Sofia Nøt je uznávaná slovenská producentka, hudobníčka a dídžejka pochádzajúca z Bratislavy, kde prežila väčšinu svojho života. Nedávno však zmenila svoje pôsobisko a rozhodla sa presťahovať do Prahy. V rámci svojho projektu IAmNøt tvorí priamočiary temný breakbeat a techno s nádychom industrialu, ktorými zásobuje množstvo parties a festivalov.

V roku 2022 vydala IAmNøt vynikajúci album Changes, za ktorý v marci získala prestížne ocenenie Radio_Head Award v kategórii Debut roka. V minulosti hrala a aktívne pôsobila v bratislavskej hardcore/punkovej scéne.

Ako si sa dostala od hrania v živej kapele k elektronickej hudbe?

Elektronickú hudbu som mala rada odmalička. Keď som mala 7-8 rokov, náhodou som pozerala telku a zrazu v nej pustili videoklip The Prodigy - Breathe. Padla mi z toho doslova sánka, mama išla vtedy okolo, chvíľu pozerala a opýtala sa ma, či sa toho nebojím. Ja som ani nedýchala, ani nežmurkala, nič také som predtým nepočula. Odpovedala som jej, že sa nebojím a odvtedy bol zo mňa najväčší fanúšik.

Vždy na Vianoce alebo na narodeniny mi rodičia dávali rodičia ako darčeky CDčká The Prodigy, ale aj The Chemical Brothers a Fat Boy Slima. Od druhej triedy základnej školy to bola pre mňa svätá trojica interpretov. Dokonca sme mali kocúra, ktorému som dala meno Howlett, podľa môjho najväčšieho boha, Liama Howletta - človeka, ktorý v The Prodigy robí hudbu. Keith Flint a ostatní tanečníci ma síce zaujali vizuálne, ale Liam Howlett zložil všetku hudbu a bol pre mňa najviac.

Okrem nich som milovala Nirvanu, ale aj iné kapely a neskôr som objavila punk. Ten ma neprestal držať ani po tom, čo ma pre striktný punkový imidž vyhodili v ôsmej triede z cirkevnej školy. Doteraz však viem otčenáš po nemecky, ktorý sme museli na hodine nemčiny opakovať na začiatku každej hodiny. Takže predsa len bola tá škola na niečo dobrá. (smiech)

Napriek pomerne skorému zasväteniu do elektronickej hudby si sa k synťákom a dídžejskému pultu dostala až omnoho neskôr. Predtým si si prešla hudobníčením na poli hardcore/punk scény. Ako vyzerali tvoje prvé kroky k hraniu setov a produkovaniu, a čo bolo skôr?

Hrala som vo veľa punkových kapelách. Začala som na strednej škole a pokračovala v tejto scéne veľmi aktívne ešte ďalších desať rokov. Neskôr som sa začala učiť tvoriť elektroniku, s čím mi pomáhal môj gitarový súputník v punkových kapelách, Hufnagel. Snažili sme sa mať spoločný elektro projekt, ale nakoniec som ho začala robiť sólo. Posledné roky som si hovorila, že kým sa naučím robiť serióznu elektroniku, budem si vypĺňať čas hraním a vydávaním platní s punkom. Každý deň som sa roky venovala produkcii aspoň päť hodín. Dokonca som si hľadala pracovné pozície, aby som v nich mala čas na produkciu. Nič iné ma nezaujímalo, iba robiť kvalitnú hudbu, za ktorú sa nebudem hanbiť a neskončí to pri tom, že ma potľapkajú po pleci štyria kamoši a ďalší ma za chrbtom vysmejú, lebo je to v konečnom dôsledku srač*a. (smiech)

Keď skladáš set, kombinuješ svoje autorské veci s cudzími alebo ich od seba oddeľuješ?

Samozrejme kombinujem vlastné skladby s trackmi, ktoré ma zaujali. Aktuálnymi, ale aj starými. Mám chuť poslucháča na parkete edukovať, preto pridávam do setov aj elektroniku z 80. rokov, ktorú mixujem so súčasnými skladbami. Milujem kapelu Front 242, ktorá definovala electro-industrial a žáner EBM, a bola veľkým vzorom práve pre Liama Howletta, ktorý im dokonca na začiatku kariéry remixoval skladbu Religion. Vyšla z toho LP. Nájdite si to! Keď hrávam vinylový set, rada ju púšťam. (poznámka redakcie: Howlett spravil na skladbu Religion dva rôzne Prodigy remixy, vypočujte si ich TU a TU.)

Máš v pláne aj niečo ako koncert, kde zaznejú čisto tvoje veci?

Pracujem práve na druhom albume, ktorý sa bude viac orientovať na klubový sound. Bola som pred mesiacom aj v štúdiu niečo nahrať a keď budem mať nazbieraný dostatočný počet trackov, dám von druhú platňu. Potom môžem začať hrávať live sety, keď budem mať dostatok materiálu. Plánujem aj viacero featov, uvidíme, čo z toho sa podarí.

Máš v pláne využiť v live show aj tzv. živé hudobné nástroje alebo vokály?

Tak to si trafil rovno do čierneho, keďže som začala v nových trackoch využívať vlastné vokály a texty. Keď som bola minule v štúdiu mixovať s mojím dvorným zvukovým majstrom Jakubom Hríbikom ďalší track, zhrnul moje vokály asi takto: "No… Hlas ako Michelle Pfeiffer zrovna nemáš, ale ani tá anglická výslovnosť nie je bohviečo." Tak sme na môj hlas nahádzali veľa efektov a bolo vybavené. (smiech) 

Do elektroniky roboticky zefektované vokály proste patria. Hudobné nástroje som využila aj na prvom albume. Do Changes som nahrala gitarové sólo a do tracku 2020 som zase slapovala na base. Nie je to asi až tak evidentné, keďže som na ňu dala silný distortion. Pravdepodobne budem živé nástroje sem-tam využívať stále.

Môžeš opísať, ako znie slap na base, keď je na nej distortion?

Pustite si track 2020 a kto má bystré uši to tam nájde. (smiech). Inak, videoklip k tejto skladbe spravila moja fanúšička a kreatívna duša Laila. Vyhrala s ním aj druhé miesto na súťaži amatérskych animátorov v Poľsku. Animácia k skladbe sa mi natoľko páčila, že som klip uviedla ako oficiálny.

Kedysi som sa pokúšala mať so spomínaným gitaristom Hufnagelom funky kapelu. Volali sme sa Ohnivé Šortky. Dva roky sme jamovali v garáži a zložili viac veselých funky trackov. Mám ich aj nahraté a archivované. Vo všetkých kapelách som vždy hrala na basu. Išla som si album po albume Red Hot Chili Peppers a učila sa od Flea-ho song po songu. Slap je veľmi zábavná technika. Kapela Ohnivé Šortky stroskotala na tom, že sme neboli schopní nájsť speváka. Chvíľu to s nami skúšal niekdajší hype-man skupiny Medial Banana, Fajlo. Hudbu dal ale bokom a venuje sa aktívne maliarstvu, ktoré mu ide výborne.

Dočkáme sa niekedy zverejnenia archívu Ohnivých Šortiek?

Hahaha… Ešte s Fajlom sme mali skladby ako Dovolenka Doma o tom, keď máš cez leto prázdniny a nemáš peniaze a skončíš ležať na Zlatých pieskoch. Mali sme niečo aj o Vianociach, tuším tam dal Fajlo rým o prežívaní týchto sviatkov: "večer zakončia likérom vaječným, zaspávajú s pocitom báječným" (smiech) Takže archív asi verejný nebude, ale keby chcel niekto založiť poctivú funk-rockovú kapelu a hľadá niekoho na basu, možno by som sa nechala zlomiť.

Vieš si predstaviť svoj život bez hudby? Nemyslím teraz, že by hudba vôbec neexistovala, ale že by si sa jej práve ty aktívne nezúčastňovala. 

To vôbec, je to jediné, čo viem robiť a čo ma napĺňa a vždy napĺňalo. Pri ničom inom nezažívam také pocity ako pri komponovaní hudby.

Každého sa to pýtam, ale čo knihy? Čítaš rada?

Snažím sa ich za rok pár prečítať, aj keď minulý rok som stihla akurát iba jednu, Jack Kerouac - Na ceste. Bolo to milé, ale myslím, že by som napísala knihu s vyhrotenejšími zážitkami o mojom stopovaní do Holandska či Berlína a následnom bývaní po punkových squatoch. Stopovala som aj po Kanárskych ostrovoch, kde som bývala mesiac počas Vianoc na jednom squate, živili sme sa dumpster-divingom, ktorý tam bol aj je priveľmi štedrý.

Ale nechcem tým samozrejme Kerouaca znevažovať, milujem beatnickú generáciu. William Burroughs vychoval mojich obľúbených umelcov, Genesis P-Orridge (nebinárna osobnosť, hovorili si v množnom čísle). Genesis k nemu chodili ako mladý učeň a vďaka Burroughsovmu učeniu v roku 1975 vymysleli industriálny hudobný žáner. Genesis boli, aj sú jedným z mojich najväčších vzorov a ich knihy a poznatky mám vcelku naštudované. Dokážem o nich hovoriť celé hodiny. Samplovala som ich hlas a vety v skladbe Save the Jungle, ale aj v už spomínanom tracku 2020.

Moji obľúbení spisovatelia sú ale Jack London (kniha Tulák po hviezdach), Philip K. Dick, Roald Dahl a strašne zbožňujem tvorbu a svet H.P. Lovecrafta, ale aj poviedky a básne Charlesa Bukowského. Nemyslím si ale, že som nejak výrazne sčítaná. Otec je spisovateľ a básnik, mám od neho veľkú zásobu kníh, ale žeby som bola nejaký knihomoľ, to nemôžem povedať


Považuješ sa v niečom za beatnika aj ty? A keď si to už spomenula, máš po otcovi aj ty sklony k písaniu? Chcela by si raz napísať knihu?

Veľa ľudí mi hovorilo, že mám napísať knihu. Mám za život veľa naozaj zaujímavých a nevšedných zážitkov z rôznych období. Radšej ich zatiaľ spisovať nechcem, možno by sa o mňa začala zaujímať aj kriminálka (smiech). Počas punkových rokov sme bizarné situácie doslova vyhľadávali a žili pre ne. Dnes sa ma bizarné situácie stále držia. Aj preto som sa odsťahovala z Bratislavy, nebaví ma veľmi stereotypný život. A či sa považujem za beatnika? Telom aj dušou!

Takže ja podľa teba žijem stereotypný život, keďže som v Bratislave? (smiech)

Nie, nie, to vôbec. Môj život mi prišiel stereotypný, tak som vymenila mesto a všetko s tým súvisiace, aby som zažila niečo nové. Proste dobrodružstvo. Zároveň mám rada veľkomestá a Bratislava mi príde malá. Praha ponúka viac možností. Zároveň česká mentalita sa mi zdá byť otvorenejšia a príjemnejšia, než tá slovenská. Tým sa nechcem ale nikoho nijak dotknúť.

Veľa laických pozorovateľov si myslí, že techno a pridružené žánre sú nejaký strojový a bezduchý lomoz, určený iba k tancu na party (aj keď, no a čo, však?). Vedela by si takýmto ľuďom objasniť, prečo to tak úplne nie je? Má elektronická tanečná hudba niečo, čo by sa dalo nazvať posolstvom a iným rozmerom či hĺbkou?

Industriálna hudba vznikla na základe Burroughsových poznatkov, cut-up technike a myšlienke, že nič nie je nemenné a všetko sa dá v živote meniť. Zároveň Burroughs bol významnou osobnosťou chaos mágie, ktorú Genesis P-Orridge vysvetlili a opísali pomocou rituálov troch tekutín a aj iných, v ich knihe Psychick Bible*. Odporúčam. Aj keď okultná literatúra nie je pre každého, vie to byť v konečnom dôsledku pekne bizarné. Z okultnej literatúry mám rada aj Alexandra Jodorowského a jeho Psychomágiu. (*Zaujímavosť - knihu Psychick Bible má aj Fvck_Kvlt na jednej z fotiek k nedávno vydanému albumu Cigán, pozn. red.)

Otázka bola ale o tom, či je elektronika bezduchá. Pre mňa je v elektronike na prvom mieste industrial, ktorý som sa snažila popísať vyššie a bezduchý mi vonkoncom nepríde. Práve naopak. Throbbing Gristle (Genesisova kapela) zostrojili anti-kapelu vďaka Burroughsovej technike. Z basgitary spravili klepkaním do snímačov prstami bicie, živé bicie odstránili, pridali lacné synťáky, využívali diktafóny. Na koncert nosili sadu diktafónov, ktoré púšťali podľa potreby a vynašli prvý sampler. Na kapelných fotografiách sa fotili v nemeckých uniformách s vlčiakom. V logu majú S zo symbolu vojakov SS. Samozrejme o propagácii fašizmu sa nemusíme ani baviť, v kapele hral trans človek, ale aj gay – pán Sleazy, ktorý neskôr založil Coil – najrešpektovanejšiu kapelu z experimentálnej elektroniky, jedna z mojich najobľúbenejších.

Myslím, že to bol oveľa väčší punk v čase, keď punk ešte poriadne ani neexistoval. Provokácia a kontra-kultúra, v tom vidím "punk". Ale o tom celom bol v roku 1975 industrial. Nie je to pre mňa bezduché, skôr intelektuálne. Techno beriem ako šamanskú hudbu, ktorá vie dostať vedomie do tranzu. Nepríde mi v ničom bezduché, práve naopak. Populárna hudba mi príde bezduchá, ale nemôžem povedať, že je pre mňa nezaujímavá.

A čo ťa zaujíma z tzv. populárnej hudby?

Veľmi mám rada Madonnu a jej albumy, hlavne pod produkčným vedením Williama Orbita. Z novších sa mi páčil jej album Hard Candy. Hmmm, z populárnej hudby mám rada asi rap. Počúvala som ho na strednej a počúvam ho doteraz. Páčia sa mi staré rapové subžánre, ale aj úplne najnovšie a celkom si na tom dokážem uletieť. Či už sa bavíme o Gang Starr, Jedi Mind Tricks alebo Lil Peepovi.

Vieš si predstaviť, že by si do popu zabŕdla niečím aj ty?

Neviem si to predstaviť. Ja som underground. Asi tak, ako bol kedysi aj Paťo "Rytmus" Vrbovský. (smiech)

Chcela by si mať niekedy znova kapelu?

Hrala som aktívne asi v piatich. Vždy bol s niekým alebo niečím problém. Chcem mať veci plne pod svojou kontrolou. Stačí mi na to notebook. Môžem nad ním sedieť celú noc sama a mám výsledky. S kapelou je to komplikované.

Spomínala si, že chystáš aj nejaké spolupráce na ďalšom albume. Vieš nám prezradiť aj nejaké mená, poprípade s kým by si rada spolupracovala?

Primárne zatiaľ s rapermi. Mená nebudem špecifikovať, ale mám v hlave beaty, ktoré v blízkej dobe urobím a ponúknem ich teda spriateleným raperom. Niektorí oslovili mňa, niektorých naopak zase ja. Hmm, a s kým by som rada spolupracovala v paralelnom vesmíre? Asi s Johnom Frusciantem, ktorého nekonečne milujem, ale hudobne sa na neho nechytám, takže by som s ním robila rada všetko ostatné. (smiech)

OK a keď sa opýtam, RHCP alebo sólová tvorba Fruscianteho, tak odpovieš…

Sólo. Najnovšie ma zaujal jeho breakbeatový album Maya, pomenovaný po jeho uhynutej mačke. Vyšiel na labeli Planet Mu, čo je môj obľúbený elektronický label, môjho taktiež veľmi, veľmi obľúbeného producenta Mu-Ziqa. Kto má rád Aphex Twina a nepozná Mu-Ziqa, tak by mal! Mali spoločne aj projekt, ale tá muzika mi skôr príde ako nejaký drogový úlet než niečo, čo by som odporúčala. Od Fruscianteho ale najviac adorujem EP Letur-Lefr. Jeho gitarovú prácu a albumy mám tiež veľmi rada a mám ho veľmi napočúvaného. Spomenula som ale jeho elektronickú tvorbu.

Čo iné ťa ešte zo sveta gitarovej hudby oslovuje? Napokon, sama si bola kedysi jeho aktívnou súčasťou.

Bol to ale hardcore/punk a crust. Tie kapely mám rada doteraz a mám teda aj slušnú vinylovú zbierku z tohto sveta. Skúsim spomenúť ale skôr viac prístupnú gitarovú hudbu. Z gitarovej hudby mám rada The Strokes, Placebo, Black Sabbath, Sonic Youth, Daughters, Melvins, The Smiths… Fuu, je toho milión fakt! Môžem tu vymenovať celý zošit.

Spomenula si kapelu Daughters. Nedávno prebehla hudobným svetom správa o násilnom správaní jej frontmana Alexisa Marshalla voči jeho niekdajšej partnerke, taktiež hudobníčke, Kristin Hayter alias Lingua Ignota. V súvislosti s podobnými prípadmi rezonuje pojem tzv. cancel culture. Ako ťa ovplyvňujú fakty tohto typu vo vzťahu k tvorbe umelcov, ktorí sú takpovediac "cancelled"? 

Samozrejme viem o tom a ak je to pravda, tak správanie Alexisa Marshalla odsúdeniahodné. Neprestanem ale preto počúvať Daughters. Mám rada aj Linguu Ignotu. Mám rada popravde aj niektoré albumy Burzum. Neprestanem ich počúvať iba preto, lebo frontman je psychopat. Varg Vikernes sa dokonca v jednom rohovore zastal transrodovosti. Hovoril o nej, že v ľudskom pokolení, dynastiách a kmeňoch sa objavovala na planéte po tisícročia a odjakživa je pre ľudstvo prirodzená. Zaujímavé, že Varg má v tomto jasno, pričom väčšina extrémistov v tom vidí iba nejakú novodobú vlnu liberalizmu, ale historický kontext ignorujú. Varg má ale, na rozdiel od nich, aj nejaký intelekt, ako to už s ťažkými psychopatmi býva.

Keď ma niečo umelecky zaujme, nie som typ, ktorý sa pozerá na background a riadi sa tým. V umení mi ide a vždy išlo o pocity, a akonáhle vychádza z niečoho pocit, zaujme ma to. Keď necítim pri tom nič, nie je to dobré. Napadli mi rovno kapely, ktoré sú populárne, ale nepociťujem z nich žiaden umelecký dojem. Včera som čítala, že na Slovensku majú hrať Dropkick Murphys. To je napríklad typ kapely, ktorej tvorba mi nič nedáva. Rovnako mi nič nehovorí ska alebo dychovka.

Ani balkánska? 

Fúha… Páčil sa mi film Čierna mačka, biely kocúr. Tam mi tá hudba krásne sedela, ale dobrovoľne si ju nepustím a ani na bašaveli ma nenájdete. (smiech)

Na akých zaujímavých eventoch ťa naopak uvidíme hrať? Chystáš sa aj na letné festivaly? Ktorý je tvoj obľúbený?

Budem hrať v lete na Pohode, ďalej neviem, no kde ma ešte zavolajú. Minulý rok som hrala na Brutal Assault, čo bol pre mňa veľký zážitok. Bolo tam cez 30-tisíc ľudí a videla som veľa mojich obľúbených death-metalových kapiel. Ale aj Igorrr boli výborní. Obľúbený festival nemám. Kedysi som chodila do Maďarska s celou crew na psytranceovú Ozoru a bola tam vždy aspoň týždeň. Dnes už mi príde tento typ festivalu jednotvárny.

Ako sa dá prosím ťa vydržať na festivale týždeň?

Pokiaľ máš poruke francúzskych squaterov, na psytranceovom festivale vydržíš aj mesiac! (smiech)

Ako reagovali metalisti z Brutal Assaultu na techno? V čom sa líšili od bežnej rave komunity? Headbangovaním a hrozením pod stageom?

Prispôsobila som set pre metalistov, dala som tam viac darkwave či gothického elektra, nech si metalové holky zatancujú. Dokonca som tam mixla aj Mortal Kombat theme a metalisti šaleli. Po sete za mnou chodili so slovami: "ty vole, to jsem netušil, že budu na Brutalu pařit na Mortal Kombat" (smiech). Cez môj set hrali aj bohovia Mercyful Fate a teší ma, že som mala aj napriek konkurencii takéhoto pojmu pod pódiom 400-500 ľudí.

Rada varíš?

Nemám pre koho, psovi stačia granule (smiech). Ale samozrejme si rada varím vegetariánske jedlá. Napríklad grécky šalát si robím snáď ku všetkému. Práve varím vegetariánsku lasagnu z červenej šošovice. Ak pridáte vegánsky syr, tak z nej máte vegánsku.

Si vegánka?

Roky sa stravujem vegetariánsky, aj keď minule som bola na natáčaní videoklipu pre Fvck_Kvlt - Boh stojí pri nás podvratných a tak som sa opila, že si matne spomínam, ako som po deviatich rokoch tlačila salámovú pizzu (smiech).

Poskytla by si mne a našim čitateľom recept na lasagne z červenej šošovice?

Uvaríš si červenú šošovicu, scedíš a následne ju opražíš na cibuľke a cesnaku so sušenými paradajkami a paradajkovým pretlakom. Táto omáčka sa prekladá s lasagna sheets a s cuketou. Nakrájaná cuketa sa osobitne predtým ale upečie s olivovým olejom a prelisovaným cesnakom v rúre. Trvá to okolo 30 minút pri asi 170 stupňoch. Niekedy to robím aj s baklažánom a paprikou. Všetky ingrediencie ukladáte do zapekacej misy a na každú vrstvu pridajte aj syr podľa chuti. Lasagne sa zapekajú na 40-60 minút na 180-200 stupňov, záleží od vrstiev. Dôležité je, aby lasagne neboli suché. Omáčky treba pridať čo najviac, aby sa to v nej priam topilo.

Ok, tieto lasagne si pripravím aj ja. Ďakujem ti za rozhovor, Sofia!

Ďakujem Renat, dobrú chuť a pozdravujem čitateľov Hudba.sk! Dajte vedieť, ako vám lasagna chutila. Prajem vám všetko len to naj!

Vypočujte si album Changes na Bandcampe alebo Youtube:

Autor: Renat Khallo