Kapela Submotion Orchestra patrí medzi najväčšie objavy posledného roka na britskej scéne, čo dokázala aj vystúpením na novembrovom Pohoda Indoor Camping Festivale. Z hry siedmich mladých hudobníkov sršala energia a radosť, ktorú bubeník Tommy Evans (hlavný skladateľ a textár) a hráč na klávesy Taz Modi ("skrytý šéf" kapely) ukázali aj v príjemnom bezprostrednom rozhovore. Ten čakal na prepis dlhšie, ako by sa patrilo, ale na dobré veci vraj nikdy nie je neskoro...
Taz: OK, ja som Taz a hrám na klávesy, oproti mne sedí bubeník Tommy, tiež s nami hrá trúbkar Bobby (Simon Beddoe, pozn. redakcie), Danny T (Templeman), ktorý hrá na perkusie, Ruckspin (Dom Howard), ktorý je naším zvukovým majstrom a producentom, naša speváčka Ruby Wood a Fatty (Chris Hargreaves), ktorý hrá na basgitare. Pôsobíme v Leedsi, väčšina z nás študovala na Leeds College of Music, čo je škola s veľmi dobrým jazzovým kurzom. Takže väčšina kapely má jazzový základ, ale samozrejme každý z nás je ovplyvnený aj niečím iným. Všetko sa to spojilo v Submotion Orchestra.
Ako ste sa vy dvaja dostali k hudbe?
Tommy: Keď som mal asi päť rokov, začal som hrať na klavíri. Moja mama ma k tomu donútila a nútila ma k tomu dostatočne dlho, aj keď som to nenávidel, hranie na hudobných nástrojoch a hodiny cvičenia boli pre mňa skutočné utrpenie. Keď som bol na strednej, nejak som sa dostal k hraniu v kapelách, ale v podstate sa dá povedať, že k tomu, kde sa hudobne nachádzam dnes, mi pomohla náhoda. Napriek všetkému som totiž nikdy ani nepomyslel na to, že by som sa mal hudbou živiť.
Zvýšili tvoj záujem o hudbu nejaké kapely, ktoré si počúval v tom čase?
Tommy: Nie, bolo to v niečom inom. Síce som napriek averzii k hraniu vždy rád počúval hudbu, ale napríklad oproti Tazovi, ktorý bol už od veľmi mladého veku hudbou úplne posadnutý, som ja do toho nikdy nebol nejak zažratý. Počas dospievania som chcel byť tanečníkom, ale potom som si raz pri futbale vážne poranil koleno a nemohol som v tanci pokračovať na profesionálnej úrovni, tak som ostal pri tej hudbe. Som tu vlastne omylom...
Taz: Tanec prehral, hudba postupuje do finále.
Tommy: Haha, presne tak.
Ale stále si ako bubeník najpohyblivejším členom kapely...
Tommy: Absolútna pravda a stále som najviac fit zo všetkých! (ukazuje svaly) Ale nie, to len tak vyzerá kvôli mojim vymakaným ramenám. A čo ty, Taz?
Taz: Začalo to podobne, mama ma prihlásila na hodiny klavíra, no ja som si to na rozdiel od Tommyho aj vždy užíval. Môj brat bol tiež na hudbu, vlastne celá rodina, keďže môj otec pracoval v hudobnom priemysle a vždy sme doma počúvali niečo zaujímavé. Keďže som bol dobrý, začal som hrávať v kapelách...
Tommy: Vidíš, pre niekoho ako je on, je to jednoduché, no u mňa to nebolo takéto prirodzené, musel som tvrdo makať...
Taz: Presne, u mňa to bolo úplne normálne a vždy som vedel, že budem robiť hudbu. Ale chvíľu mi trvalo, kým som si našiel svoje miesto a ešte dlhšie, kým som sa hudbou mohol začať reálne živiť.
Tommy: A ešte dlhšie, kým si sa naučil poriadne používať svoj hudobný nástroj... Niekde tu ten gombík musí byť...
Taz: (smiech) Presne tak, musel som najprv zistiť ako sa ten synťák zapína, haha. Hral som na rôzne nástroje v rôznych projektoch až som skončil s týmito vtipálkami.
Spomínali ste rozdielne vplyvy, ktoré každý do kapely prináša. Ako by ste definovali ten prienik, kde sa to celé spája?
Tommy: Tých vplyvov je naozaj obrovské množstvo a ich prienik je vlastne takým cieľom alebo zmyslom tejto kapely. Spoločným bodom je teda nejaký prostriedok, ktorý všetky tie vplyvy nesie so sebou. Zatiaľ je týmto prostriedkom dubstep, ide rýchlosťou okolo 140 bpm a používame ho ako taký základ, na ktorý sa dá položiť čokoľvek. V našom podaní teda dubstep môže znieť ako jazz, soul, funk, reggae, klasická hudba... Môže to byť čokoľvek, čo nás ovplyvňuje.
Ako v takej veľkej kapele vyzerá proces tvorby? Kto je "šéf"?
Tommy: To je dobrá otázka. Náš spôsob tvorby sa postupne mení, celé to začalo, keď producent Ruckspin začal pred pár rokmi robiť dubstepové veci, ktoré boli veľmi muzikálne (napr. Miserere, 2007, pozn. red.). To boli skladby, ktoré v podstate neskôr inšpirovali vznik kapely, pretože sme ich mohli bez problémov hrať naživo. Aj dnes budeme hrať All Night a Sunshine, ktoré pôvodne neboli napísané pre kapelu, najprv vznikli ako elektronicky produkované tracky.
Submotion Orchestra - Sunshine (akustická verzia)
Začalo to teda tým, že sme tieto veci začali nahrávať so živým zvukom ako kapela. Ďalšie songy už vznikali napríklad tak, že spravíme počas skúšky "kapelový workshop", kde každý spontánne uvedie nejaké nápady. Inokedy niekto prinesie do štúdia už hotovú vec, napríklad text alebo akordy. Veľkú časť nášho materiálu na prvý album som napísal ja, ale čoraz viac píšu aj ostatní. Druhý album bude takým mixom skladieb od viacerých členov, bude určite odrážať viac rôznych pohľadov a štýlov ako náš debut. Samozrejme sa pritom nevyhneme rôznym stretom názorov. Stane sa, že napíšem skladbu, z ktorej som úplne hotový, ale ostatným v kapele sa vôbec nepáči. Pravdepodobne 80% vecí, s ktorými som v kapele prišiel, sa vrátili naspäť do šuplíka.
Ktorý z členov kapely je najväčším rebelom, ktorý tie tvoje nápady posiela do zabudnutia?
Tommy: Hmm, najväčší hudobný rebel v Submotion Orchestra tu asi sedí s nami.
Taz: Pravdepodobne je to tak...
Tommy: Rebel možno nie je najlepší výraz, ale Taz má určite najhrubšie sito zo všetkých, jemu je najťažšie ulahodiť. Ak niekto napíše skladbu, ktorá sa páči jemu, tak vieme, že je fakt dobrá.
Taz: Áno, väčšinou to sedí.
Tommy: Občas sa cez neho niečo prederie...
Takže nie rebel, ale skrytý šéf!
Taz: (smiech) Krása takejto spolupráce je v tom, že ostatní ľudia okolo teba môžu tvoje nápady usmerniť a vylepšiť spôsobom, ktorý ti ani nezišiel na um. Alebo ti ukážu, čo robíš zle. Alebo... ich názory, ktoré sú úplne mimo, ti pomôžu uvedomiť si, že to, čo si spravil, je vážne veľmi dobré. Je to veľká zábava, výmena názorov býva občas aj vyhrotená, ale myslím, že to zatiaľ funguje výborne.
Hovorili ste, že základom vašej hudby je dubstep a jeho tempo. Myslíte, že to tak bude vždy? Dubstep sa mení veľmi rýchlo, ako vlastne všetky žánre elektronickej tanečnej hudby, nikto dnes nevie, čo bude o pár rokov.
Tommy: Áno, bude zaujímavé vidieť, ako sa to celé vyvinie. Submotion Orchestra má potenciál ísť rôznymi smermi. Môžeme byť viac dubstepoví, robiť tvrdšiu hudbu a používať wobble bass, ale takisto môžeme klásť väčší dôraz na jazzové harmónie, inšpirovať sa súčasnou klasickou hudbou a robiť cinematické veci s hlbším zvukom. Osobne si myslím, že dubstep, v tej forme, akú má jeho súčasný stredný prúd, má pomerne limitovanú dĺžku života a v podstate nikto z nás nie je príliš uchvátený tým, kam sa momentálne uberá. Preferujeme jeho ambientnejšiu, kľudnejšiu a muzikálnejšiu verziu a budeme sa snažiť práve túto hudbu posúvať ďalej.
Taz: Keď sme začali, bolo to veľmi vzrušujúce, snažili sme pracovať na tom dubstepovom základe, čo nám pomohlo zaradiť sa a získať fanúšikov. Spojením rôznych vplyvov sme si však prirodzene vytvorili svoj vlastný zvuk, takže už sa máme o čo oprieť. Na druhom albume sú napríklad veci, ktoré sú viac ovplyvnené hudbou Stevea Reicha. Náš tvorivý základ je dosť široký na to, aby sa to mohlo uberať kamkoľvek.
Hmm, Steve Reich, to znie zaujímavo.
Taz: Pravdepodobne to ale bude znieť ako zlý Steve Reich.
Tommy: Naozaj zlý Steve Reich! (smiech) Ide o to, že je pre nás oveľa väčšou inšpiráciou ako napríklad Skream. Niežeby sme energický dubstep nemali radi, ale nie je to hudba, ktorá by nás inšpirovala. Radšej dubstep berieme ako rámec, do ktorého prinášame ostatné vplyvy.
Myslím, že sa vám to aj darí. Keď som počúval album Finest Hour, tak mi vlastne mnohé skladby pripomínali skôr trip-hop, ktorý je v rámci muzikálnosti otvorenejší ako dubstep, akurát boli rýchlejšie.
Tommy: Toto je naozaj divné, veľa ľudí nám hovorí, že náš zvuk pripomína trip-hop, aj keď v skutočnosti to vôbec nebolo naším cieľom...
Taz: Možno je to tým, že podobne ako trip-hopové kapely spájame prvky elektronickej hudby a dubu so živým, obrazotvorným zvukom.
Tommy: Kapely ako Portishead, Massive Attack alebo Cinematic Orchestra neboli priamou inšpiráciou, keď sme začali robiť túto hudbu. Ide skôr o nejakú retrospektívnu spriaznenosť, ľudia nám hovoria, že sme skončili pri podobnom zvuku, aj keď sme sa o to nikdy vyslovene nepokúšali. Tieto kapely naozaj milujeme, ale nebolo to tak, že by sme šli do štúdia s tým, že chceme znieť ako Cinematic Orchestra.
Podľa mňa to môžete brať ako lichôtku, všetky tieto kapely majú svoj vlastný zvuk, ktorý sa každým albumom vyvíja. To, čo vás s nimi spája, je skôr atmosféra, ako konkrétne hudobné nápady.
Tommy: Súhlasím. Ako som spomínal, máme potenciál vyvíjať sa rôznymi smermi, takže myslím, že ide o projekt, ktorý môže mať dlhú životnosť. Sám som zvedavý ako budeme znieť na treťom či štvrtom albume. Môže to byť niečo úplne iné ako teraz. Vlastne aj dúfam, že to tak bude.
Submotion Orchestra - Always
Tento rok ste odohrali množstvo koncertov a festivalov. Predpokladám, že je to pre väčšinu z vás niečo nové, na čo ste neboli zvyknutí...
Taz: Nie je to celkom tak, všetci sme už predtým koncertovali v rôznych projektoch. Napríklad Danny (perkusie) hráva v kapelách už 20 rokov... Nie je taký starý, ale hrá už od dvanástich! My ostatní to robíme posledných 4-10 rokov. Ale čo sa týka konzistentného hrania s jedným projektom, tak áno, je to pre nás nová skúsenosť. Tommy okrem toho bubnuje v reggae kapele Gentleman's Dub Club (koncertovali napríklad s Rootsom Manuvom, The Streets či The Wailers, pozn. red.), ktorá je tiež dosť koncertne vyťažená, najmä v Británii. V podstate sme na to zvyknutí, len je toho trochu viac.
Ako to zvládate?
Tommy: Hlavne máme veľmi trpezlivé priateľky, ktoré to zvládajú.
Taz: Je to samozrejme zložité a nie je to vôbec zdravý spôsob života - všetko to cestovanie a žúrovanie po skončení koncertov. Ale zatiaľ s tým nikto z nás nemá problém.
Väčšina kapiel nehrá na koncertoch svoje skladby tak, ako boli nahraté v štúdiu. Ako je to s vami, v čom je hlavný rozdiel medzi nahrávkou a koncertom Submotion Orchestra?
Taz: Nie je pre nás problém hrať tie isté skladby vždy inak, keďže sme hudobníci s jazzovým základom. Môžeme k našej hudbe pristupovať veľmi otvorene - keď počas koncertu chceme niektoré pasáže vygradovať, tak ideme do toho. Myslím, že v našom prípade je pre ľudí na koncertoch najpríťažlivejšia práve energia nášho spoločného hrania, čo si naozaj užívame. Hráme všetko naživo, nie sú tam žiadne podkladové tracky, používame iba sample, ale vo veľmi obmedzenej miere, chceme byť tak organickí, ako sa to len dá. To je to hlavné, na čo ľudia reagujú.
Tommy: Ak by som mal popísať rozdiel, tak náš koncertný zvuk je o niečo agresívnejší a údernejší.
Zvyknú ľudia na vašich koncertoch tancovať?
Tommy: Niekedy áno, niekedy nie, záleží od situácie. Napríklad včera sme hrali v Prahe v divadle pre 400 sediacich divákov. Takže to bolo pre nás trochu zvláštne, aj keď sme už zopár takých koncertov odohrali. V tom prípade hráme jazzovejšie a ono to funguje, rovnako ako to funguje na dubstepových žúroch s energickejším setom... Vieme sa prispôsobiť. Takže niekedy netancuje nikto, čo však neznamená, že si tú hudbu neužijú, a inokedy sa ľudia idú zblázniť. Ono to dosť závisí aj od toho, ako to vníma poslucháč - je to tanečná hudba, keď ju takú chceš. Keď to chceš brať ako jazz, je to jazz.
Dnes tu budete hrať neskoro v noci, takže ľudia už budú v nálade... Sedieť sa pravdepodobne nebude.
Tommy: Haha, no uvidíme. My si to určite užijeme.
Posledná otázka sa týka vašej speváčky Ruby, dúfal som, že na rozhovore bude aj ona...
Taz: Môžeme napodobniť jej hlas: (tenkým hlasom) "Ahoj, som Ruby, ako sa máte?"
Chcel som sa jej spýtať, aké to je byť v kapele s toľkými chlapmi.
Miluje to! (obaja jednohlasne)
Taz: Miluje každú minútu v tejto kapele. Vlastne sa už sama stáva chlapom! (smiech)
Rozmaznávate ju?
Tommy: Vnímame ju ako našu malú sestru, je to skvelá baba. Dáva presne to, čo dostane. Nemá to s nami ľahké, ale nenechá so sebou zametať, dokáže si presadiť svoje.
Taz: Na druhej strane, keď jej príliš narastie hrebienok, veľmi rýchlo ju vrátime naspäť na zem, takže ani my jej nič nedarujeme! Ale je to obojstranne výhodné.
Tommy: Je naozaj úžasná a na pódiu je kráľovnou kapely, uvidíte sami.
Submotion Orchestra - All Yours (akustická verzia)
Submotion Orchestra - Live at Momo (záznam z koncertu v Londýne)
Autor: Patrik Marflák
Foto: Stanči Karellová
