Vokálna formácia 4 Tenoři je mimoriadnym hudobným projektom na scéne českej pop music. Tvoria ju držitelia troch cien Thálie, pop-muzikálová legenda a sólista opery pražského Národného divadla.
Viac sa o 4 Tenoroch dozviete v našom rozhovore, ktorý vznikol počas ich nedávnej návštevy Bratislavy. V článku sa dočítate:
• Ako k ich spojeniu prišlo?
• Panuje medzi členmi prirodzená rivalita?
• Váhali so vstúpením do projektu?
• Prečo nedajú dopustiť na svojho manažéra?
• Ako muži reagujú na ich koncerty?
• Kde každý z nich vidí vlastné rezervy?
• Čo by radi zmenili na fungovaní hudobného biznisu?
• Kedy si začali ešte viac vážiť fanúšikov?
Po určitej dobe ste zavítali opäť na Slovensko. Prezraďte nám, bez čoho si takúto návštevu nedokážete predstaviť?
Marián: Bez rozhovorov s mojou mamou a halušiek, keďže ich ako rodený Slovák milujem od detstva. Aj mojich kolegov z Čiech som mimochodom naučil, že halušky sú lepšie ako vepřo, knedlo, zelo. Aktuálne do tohto pomyselného zoznamu pridávam i Tatry, ktoré som navštívil po prvýkrát. Slovensko je nádherné, Tatry sú majestátne, vždy sa sem budem rád vracať.
Pavel: Na Slovensko som chodieval pomerne často v 90. rokoch, možno si pamätáte reláciu Triangel, kde som aj účinkoval. Vždy som mal túto krajinu rád a stále si ju spájam so spontánnym publikom. Vy Slováci viete dať krásne najavo emócie, čo sa mi veľmi páči. A rovnako súhlasím s Mariánom. Počas našej poslednej návštevy Slovenska sme si dopriali výlet na Lomnický štít, čo bol úžasný, i keď vyčerpávajúci zážitok.
Honza: Pri tejto odpovedi asi príliš originálny nebudem, no tiež sú to halušky. Sú skrátka iné, než mávame u nás. (úsmev)
Michal: No a mne samozrejme nedá nespomenúť krásne ženy. Prísť sem a nevidieť ich všade navôkol sa asi ani nedá.
To, že každý z vás má nesporný umelecký talent, je jasné. No čo iné nadanie, ktorým disponujete - možno aj také, ktoré je v bežnom živote úplne nepoužiteľné?
Honza: Fúha, tak ja viem napríklad olúpať všetky citrusové plody jedným ťahom. To je exemplárny príklad k vašej otázke. Niečo úplne zbytočné, no veľa ľudí to nedokáže. (smiech)
Pavel: Ja dokážem opraviť čokoľvek. A vlastne aj kadečo vypestovať v domácich podmienkach. Asi to nie je celkom márne, no mnohí nevedia, že som ako Ferdo Mravec. Opravím, vyrobím, nasekám drevo, žiadna manuálna práca mi nerobí problém.
Michal: Ja som zručný v murárskych prácach. Tieto schopnosti síce nie sú pre každodenný život zbytočné, no využívam ich iba sporadicky, pre vlastnú potrebu.
Marián: Ja mám toho viac. Dokážem miešať karty ľavou i pravou rukou, zrejme by som nesklamal ani športových nadšencov pri hode oštepom, no hlavne viem vytvárať jazykom rôzne spektakulárne obrazce. (názornú ukážku sprevádzal dlhý smiech ostatných členov zoskupenia).
V septembri uplynul rok od vydania vášho debutového albumu. Čo si z tohto náročného obdobia primárne odnášate?
Michal: Vedomie, aká dôležitá je energia a spätná väzba od našich fanúšikov. A ako veľmi nám chýbala.
Honza: Presne tak. Po dlhšej pauze bol návrat na pódiá a osobný kontakt s divákmi neopísateľným zážitkom. Čiže pre mňa boli najsilnejšie momenty minulého roka spojené s opätovným koncertovaním.
Pavel: Presvedčil som sa o tom, že nesmierne potrebujem fyzický kontakt s publikom, komunikovať s ním a všetky tie pekné pocity odovzdávať ďalej. Dojímalo ma, ako si ľudia nájdu cestu ku kultúre, ako sa nenechajú odradiť zúriacou pandémiou, vychutnávajú si umelecký zážitok stojac dlhé hodiny v rúškach, to pre nás veľa znamenalo. Nevidieť v publiku celé tváre, ale iba rozžiarené oči, ma dojímalo a začal som si ľudí na koncertoch ešte viac vážiť.
Marián: Ja som sa naučil energiu prijímať aj z iných zdrojov než z publika, preto som počas pandémie pribral 11 kg. Samozrejme žartujem, súhlasím s tým, čo povedali chalani, no verím, že veľkú energiu rozdávame našim fanúšikom aj my, určite preto som pandemické kilá aj schudol. (smiech)
Čo vidíte, keď sa pozriete do publika?
Marián: Ženy. Jasné, aj muži bývajú "donútení" prísť na koncert, ale teší ma tá rôznorodosť, najmä čo sa veku týka.
Pavel: Vždy som bol spevák romantických piesní, takže v tomto smere mám už dostatočné skúsenosti. Božena pozvala Frantu na koncert a nedala mu na výber. V závere koncertu ale vidno, že i Franta sa nechal strhnúť atmosférou a užil si ho rovnako. Teda, takmer rovnako. (úsmev)
Nedokážu vás predsa len rozladiť vlažnejšie reakcie publika? Stalo sa vám to už?
Michal: Áno, priznám sa, už som mal pri pár ľuďoch pocit, že na koncerte sú omylom, o to viac ma na záver prekvapilo standing ovation.
Marián: Nezmysel, to sa nám nestáva! Hovoríš o svojich koncertoch? (smiech)
Michal: Áno, a na konci som mal ten standing ovation. (smiech)
Pavel: Aby som odpovede týchto dvoch vtipálkov trochu zhrnul, publikum môže byť pochopiteľne rôzne. Ale už po pár piesňach vycítite, či je poslucháč naladený totožne. A hoci spočiatku môže byť jeho reakcia rozpačitá, verte mi, že po pár piesňach sa nechá vtiahnuť do deja.
Keďže ste štyria muži, panuje medzi vami akási prirodzená rivalita?
Michal: My sme tak zladení, že dohromady tvoríme jedno veľké ego. (smiech)
No predsa len, ako máte v kapele rozdelené úlohy? Jeden z vás je povedzme organizačný typ, druhý zas prirodzený životabudič, tretí berie na seba všetku trému a podobne.
Michal: To je jednoduché, Marián je všetko.
Marián: Ďakujem, ale predovšetkým si myslím, že medzi nami funguje ukážková chémia. Komunikácia. Veľa vecí berieme s nadhľadom, ani jeden z nás nie je urážlivý, vieme sa dohodnúť a spojiť v myšlienke, čo je gro nášho fungovania.
Pavel: Presne. A práve v tomto bode by som rád zdôraznil náš identický zmysel pre humor, bez ktorého by sme hádam nedokázali fungovať.
Honza: Aj na javisku máme každý svoju úlohu a vlastne si "nekonkurujeme" ani hlasovo.
Michal: To je pravda. Nikdy sme sa navzájom hlasovo nealternovali, tým pádom nie sme ani konkurenti. Do zoskupenia každý z nás priniesol tiež kus vlastnej osobnosti a fakt, že to dohromady pekne funguje, považujem za malý zázrak. Nie je to totiž samozrejmosť.
Dokážete sa jednohlasne zhodnúť aj na skladbách, do ktorých sa púšťate?
Pavel: Myslím si, že áno, a pokiaľ aj nastanú obavy či váhanie zo strany niektorého z nás, vieme si veci vyrozprávať. Je dôležité, aby bol každý jeden so skladbou stotožnený na sto percent.
Marián: Tu by som rád spomenul nášho producenta a jeho medzinárodné skúsenosti (Janis Sidovský, pozn. red.). Tým, že cestuje po celom svete, pôsobil v Londýne, v New Yorku a pravidelne navštevuje koncerty svetových hviezd, prináša nám množstvo inšpirácie a dobrých rád. Častokrát máva v merku skladby, ktoré by nám mohli sadnúť, takže na naše stretnutia prichádza už s konkrétnymi nápadmi.
Pavel: Štyria ľudia, to už je malý zbor, ktorý treba ukočírovať. (úsmev)
Každý z vás pôsobil dlhé roky ako samostatná jednotka. Sú pre vás 4 Tenoři jedným z najdôležitejších kariérnych míľnikov?
Honza: Hoci som študoval operu, vždy som tak trošku rebeloval a "utekal" k muzikálu a popu. Vďaka Tenorom mám teraz široké pole pôsobnosti, môžem si zaspievať pop či swing, a postupne sa napĺňa moja predstava kariérneho smerovania z mladosti. Úprimne sa tomu teším.
Pavel: Nevedel som si predstaviť, že by som po tridsiatich rokoch na scéne zrazu nebol "sám". Dnes však máme umelecký repertoár, ktorý ma baví a neustále posúva vpred. Priznávam, vôbec som nepočítal s tým, že sa môžem ešte prespievať niekam inam, a navyše v takej dobrej spoločnosti. (úsmev)
Honza: Ja som sa vždy snažil rozhodovať striktne podľa toho, čo mi daná príležitosť dá, kam ma posunie. Odjakživa milujem výzvy a rád ich zdolávam. Kariéra má byť bohatá a verím, že i Tenoři sú pre mňa zaujímavou školou nových schopností, zážitkov a vždy budú mať v mojom srdci špeciálne miesto.
Marián: Od začiatku som mal ambície byť iba sólový spevák. Myšlienka, že by som sa stal členom nejakého boybandu, ma odpudzovala. Tento názor zmenil moment, keď sme sa pred tromi rokmi ocitli s chalanmi na jednom pódiu, a ako individuálnym umelcom nám to spolu perfektne ladilo.
Každý z vás má za sebou bohaté skúsenosti. Ak by ste mali tú moc, čo by ste zmenili na fungovaní hudobného biznisu?
Michal: Ja by som si prial, aby pôvodná česká kultúra bola oveľa viac podporovaná zo strany štátu. V súčasnosti sa deje skôr opak. Chcel by som, aby sa kultúra nedávala na druhú či tretiu koľaj, no aby bola v zmysle podpory na rovnakej úrovni ako, povedzme, šport.
Honza: Želal by som si dve veci. Aby mali poslucháči vyššie nároky a neuspokojili sa s priemerom. Mali by chcieť kvalitnejšiu hudbu, ktorá by interpretov či skupiny posúvala vpred. Veď tak, ako si dnes už hosť v reštaurácii dokáže dupnúť a vyjadriť svoj názor na servírované jedlo, aj v hudbe treba vyžadovať kvalitu. Taktiež by ma potešilo, ak by sa úspech hudobníkov meral počtom predaných CD, hitmi a vypredanými koncertmi. Nie počtom followerov.
Pavel: Keď som začínal, doba bola iná, bez sociálnych sietí. Nebolo možné kupovať si lajky, budovať si kariéru primárne cez sociálne siete a podobne. Jedinou cestou k úspechu bol fakt, že poslucháči urobia z vašej pesničky hit. Nič iné nefungovalo. Potešilo by ma, keď primárnou snahou mnohých hudobných telies nebude zarobiť peniaze, ale radosť z muziky a samotnej tvorby.
Marián: Absolútne súhlasím s tým, čo povedali moji kamaráti. Nemám k tomu viac čo dodať.
Čo by ste naopak radi zmenili na sebe?
Marián: Tú najväčšiu zmenu mám už za sebou, a síce nebáť sa toho, čo človek skutočne chce. Aby som to trošku odľahčil, v mojom prípade to bolo aj nastrelenie vlasov, pretože moja plešina ma trápila, cítil som sa neisto a dokázal to zmeniť. Teraz som spokojný a viete, čo sa vraví – ako sa človek cíti, presne to vyžaruje.
Honza: Chcel by som byť lepším človekom. Každý z nás môže byť lepším a ja verím, že dobro plodí dobro. A ešte siahnuť na dno svojich fyzických síl. Raz som čítal, že každý chlap by sa mal aspoň raz za život ocitnúť na dne. Dostať sa do skvelej fyzickej formy a maximálneho levelu vyčerpania sily, akú jeho telo zvládne.
Michal: Rád by som prenikol čo najhlbšie do muzikálového a popového žánru, takže na sebe ďalej pracoval a zlepšoval sa. To je môj vnútorný cieľ, na ktorom tvrdo a zodpovedne pracujem.
Čo myslíte, darí sa vám vašou hudbou primäť ľudí k počúvaniu (aj) vážnejších žánrov?
Pavel: Ak by to tak bolo, bolo by to fajn.
Marián: V našom repertoári počuť ako operu, tak i pop či muzikál, takže áno. Každý človek, ktorý príde na náš koncert, si vďaka takémuto mixu nájde to svoje. Počas vystúpenia potom zistí, že opera vôbec nie je zlá alebo nudná, a že fúzia niekoľkých odlišných žánrov môže dokonale zafungovať.
Kto sú 4 Tenoři?
4 Tenoři prvýkrát spoločne vystúpili pred troma rokmi na koncerte Pocta muzikálům s Českým národným symfonickým orchestrom pod vedením Marcella Rotu. Skladba To je ta chvíle v podaní 4 Tenorov zaznamenala enormný úspech, slová chvály jej adresoval tiež dvorný dirigent Andreu Bocelliho. Tak sa hudobný manažér a producent Janis Sidovský rozhodol v projekte pokračovať a rozvíjať jeho potenciál ďalej.
Marián Vojtko (tenor)
Držiteľ ceny Thálie, predstaviteľ hlavných úloh v muzikáloch Fantom opery, Ples upírů, Dracula, Bídníci, Monte Cristo, Jekyll & Hyde alebo Baron Prášil. Účinkoval tiež v predstaveniach Muž se železnou maskou, Kleopatra, Tři mušketýři, Čarodějka, Aida, Polská krev alebo Krysař.
Michal Bragagnolo (tenor)
Sólista Národného divadla v Prahe (La Traviata, Romeo a Julie, Z mrtvého domu, Billy Budd) a muzikálových inscenácií Fantom opery, Ples upírů alebo Balada pro banditu. V Hudobnom divadle Karlín hosťuje v inscenácii Veselá vdova.
Pavel Vítek (barytenor)
Vytvoril premiérové úlohy v muzikáloch Bídníci, Pomáda, Dracula, Fantom opery, Mamma Mia!, Noc na Karlštejně, Rebelové, Miss Saigon, Cikáni jdou do nebe, Angelika, Tři mušketýři alebo Ples upírů, za ktorý bol nominovaný na cenu Thálie. Jeho hity si spievajú dve generácie priaznivcov.
Jan Kříž (tenor)
Dvojnásobný držiteľ ceny Thálie hosťoval na nemeckých scénách v hlavnej úlohe muzikálu Ples upírů. V ČR účinkoval v inscenáciách Rocky, Pomáda, Horečka sobotní noci, Noc na Karlštejně, Děti ráje, Zpívání v dešti, Mefisto, Robin Hood, Atlantida, Divotvorný hrnec alebo Srdcový král.
Na svojom eponymnom prvom albume 4 Tenoři potešili priaznivcov kolekciou filmových a muzikálových evergreenov od Karla Svobodu, Andrewa Lloyda Webbera a Ennia Morriconeho. Album sa po vydaní v septembri 2020 držal niekoľko týždňov v hitparáde najpredávanejších albumov IFPI-ČR. Podľa daných pravidiel dosiahlo CD po deviatich mesiacoch od svojho vydania kredit zlatej platne. V rámci jej slávnostného odovzdávania producent Janis Sidovský oznámil, že kvarteto vypredalo svoj decembrový koncert v pražskej sále Fórum Karlín.
Všetky informácie o vokálnej skupine 4 Tenoři nájdete na jej oficiálnom webe www.4tenori.cz.
Autorka: Danka Šoporová
Foto: archív skupiny
