Klezmer je hudobný žáner, ktorý je na Slovensku nepochybne menšinový, no napriek tomu nie úplne neznámy. Najväčšiu zásluhu na tom má bratislavská skupina Pressburger Klezmer Band, ktorá nedávno v Real Music House vydala už svoj šiesty album Tants mit mir.
Ako členovia Pressburger Klezmer Bandu nepochybne viete, čo je to klezmer. Mohli by ste teda tento hudobný štýl definovať?
AW: Klezmer je folklór východoeurópskych židov - ľudová hudba.
ML: To slovo klezmer je zloženina zo slov klei a zemer, teda nástroj spevu. To je ten základ - hrať, ako sa spieva, ako sa spievalo v synagógach, no je to viac orientované na tú svetskú časť, takže svadby, občas aj nejaké pohreby.
Takže dá sa klezmer spoznať podľa toho súzvuku spevu s hraním ? Ak človek počuje nejakú nahrávku, môže si na základe tohto povedať, že počúva klezmer?
AW: Klezmer sa dá spoznať predovšetkým podľa nástrojového zloženia kapely. Dominuje v nej obyčajne klarinet a klezmer je predovšetkým inštrumentálnou hudbou, aj keď my ju robíme so spevom. Myslím si, že ten klarinet je poznávacím znakom. Je to tiež tanečné. Asi tak som vnímal klezmer, keď som ho počul prvýkrát.
Má slovenský klezmer nejaké špecifiká? Je špecifickým napríklad spev, o ktorom ste hovorili?
ML: Je to individuálne, závisí to od toho, kto čo cíti. Pochádzame zo Slovenska, takže niečo slovenské sa tam občas vyskytne, najmä v speve, no je to aj v nástrojoch.
AW: Je vlastne ťažké povedať, čo klezmer je, pretože pred sto rokmi to bola hudba vandrovných muzikantov, ktorí chodili z dediny do dediny, hrali na jarmokoch, na svadbách, boli to troj, štvor, maximálne päťčlenné kapely. Vtedy bol klezmer inštrumantálnou hudbou. Dnes existuje množstvo klezmer bandov, kde dominuje spev. Je otázka, ako sa na to budú ľudia dívať po sto rokoch, čo povedia, že klezmer bol - či to bola inštrumentálna alebo vokálna hudba. Čiže klezmer je hudba, ktorá sa v posledných dvadsiatich-tridsiatich rokoch veľmi dynamicky vyvíja, prechádza rôznymi zmenami. Každopádne, je to hudba, ktorú máme radi, je to dobrá hudba.
Nedávno krstil svoj nový album Erik Rothenstein, ktorého nahrávka je sčasti klezmerová. O pár týždňov neskôr ste nový album uviedli do života aj vy. Z tohto pohľadu by sa mohlo zdať, že klezmeru sa na Slovensku darí...
ML: Ak mám hovoriť za seba, bol by som veľmi rád, keby tu bolo čo najviac dobrých kapiel a aby to čo najviac ľudí poznalo. Dlho sme boli jedinou kapelou, ktorá to prinášala aj do iných miest. Povedzme, že v Bratislave, odkiaľ pochádzame, máme už široké publikum. Ak prídeme do iného mesta, býva to nevyspytateľné. Nevieme, či príde dvadsať ľudí alebo dvesto. Niekedy sme z návštevnosti úplne prekvapení, inokedy rozmýšľame, že čo sa stalo, či bolo zlé počasie a tak ďalej.
Koľko klezmerových kapiel vlastne na Slovensku funguje?
AW: K tej zmene na Slovensku prišlo asi pred dvoma - troma rokmi. Pribudli dve nové kapely, ktoré evidujeme - Mojše band a Kaschauer Klezmer band, čo sú košickí klezmeri. Samozrejme sú aj projekty, ktoré sú inšpirované židovskou hudbou. Sú to napríklad hudobné aktivity Rabbiho Myersa. Sú rôzne projekty ovplyvnené klezmerom. Ja osobne vnímam projekt Erika Rothensteina ako hlavne jazzový s elementmi klezmeru.
Niekto by si mohol myslieť, že klezmer je hudba židov pre židov, ale asi to tak nebude.
AW: Už to ani nemôže byť hudba pre židov, pretože židov je na Slovensku málo. Nie sú to len židovské melódie. Klezmeri nikdy nehrávali len pre židov, hrávali aj na kresťanských svadbách, aj na židovských svadbách. Tá hudba má taký obsah, že je veľmi blízka hlavne východoeurópanom. Samozrejme, dobrý ohlas sme mali aj v Nemecku, Španielsku, Argentíne.
Nedávno ste nahrávali a následne vydali nový album. Mohli by ste ho opísať, čo je to za nahrávku, kto sa na ňom podieľal...
ML: Máme tam dosť spojení. Je tam časť s balkánskymi pesničkami, potom tam sú piesne zo Slovenska a jeho okolia, z Poľska a z Ukrajiny. No a potom plus k tomu nejaké klasické klezmerovské tradicionály, ktoré sme tam chceli mať, pretože posledné dva-tri roky spolupracujeme s tanečníkmi, mávame také tanečné kolo, takže sme tam chceli mať aj to.
AW: Bude to náš prvý album, ktorý bude medzinárodný. Predstaví sa tam množstvo hostí a všetko sú to hostia zo zahraničia. Bude tam hosťujúca speváčka Anita Ribar s perkusionistom Daliborom Martinovom a akordeonistom Miroslavom Vukovićom. Ďalším hosťom bude moldavský cimbalista Marcel Comendant a predstaví sa s nami aj jeden z najlepších klezmerových klarinetistov Merlin Shepherd z Veľkej Británie.
Ako ste sa k všetkým tým hosťom dostali?
ML: S Merlinom sa poznáme veľmi dobre. Vlani sme ho pozvali aj na koncert do Bratislavy. Stretlo sa to s veľkým úspechom, a tak sme to zorganizovali ešte raz. Následne, pri príprave cédečka, sme sa ho spýtali, či by nešiel do toho a súhlasil.
AW: S Marcelom sa poznáme dlhšie. Bol hosťom na krste nášho predošlého cédečka v Divadle Aréna. Čo sa týka balkánskej časti, to je taký vklad našej Snežany (speváčky Snežany Jović-Werner, pozn. autor). Nadväzuje to na priateľstvá z vysokej školy. Prichádzalo to nejako samo a až to vyústilo do projektu, s ktorým chodíme nielen po Slovensku, ale aj po Európe. Ide o projekt Klezmer meets Balkan, v ktorom pracujeme na fúzii klezmeru a balkánskej muziky. Tie dve časti sú si ohromne blízko a nám sa to dobre hrá.
Pressburger Klezmer Band - Tants Mit Mir (dokument o nahrávaní albumu)
Séria Rozhovory o hudbe vzniká v spolupráci so slovenským vydavateľstvom Real Music House exkluzívne pre portál Hudba.sk. Mladé nezávislé vydavateľstvo v týchto dňoch oslavuje rok od svojho založenia vydaním samplera so skladbami z doposiaľ vydaných albumov. Viac informácii a link na voľné stiahnutie samplera nájdete TU.
Autor: Ján Papač
Foto: Pressburger Klezmer Band - Klezmer.sk
Súvisiaci interpreti: Preßburger Klezmer Band
