dohodnuté, že pôjde o spoluprácu na jednom projekte, s Tomášom si viem po tejto skúsenosti predstaviť aj ďalšiu spoluprácu.
Prečítajte si recenziu: Relatívny krok späť je manéver, ktorý si Korben Dallas môžu dovoliť
Tomáš hrá v Le Payaco a ďalších kapelách, Ľubo hral v Chiki Liki Tu-a a inde, Ozo mal alebo má nejaké projekty, tak isto ty aj Juraj. Slovenská scéna je malý piesoček, kde každý pozná každého. Existuje v tomto kontexte medzi kapelami konkurovanie, súťaživosť, pomeriavanie?
Na milión percent, veľkosť scény s tým nemá príliš dočinenia. To je skrátka v povahe rocku (smiech). Tak ako sa Beatles doťahovali s Rolling Stones, Blur s Oasis a neviem kto každý. I keď samozrejme do akej miery to robili, len aby mali noviny o čom písať a aby bola nejaká sranda, to nevie nikto. Zdravá súťaživosť tam určite je, principiálne ide o ľudí, ktorí chcú stáť na pódiu, niekde sa ukázať a hrať. Stretávajú sa tu exhibicionistické povahy, ktoré sa určite radi porovnávajú a keď spolu idú v jednej dodávke, tak aj poohovárajú ostatných, aj si detailne zanalyzujú, prečo práve oni sú najlepší (smiech). Pravdaže to nemá nijaké obludné rozmery a ak niekto potrebuje požičať aparát alebo hocičo, tak všetci sú okamžite normálni a považuje sa to za samozrejmosť.
Po rokoch z kapely odišiel gitarista Ľubo Petruška. Ako ho vnímaš ako muzikanta? Keď sa ohliadneš do minulosti, aký bol jeho prínos pre Korben Dallas?
Je to fantastický muzikant - muzikant snov. Ak by sme dnes mali všetci traja bez nejakej spoločnej minulosti zavrieť oči a povedať, koho by sme chceli ako štvrtého, tak by nám nenapadlo nikto iný. Tu už nejde ani tak o to, ako hrá na gitaru, aj keď to je samozrejme famózne, ale skôr o to, aký má fantastický hudobný prehľad a podobný typ vkusu a cítenia, ako máme my, akú do toho procesu vnášal celkovú hudobnú aj nehudobnú estetiku a myšlienky. A za ďalšie, aký je ľudský. Došlo tu k nepravdepodobnej kombinácii bratislavských chlapcov s úplne inou životnou trajektóriou a Ľuba z Prešova, ktorý má iné životné zážitky a pozadie. A toto dalo dokonalé porozumenie. Ktorákoľvek téma sa začala, prekvapivo často sa to stretlo v rovnakom bode, hoci každý na ten kopec vyšľapal z inej strany. Je to kamarátsky spolok, v ktorom sa riešia všetky životné témy spolu. V posledných rokoch, keď Ľubo býval v Bratislave, tak často prespával u nás doma pomaly ako člen širšej rodiny.
Ten odchod je aj preto omnoho hlbší a vážnejší ako len to, že niekto už nestojí s gitarou na pódiu. Jeho vplyv bol absolútne zásadný a ako jeho odchod ovplyvní kapelu, sa ešte len uvidí. Oznámil nám to v bode, keď bol album hotový, čiže zmena sa naplno prejaví, keď začne vznikať nový album.
Ako ste sa s Ľubom dali dokopy?
Prvý album Pekné cesty sme chceli nahrávať naživo, a tým pádom sme potrebovali viac rúk a nôh. Hľadali sme muzikanta pôvodne len na účely nahrávania. Pri Chiki Liki Tu-a bolo vždy spektakulárne, aký dokážu mať v trojici zvuk, veď keď oni vyjdú na veľké pódium tak padá dom, to je veľká vec. My sme predtým fungovali ako Appendix a mali sme s Chiki aj nejaký kontakt, i keď Ľubo vždycky zdôrazňuje, že si ho veľmi nepamätá (smiech). Poslali sme mu demá, páčili sa mu a povedal, že príde. Vystúpil z vlaku, pár dní sme hrali v garáži a išli sme nahrávať album. Tak to začalo.
Ľubo produkoval napríklad predchádzajúce EP Konečně s Anetou Langerovou - podieľal sa na Deťoch rýb v rovnakej miere?
Nie, Aneta sa dokonca z veľkej časti nahrávala v Prešove, aj kapelové časti aj vokál, Ľubo mal nad celým procesom tú pomyselnú producentskú taktovku vrátane mixu. Urobil perfektné EPčko, ktoré prakticky úplne prepadlo, pretože vyšlo na začiatku pandémie. Navyše pre Anetiných fanúšikov mohla byť spolupráca s nami výletom do príliš veľkej alternatívy, pre tých našich mohla byť Aneta príliš mainstream, aj to môže hrať proti nám. Nič to ale nemení na tom, že tá kombinácia je fantastická a nahrávka je výborná.
Na novom albume bola veľká časť už hotová a vo finálnej fáze Tomáš hovoril, kde vidí pre Ľuba priestor a dával mu v úvodzovkách zadania, kde má čím prispieť. Nahrávalo sa buď v domácnostiach kvôli Covidu alebo v Bratislave v Cobra Sound. Nejaké vzďaľovanie už je počuť aj na albume, i keď stále sú tam miesta, z ktorých je jasné, že toto hrá Petruška, lebo nikto iný na Slovensku by to tak nezahral, a v skladbách je to charakterotvorné.
Ohlásené koncerty s Anetou Langerovou "zahlušila" pandémia. Je možné, že sa ešte niekedy vráti táto spolupráca na pódiá?
S Anetou sme sa dlhé roky stretávali, ten vzťah sa tiahne dlho, pohybujeme sa v podobných kruhoch, krstila nám aj albumy a podobne. Medzitým vydala vlastný album, ide si svoju vec a svoje koncerty, je jasné, že aj ona a jej okolie potrebuje dohnať pandemické roky. Zároveň máme pred sebou turné, rátam, že na jeseň pôjdeme aj druhú časť, ak sa teda bude dať hrať. Záleží, či si termínovo sadneme, a aj keby sme si, tak budeme hovoriť o materiáli, ktorý vznikol v nejakom čase v minulosti a za určitých okolností, ktoré už nebudú aktuálne, takže tam by bola na zamyslenie aj nejaká aktualizácia. No vylúčené to určite nie je.
Po dlhom čase ste si zahrali v brnianskom Kabinete Múz, teda prvú zastávku chystaného turné. Ako sa hralo?
Po dva a pol roku sme zahrali normálny klubový koncert, žiadne televízie ani streamy. Bolo to fantastické. Začiatok turné je vždy napínavý, lebo sa deje milión nových vecí, hrajú sa nové skladby. Teraz bola pred koncertom navyše veľká neznáma, či to vôbec ešte funguje, či to ľudí zaujíma, či to v trojici bude dobré. Ale dopadlo to super. Mali sme narvané, prišlo veľa mladých ľudí, takže ešte nepatríme do starého železa (smiech), mali sme dobrý pocit aj z toho, aký výkon sme podali, snažili sme sa urobiť setlist a program tak, aby ľudia nemali pocit, že to je len niečo okyptené. Verím, že z nás cítiť aj to, že v kapele panuje extrémne dobrá atmosféra a koncertujeme strašne radi.
Takéto živé koncerty sa nedajú porovnať s akýmkoľvek streamom. Ako si spomínaš na toto obdobie?
V prvom rade ďakujem každému, kto nejaký stream zorganizoval a dal kapelám možnosť si zahrať. Streamy sú však žiaľ pre interpreta nevďačným formátom kvôli tomu, že na koncertoch sa vezie na energii publika. Ak koncert zafunguje, ako má, dochádza tam k obojstrannej výmene energie, kde to vlastne hrá samo. Ďalšou vecou je, že na streame je každú chybu strašne počuť (smiech). V klube je to takmer jedno, hlavné je niečo iné.
Čo môžu ľudia očakávať od nadchádzajúcich koncertov, budú nejaké špecialitky? Na čo sa môžeme tešiť?
Každý jeden koncert bude špecialitka. Hráme nový program s piatimi vecami z nového albumu, čo je na naše pomery nezvyčajne veľa - so setlistom zvykneme narábať opatrne. Počas turné bude každý koncert iný, inak si tie veci budú "sadať", budeme postupne prichádzať na to, čo ako funguje. Môžem garantovať že dlhá koncertná pauza v nás nahromadila energiu a veľmi sa tešíme, že ju budeme môcť ukázať. Juro má vymyslený nový gitarový zvuk, ktorý má suplovať to, že bude jediným gitaristom na pódiu, ja tam mám položený synťák, ktorý zaznie vo viacerých skladbách, čo je úplne nový prvok.
Ľudia, ktorí majú radi našu staršiu tvorbu, nech určite prídu za každých okolností, rozhodne zahráme aj veci, kvôli ktorým na naše koncerty chodili predtým, ale zároveň uvidia niečo, čo u nás ešte nevideli. Myslím si, že ľudia chcú dohnať deficit, chcú sa zabaviť. Budeme veľmi radi, že po takom dlhom čase budeme môcť byť spolu pri hudbe. Samozrejme treba myslieť na to, čo sa deje vo svete a treba sa tomu venovať, ale všetci si zaslúžime aspoň pár hodín do týždňa nerozmýšľať a načerpať niekde energiu. Skúsenosť z momentov, v ktorých je nás nejakých sto pokope a zdieľame v jednom čase nejakú jednu peknú vec, ktorou je hudba, tak to je určitý typ energie, ktorý človek nedostane ani pri Netflixe, ani pri sledovaní Paula McCartneyho na Youtube v HD kvalite.
Termíny turné Korben Dallas – Deti rýb:
20. 4. - Trenčín, Piano Club
22. 4. - Košice, Tabačka
23. 4. - Banská Bystrica, Robotnícky dom
26. 4. - Bratislava, Majestic Music Club
4. 5. - Praha, Jazz Dock
10. 5. - Žilina, Mestské divadlo
Jesenné koncerty:
23. 9. - Nitra, Music A Café (open air)
14. 10. - Bratislava, SK Nové Mesto
21. 10. - Martin, Barmuseum
22. 10. - Skalica, Orlovňa
10. 11. - Praha – Café v lese
11. 11. - Ostrava – Klub Parník
24. 11. - Prešov – Stromoradie
25. 11. - Michalovce – AirPop
Vstupenky:
Autor: Matej Kráľ
Súvisiaci interpreti: Korben Dallas
