Hlavná stránka

>

Magazín

>

Rozhovory

>

David Koller: Milujem tvrdé disco ako Chemical Brothers a Prodigy

David Koller: Milujem tvrdé disco ako Chemical Brothers a Prodigy

13.11.2019 - 15:30 | redakcia

Mám tú česť podieľať sa na prípravách akustického turné Davida Kollera po šiestich slovenských mestách. Nedávno som mu pomáhal organizovať press day, v rámci ktorého sa ho drvivá väčšina novinárov pýtala na politiku. Po prvom dni z toho mal trochu veľkú hlavu, tak sme si spolu sadli aj my dvaja a pokecali o muzike.


Autor článku: Filip Jánošík LehotskýFoto: Martina Mlčúchová

Včera si pri obede spomínal, že si sem-tam s kapelou prenajmete skúšobňu v Berlíne, na čas sa tam zavriete a večer beháte spolu po kluboch. Aké to je?


Urobili sme to pred pár rokmi a teraz to plánujeme znova. Najprv však za tým istým ideme do Londýna, kde zároveň hráme. Má to výhodu, že nikto neodchádza domov za rodinou a kapela môže zažiť spolu aj niečo iné ako pri bežnom koncertovaní.  

Chodíte tam po inšpiráciu? Objavili ste v tamojších kluboch niečo fakt dobré?


Čo sa týka muziky a kultúry, tam je to asi najlepšie z celej Európy. Je to multikultúrne mesto s obrovskou ponukou toho, čo by sa ti mohlo páčiť. Boli sme v Friedrichshaine, kde je stovka klubov vedľa seba a hrá sa tam celý deň až do rána. Teraz pôjdeme asi do Kreuzbergu.

Spraví sa potom vôbec niečo aj v tej skúšobni?


Keby sa aj neurobilo nič, tak to v tebe ostane. Keď vidíš za deň dajme tomu 10 kapiel, niečo to v tebe zanechá. Vidíš ako niekto hrá, používa nástroj úplne iným spôsobom, môže to byť pre teba inšpirujúce a profiluješ si svoj hudobný názor.  

Hráš vyše 80 koncertov ročne. Zahráš si niekedy doma aj sám pre seba? Ak áno, čo napríklad?


Teraz si ma zaskočil. Ja si sadnem k muzike, nahrávam sa, ale asi nie len tak. Stane sa, že keď si kúpim nový nástroj, napríklad teraz som si požičal plechový telecaster, ktorý vyzerá ako stará Jawa, k nejakému nápadu ma to možno dovedie... 

Máš v sebe dieťa? Vieš sa stále nadchnúť pre muziku a niečím sa prekvapiť?

 
Keď sedím nad prázdnym papierom, tak sa najprv pýtam sám seba, čo by ma bavilo počúvať, aký rytmus, snažím sa o rif, mám povedzme v hlavne nejaký slogan… Takže sa vlastne hrám. No a čo ma nadchne, je koncert, skladba, teraz sa napríklad v kapele bavíme na novom umelcovi 7krat3 a skladbe Promiň.


Počúvaš svoju hudbu, keď ju vydáš?  

Ani nie. Hrám to na koncertoch. Skladby, ktoré nehráme, z nejakého dôvodu neprešli sitom. Ak to ľudí nezaujíma, tak to prestaneme hrať. Na albume máš vždy 10 skladieb a časom sa dostanú k ľuďom ledva tri. Často ma bavia iné veci ako poslucháčov. Stalo sa nám aj, že sa z nepovšimnutej skladby stal hit až po 10 rokoch. Tak to bolo so skladbou Chci zas v tobě spát. Pôvodne bola na mojej sólovke a až neskôr sme ju začali hrať s Lucie a odrazu to bol hit.  

Existujú skladby, na ktoré si fakt pyšný, ale ľudia ich nepochopili?
 

Ja takto neuvažujem. Ja som rád, keď sa práve niečo páči. Nie som sklamaný, keď to tak nie je, to vôbec.  

Nejdem sa pýtať na skladby, ktoré nenávidíš. Hociktorá skladba sa dá znenávidieť, keď ju hráš toľko rokov...


(súhlasne prikyvuje a smeje sa)

… Sú ale veci, ktoré si s kapelou bez ohľadu na publikum vyslovene idete a "smažíte" na ne?


No jasné, to robíme. Sú to veci, ktoré majú v programe inú funkciu. S Lucie je to napríklad skladba Vona říka jó. Keď nemáš v programe žiadnu rýchlu pesničku, tak je to nuda. My máme veľa vecí v strednom tempe. Ten hodinový program musíš však postaviť, aby bol celý čas zaujímavý, aby to malo nejakú formu a niekam to viedlo. Takisto Lovec, střelec, doktor & vědec


To je moja najobľúbenejšia!

 
To nebol nikdy nejaký hit, žiadne rádia to nikdy nehrali, ale koncert to poriadne nakopne. S Kollerbandom napríklad takto hrávame skladbu Až ti řeknu. Pôvodne to nabubnoval Martin Valihora a má to taký zvláštny rytmus, jednoduchú basovú linku a trochu erotický text. Veď aj sex nie je len o rozmnožovaní, má to byť aj zábava, nie?

Toto sú proste presne tie skladby, ktoré ľudia na začiatku možno až tak nevnímajú, ale dávame ich do programu, aby sme ich dostali do hlbšieho vnímania. Ak tej skladbe veríme my, prenesie sa to väčšinou aj na ľudí.

Musím povedať, že práve tá skladba vo mne po koncerte ostala najviac, že toto si idem doma pustiť.

Vybrali si ju aj Hentai Corporation. Spravili coververziu a urobili k tomu taký “prdlej” klip. Radek ako spevák ide vždycky na doraz. 


Ty ako fanúšik muziky - čo si naposledy objavil? 


V aute mám jedno z posledných CD, ktoré som si kúpil v pražskom Bontonlande pred tým, ako ho zavreli. Kúpil som si tam nový Chemical Brothers. Mám rád aj kapely ako Massive Attack. Moja najobľúbenejšia stanica na južnej Morave je rakúske rádio FM4, tam je furt nejaká nová muzika a to je proste paráda. Mám veľmi rád aj Prodigy.

Čakal som teda všeličo, ale nie Massive Attack a Prodigy.  

To je pre mňa proste tvrdé disco.

Veľa ľudí tvrdí, že rock’n’roll je mŕtvy. Jeho temperament a ľudia sa presúvajú k elektronickej hudbe. Elektronika dnes znie tak agresívne, ako kedysi vybudený Marshall. 


No jasné, pri dnešných možnostiach elektronického programovania môže človek s hudobným nadaním pocity pretransformovať zmysluplne a nie je to len hluk. Dnes si kúpiš počítač a máš v ňom rovno štúdio. Hudbu dokáže robiť aj človek bez väčších skúseností, preto sa tu teraz vyrojilo také množstvo elektronických kapiel. Veľa sa z toho ale nedá počúvať.

Čo si na muzike najviac všímaš ako poslucháč?


Neviem anglicky natoľko, aby som vnímal texty, takže ma berie skôr celková nálada a či ma skladba vcucne do svojho vlastného sveta. Neriešim to ako muzikant. Keď je to hoci aj obyčajný rock o štyroch úderoch na kopák, ak je to dobrá muzika, je mi to jedno. V poslednej dobe vnímam viac blues.  

Máš rád niečo, za čo sa ti v kapele smejú?
 

To sa spýtaj skôr ich. Ale vieš čo? Marek Minárik v aute počúva country rádio. Mne by z toho jeblo, ale tým, že spolu hráme tak dlho, už som si na to zvykol a niekedy sa pristihnem, že si ho naladim tiež. Nehrajú tam žiadne staré hity, je to tak mimo toho, čo robíme, že ťa to neserie. Je to taká milá kulisa, aby si nešoféroval príliš agresívne. Keď ti 365-krát za rok pustia nejakú "fajn rockovú či popovů klasiku", jazdíš zrazu ako hovädo.

Takže svoj šoférsky temperament krotíš country. Čo by si si pustil ku koseniu?

Ja nekosím. Ja sa len starám, aby niekto pokosil (smiech). S deťmi máme pár riadkov zemiakov a spolu to akurát vyťahujeme. Muziku pritom nepočúvam, nemám rád slúchadlá. Celý rok dostávajú moje uši zabrať na koncertoch, skúškach, či v štúdiu. 200 dní v roku je príliš veľa.

Akú muziku púšťaš deťom?

Oni majú úplne iných hrdinov, ako som mal ja. Nič im moc nevnucujem. Občas si púšťajú nejaké klavírne skladby z filmov a to ma teší. 

Tak nie "moc" vnucuješ, ale čo aspoň trošku? Púšťal si im niečo, keď boli úplne malé?  

Od maminky mali Depeche Mode, ja som si dávnejšie išiel Bacha. Neviem, či som ich tým nejako zasiahol. Som tiež hrozný Prince-ofil, počúvam ho od mojej dvadsiatky a vždy som miloval jeho nápady. Nie som žánrovo vyhranený, počúvam všetko od Bacha po Vlacha, resp. cez Hendrixa a Milesa Davisa.

Vravíš, že sám pre seba nehrávaš. Ako sa ale udržuješ v hudobnej forme? Ako cvičíš?

Hrávam veci, ktoré mám pocit, že som ešte nehral. Hľadám furt niečo nové a pritom si to nahrávam. Zlenivel som asi tým, že mám v kapele dvoch skvelých bubeníkov. Trochu na to potom kašlem. Pred koncertom sa dám dokopy len na tých pár skladieb, ktoré bubnujem. Vozím si so sebou po koncertoch cvičné bubny a na tých sa rozohrávame. Na koncerty s Jasnou Pákou sa však musím pripravovať dlhšie. Tie punkové skladby som robil v dvadsiatke a zahrať celý koncert je skoro športový výkon. Pľuzgiere, zodraté prsty, a tak.

Kecá ti do bubnovania syn Adam? Alebo kecáš ty jemu?


Určite áno. Každý máme nejaké ego, ale myslím si, že ma vždy vypočuje a keď chce, zapojí to tam. Ja som zvyknutý bubnovať tak, aby som pritom mohol spievať. Zavriem hubu a zahrám prechod. On má iný štýl, ale skladby Lucie má napočúvané snáď lepšie ako ja. Sem-tam ma dokonca upozorní, že v 80-tych rokoch som niečo hral takto a v polovici 90-tych som to hral inak. Tie debaty sú fakt na profesionálnej úrovni. 

Takže nemáš pri skladaní nových vecí tendenciu hovoriť mu, ako ich má hrať?


Niekedy fakt nevieš, či sa ti nápad viac páči preto, že je naozaj lepší, alebo preto, že si ho vymyslel ty. Ja som však odsledoval od najlepších bubeníkov, že hrajú fakt jednoducho. Bubeník od Michaela Jacksona nehrá nič zložité, ale ťažkú dobu posúva vždy o pár milisekúnd a to tomu dodáva ten strašný, ako to by som to povedal česky... (príde čašníčka, tak sa David zastaví a počká, kým odíde) ...jeb.
  
Použil si na posledných nahrávkach niečo nezvyčajné? Zvuk, efekt, motív, nástroj…  

Neviem. Basu napríklad občas zdvojujem elektronickým Moog synťákom. Hrá to ešte o oktávu nižšie, pekne sa to spojí a lepšie to tlačí do repráku.  

Ako sa ti tvorilo v štúdiu s Lucie po takej dlhej pauze? Mali ste zrazu všetci profesionálny odstup alebo to sklzlo do overených postupov?
 

Všetko po starom, akurát ja som si nejaké svoje party robil vo svojom štúdiu a pozvali sme na album pár hostí.

Ako vnímaš dnešnú hudobnú scénu?

Ja to nechcem nejak súdiť, moc to nesledujem, ale je škoda, že tak veľa kapiel dnes hrá s počítačom. Celý koncert majú naprogramovaný a vytráca sa z toho tá živosť. Prinesú si na harddisku zvuky a neviem, či je tá emócia zo štúdia prenosná na živý koncert.

Čo bude na David Koller Acoustic Tour 2019 iné? Len vám zobrali efekty a elektrické gitary alebo ste skladbám aj menili aranžmány?


Akusticky sme hrali už veľa koncertov a robili na tom rôzni aranžéri. Vybrali sme tie najlepšie kúsky a niektorým skladbám sme zmenili tempo, náladu. Skladby, ktoré nie sú až také super hity, sme si dovolili zmeniť ešte viac, lebo si to aj tak nikto nevšimne. S Kollerbandom a mojimi skladbami si môžem robiť, čo chcem.

Postavíš sa s akustickou gitarou aj sám ako Ed Sheeran?

Skúšal som to, ale neviem, či by som to zvládol. Ja som na gitare hral hlavne do šestnástich rokov, potom sa to viac prekrývalo s bubnami a začal som hrávať s kapelou. To ma baví najviac.

Skladba Sex 3 z albumu Evolucie "smrdí" ako Nine Inch Nails. Odkukávaš sem-tam?
Fuu, tak to neviem. Že by som si priamo niečo požičal, to nerobím. Na Nine Inch Nails som bol s Oskarom Petrom v Lucerne tesne predtým, ako sa rozpadli. Vravel som si o Trentovi Reznorovi, že aké je to hovädo. Po každej druhej skladbe roztrieskal mikrofon Shure SM57 o zem. Všetci z kapely boli totálne nasraní a ako sa neskôr dozvedel, bol to vlastne ich posledný koncert. Takže to bola asi len nejaká finálna emócia rozpadajúcej sa kapely. Mám to ale rád.


Máš postup ako tvoríš texty?  

Vôbec. Ja som hrozne lenivý a neviem si nad to sadnúť. Na poslednom albume Lucie som si urobil iba jeden do skladby Sex 3.

Pamätáš si potom tie cudzie texty alebo máš pod nohami čítačku?
 

Všetky si pamätám.

Skladba Fénixovy slzy z posledného albumu Lucie je skoro hip-hopová. Je to vplyv tvojho kamoša Vladimíra 518? 

Ani nie. Hľadám proste rytmy, ktoré ma budú baviť viac ako tie, ktoré používam v ostatných 100 skladbách. 


Zložil si niekedy skladbu žene, aby si ju zbalil?
 

Nie, vždy som baby oblboval cudzími skladbami. Veľa skladieb ale vzniklo, keď ma nejaká kopla do zadku.

Black Sabbath alebo Led Zeppelin?


Led Zeppelin.

Mötley Crüe alebo Bon Jovi?


Mötley Crüe.

Pearl Jam alebo Nirvana?


Obe kapely mám rád. Videl som krásny koncert, kde hrali Pearl Jam bez Eddieho Weddera, ako sprievodná kapela Neila Younga. Na Nirvanu sme mali ísť do Paríža a Kurt si tesne predtým odstrelil hlavu.

Chinaski alebo Kryštof?

Myslíš Kryštof Babiš? Tak ho voláme u nás.

Kvôli tomu hraniu na Babišovom festivale?


Nie, on mu predsa dlho a dosť intenzívne liezol zo zadku.

Toto bude trochu politická otázka. Stretol si sa s Jaromírom Nohavicom po tom, ako prebral vyznamenanie od Vladimíra Putina?


Našťastie nie a myslím, že ho ani nestretnem. Podľa mňa je to človek, ktorý si nie je ochotný priznať, že žil v blude. Inak by sa pravdepodobne zo seba musel povracať. Nikdy nepovedal, čo bonzoval, pritom je oficiálne, že udával na Kryla. Keby to priznal, tak je frajer. Každý predsa môže zísť z cesty...

Keď išiel za Zemanom, myslel som, že z toho urobí nejakú akciu alebo tam nepôjde vôbec. Keď však zašiel k vrahovi Putinovi pre medailu "poliatu krvou", to mi z neho bolo naozaj zvláštne. Kto bol raz s diablom, a to je jedno, či ako komunista alebo udavač, tak už asi nikdy nebude iný. Takže Jaromír Nohavica, nech je akokoľvek dobrý hudobník, pre mňa bohužiaľ zostane len tým udavačom z Těšína. Začínam mať dokonca dojem, že sa chystá do politiky: otvorená podpora Okamuru, Zemana, Putina a teraz aj extrémne bieleho hejtera Hampla? Som zvedavý, kde zakotví...

David Koller Acoustic tour 2019:

1. 12. - Košice
2. 12. - Lučenec
3. 12. - Martin
14. 12. - Bratislava
15. 12. - Bratislava
16. 12. - Nitra
17. 12. - Žiar nad Hronom

Podrobnosti o koncertoch nájdete na oficiálnom webe hudobníka www.davidkoller.cz/koncerty.

Autor: Filip Jánošík Lehotský (autor sa v rámci spoločnosti ProMusic podieľa na organizácii turné)
Foto: Martina Mlčúchová - archív Hudba.sk


Zdielať na Facebooku

blog comments powered by Disqus
po ut st št pi so ne
25 26 27 28 29 30 1
2 3 4 5 6 7 8
9 10 11 12 13 14 15
16 17 18 19 20 21 22
23 24 25 26 27 28 29
30 31 1 2 3 4 5

Najčítanejšie

Disqus

Najpopulárnejší hudobní interpreti