Ako sa pesnička úplne neznámeho umelca stane hitom, o ktorom sa skôr či neskôr dozvie celá krajina? Odpoveďou je príbeh skladby Detviansky sen, ktorá sa pár hodín po jej vydaní začala šíriť v alternatívnej hudobnej bubline. Po piatich dňoch má na kolene spravený videoklip na Youtube už vyše 60-tisíc prehratí, vyšlo o ňom už niekoľko článkov v celoslovenských médiách a skladba bola zaradená do rotácií Rádia_FM. Ako to všetko berie jej mladý autor a ako vidí svoju budúcnosť, sa dočítate v našom rozhovore.
Vojtech Klinec má 19 rokov, pochádza z Detvy a jedným z jeho umeleckých pseudonymov je Vojtik. Práve pod týmto menom vydal v pondelok 8. mája (vzhľadom na jej tému naozaj symbolický dátum) skladbu Detviansky sen s klipom, ktorý mieša lo-fi estetiku s detvianskymi reáliami a textom, v ktorom autenticky a so svojskou poetikou opisuje úskalia dospievania mladého queer Róma v malom slovenskom meste. A nie hocijakom – Detva patrí medzi najviac konzervatívne slovenské mestá so silnou nacionalistickou až fašistickou scénou (Kotlebova ĽSNS tam v roku 2020 získala viac ako 12% hlasov).
Aj na tieto skutočnosti Vojtik naráža v texte, napríklad veta "Môj frajer ma nechce, lebo dnes už kričí Na stráž" sa okamžite stala ikonickou. Najmä však obrovskú vlnu empatie a podporných komentárov vyvolala naliehavosť Vojtikovej výpovede s vetami ako "Moc bojím sa budúcna, narodený do záhuby", "Nevidím nádej, ktorú všetci vidia" alebo "Pre svoju krv a srdce dúhové navždy budem v zadných laviciach, nikdy nebudem rovný človek".
S týmito hlboko režúcimi slovami ostro kontrastuje jednoduchosť a ľahkosť hudobného i vizuálneho podania. Na pozadí dreamy hyper-popového zvuku tak máme možnosť počuť neprvoplánový hudobno-aktivistický počin, ktorý má hitový potenciál par excellence. Skladba aj vizuál sú podľa Vojtikových slov inšpirované americkou speváčkou Ethel Cain. Priznám sa, že o jeho tvorbe a taktiež o ňom samotnom som, tak ako väčšina ľudí na Slovensku, do tohto týždňa nevedel nič, tak som sa rozhodol zmeniť to týmto rozhovorom.
Zdroj: archív umelcaNiekedy ma vypočul len môj zošit z matiky
Hneď v úvode som priznal svoju neznalosť a ak v ňom niečo nesedí, pokojne ma oprav. Ako by si ty sám seba a svoju hudbu predstavil ľuďom, ktorí o tebe počujú prvýkrát?
Myslím, že si to opísal veľmi krásne. Pre tých, ktorí ma ešte nezaznamenali, volám sa Vojtik, mám 19 rokov, som skladateľ, spevák a taktiež začínajúci herec. Moja hudba je rôznorodá od žánrov až po témy a venujem sa jej už od dvanástich rokov. Moje puto k hudbe narástlo skrz písanie textov skladieb, pretože – a to je docela emo odpoveď – niekedy ma vypočul len papier v mojom zošite z matiky.
Čo sa týka autorstva skladieb, píšeš si aj hudbu alebo iba texty?
Mnoho mojich skladieb si produkujem sám. Beat, resp. sample na Detviansky sen som našiel niekde v hĺbke Youtube. Všetky texty píšem sám. Nahrávam to u mňa doma, pretože mám pocit, že mám nad tým plnú kontrolu.
V klipe Detviansky sen je niekoľko symbolov odkazujúcich na lokálny patriotizmus. Zaujal ma crop top, ktorý ma na chrbte nápis Detva. Vlastne to dosť prípomína detviansky mužský ľudový kroj, ktorý mal crop topy dávno predtým než prišli do súčasnej módy – mohli by sme ich tým pádom nazvať aj "kroj topy". To si vyrobil z detvianskeho futbalového dresu?
Áno, je to rozstrihaný dres futbalového tímu MFK Detva. Môj outfit v tejto konkrétnej scéne reprezentuje mnoho vecí. Vlastne táto samotná skladba reprezentuje mňa v mojich mladších rokoch a tento dres má reprezentovať takú tú moju nerozvážnosť toho, kým som chcel byť. Vždy som túžil zapadnúť medzi mojich spolužiakov zo základnej a patriť k nim, aj keď ma nikdy neprijali. Presne to reprezentuje vrchná časť outfitu, zatiaľ čo tá spodná reprezentuje dievča, ktoré som v sebe dlhé roky skrýval. Tento outfit slúžil aj ako výsmech ľuďom, ktorí ma odsudzovali. Už nepotrebujem zapadnúť a ani sa už neskrývam.
Momentálne študuješ na strednej a predpokladám, že sa po nej z Detvy odsťahuješ. Máš predstavu, kam ťa to ťahá a čomu sa chceš venovať?
Určite chcem ísť po škole na vysokú školu, kde by som študoval herectvo. Môj sen bol vždy zarábať si hudbou. Taktiež by som sa nebránil byť učiteľom na konzervatóriu.
Čo vravíš na ten nebývalý záujem o tvoju tvorbu a osobu? Užívaš si to a teší ťa to, alebo skôr naopak?
Moju hudbu som vždy propagoval iba medzi blízkymi priateľmi a vlastne aj Detviansky sen mal ten istý účel. Neočakával som taký úspech, ani nával pozitivity. Som nesmierne vdačný. Sám to ešte poriadne nevnímam.
Máš za sebou už aj nejaké live vystúpenia?
Na javisku som v podstate už odkedy som sa naučil chodiť. Ked som bol malý, spieval som na rôznych rómskych festivaloch. No taktiež mam aj skúsenosť z dragu, kde väčšinou taktiež spievam, aj keď to je skôr ironicky.
Dostal si v posledných dňoch nejaké zaujímavé ponuky ohľadom koncertov či festivalov?
Pozvali ma na otvorenie výstavy v Schaubmarovom mlyne v Pezinku (FB event), to bude moje najbližšie vystúpenie. Ďalšie koncerty postupne zverejním na mojich stránkach.
(Pozn. redakcie: V piatok na tlačovej konferencii počas Pohoda dňa_FM Michal Kaščák potvrdil, že Vojtik bude jedným z účinkujúcich na pódiu Tepláreň na festivale Pohoda 2023.)
Sleduješ domácu scénu? Čo ťa z nej oslovuje a s kým by si prípadne rád spolupracoval?
Priznám sa, že domácu scénu som nikdy veľmi nesledoval. Poznám najmä slovenských underground umelcov, s ktorými som aj doteraz tvoril. Som otvorený všetkej hudbe, ktorá sa mi páči, takže spolupráce určite na stole sú. Keď mám spomenúť nejaké mená, sú to Adam the World, Red Trix, Sam 734, Lukemag.
Rómovia a LGBTI+ ľudia sú najľahšia korisť
Na Youtube Detviansky sen za pár dní prekonal hranicu 50-tisíc pozretí, čo je pre neznámeho interpreta celkom dosť. Aký je to pocit?
Stále neviem, ako na to celé reagovať. Z jednej strany som šťastný, že moja tvorba dostáva hype, no na druhú stranu viem, že to nie je zväčša kvôli mojej hudbe, ale skôr téme, ktorú som si zvolil. Dúfam ale, že som si počas tohto náhleho úspechu získal aj samotnou hudbou nejakých ľudí, ktorí ma budú podporovať aj keď ďalšia skladba nebude mať "politický" presah.
Je jasné, že na konzervatívnom Slovensku sa tvoja tvorba a neskrývaná queer identita stretne aj s hejtom. Si na to pripravený? Čo by si chcel týmto ľuďom odkázať a čo si o nich myslíš?
Úprimne, teším sa na to takisto, ako sa teším z tejto podpory, ktorú dostávam. Rád beriem kritiku, ktorú na seba aplikujem, teda z ktorej si môžem niečo vziať. No taktiež sa rád pozriem na stratené prípady, ktoré ma vidia ako chodiaci billboard pre Sodomu Gomoru.
Asi ti neunikla nedávna kauza, kde sa Igor Matovič "porafal" s aktivistami LGBTI+ demonštrácie pred budovou parlamentu. Ako si to vnímal a čo si myslíš o počínaní takýchto politikov? Ako ich rozhodnutia a vyjadrenia ovplyvňujú životy?
Podľa mňa si za toto Slovensko môže samo. Veríme ľuďom, ktorí nám prisľúbia minimum a myslíme si, že budú našimi novými spasiteľmi. Sami si môžeme za to, že takíto ľudia majú moc. Dôvod, prečo je slovenská politika tak homofóbna, nie je len kvôli samotnej homofóbii mnohých politikov, no aj kvôli tomu, že sú kvôli tomu úspešní. Využívajú túto generačnú nenávisť vo svoj prospech, no my (queer ľudia, pozn. red.) sme vždy boli a aj budeme. Tá snaha vymazať nás je komická a zároveň strašidelná, pretože sme tak zúfalý národ, ktorý nevie na koho má zvaliť vinu. Máme potrebu na niekoho hodiť dôvod, prečo žijeme tak biedne.
Rómovia a LGBTI+ ľudia sú najľahšia korisť, pretože obidve tieto komunity, ktorých som súčasťou aj ja, sú labilné. LGBTI+ komunita je ľahká korisť, pretože máme odmalička spoločnosťou vnútenú vnútornú homofóbiu, kedy nenávidíme sami seba kvôli tomu, kto sme. Nevieme, ako ľúbiť, pretože nám vždy bolo hovorené, ako je naša láska chybná a neprirodzená. Rómska komunita je zase labilná v tom, že sa nevie spojiť. Vnútili nám hanbu za svoju krv. Výroky ako "Rómovia si za to môžu sami" alebo že sú "paraziti tohto štátu" sú až ofenzívne, hlavne keď to ide z ideológie, ktorá sama môže za vznik tých najbiednejších osád. No ja sa za seba nehanbím a nikdy nebudem! Viem, že sú ľudia ako ja a že môžeme spoločne ukázať tým skrytým ako byť hrdý na svoju identitu. Za pokus to stojí.
Tvoje skladby sú vo veľkej miere o vzťahoch a osobnom živote. No Detviansky sen akoby viac zaťal do sféry angažovanosti. Je toto smer, ktorým sa chceš viac uberať?
Určite nie. Detviansky sen je skladba, ktorá bola taktiež napísaná veľmi osobne. Ja svoju hudbu robím viacmenej pre seba. Je to pre mňa miesto, kde sa môžem niekomu vyrevať aspoň v duchu. Moja hudba je môj osobný denník a nemám v pláne písať a tvoriť skladby, ktorých účel je získať pozornosť. Áno, získal som pozornosť práve teraz svojím extravagantným prejavom, no tak isto by som sa prejavoval v prázdnej miestnosti bez publika. Mám veľké šťastie, že si ľudia všimli moju tvorbu, no ako umelcovi by mi nedalo ísť von zo svojich koľají kvôli davom.
Povedz mi niečo o tvojom hudobnom vkuse. Akú hudbu najviac počúvaš?
Ja milujem underground a indie umelcov. Milujem alternatívny pop. Milujem hudbu, ktorá prináša niečo nové a nepoznané, preto obľubujem aj hyperpopových spevákov a speváčky.
Kto je tvoj hrdina alebo hrdinka?
Veľmi dobrá otázka. Ak si mám vybrať z ľudí, ktorí robia veci verejne (alebo robili), určite musím spomenúť našu prvú rómsku spisovateľku Elenu Lackovú. Ak ide o ľudí zo súkromia, určite moja stará mama Marie Oláhová, ktorá už dlhé roky bojuje za práva rómskych žien. Je to žena plná temperamentu a lásky. Dúfam, že som tieto kvality po nej zdedil. Je veľmi rešpektovaná osoba medzi miestnymi, a to kvôli jej dobrému srdcu.
PS: Ak sa chcete o Vojtikovi dozvedieť ešte viac, odporúčame tiež rozhovor na stránke Queerslovakia.sk.
Autor: Renat Khallo
Diskusia v článku je vypnutá, názor môžete vyjadriť na Facebooku Hudba.sk
